Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-99-2015.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Subarea
20S/99/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobkyne: O. K., nar. X.X.XXXX, bytom Ul. U. U.. XXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenej JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom Z. X, XXX XX U., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, práv. zast. JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom, advokátom so sídlom J. P. XXXX/XXC, U., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OÚ-ZA-OOP1-2015/009934/TOT zo dňa 13.04.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 28.4.2015, doplnenou podaním datovaným taktiež 28.04.2015, ktoré došlo tunajšiemu súdu 19.05.2015, domáhala sa žalobkyňa, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné, nepreskúmateľné a právne neodôvodnené. Mala za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odvolací orgán dostatočne nevyrovnal s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a tým, že uviedol, že sa nestotožnil s názorom odvolateľky, založil jeho nepreskúmateľnosť. Tiež existuje rozpor, keď na jednej strane uvádza, že neexistuje právo na obnovu a potom uvádza, že existuje. V doplnení žaloby doplnil žalobnú námietku v tom zmysle, že K. C. v pôvodnom konaní nežiadal regresnú náhradu a neoznačil sa za poškodeného, neuplatnil právo mu určené a umožnené zákonom v pôvodnom konaní, čo znamená, že nevyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, tieto sa dali uplatniť v pôvodnom konaní, avšak vlastným zavinením účastníka konania sa neuplatnili.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.06.2015. Konštatoval, že K. C. nebol účastníkom pôvodného priestupkového konania, nebolo možné preto postupovať v súlade s § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán zároveň dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené predpoklady pre obnovu konania v zmysle § 62 ods. 2 Správneho poriadku, preto prvostupňový správny orgán nariadil obnovu konania. Mal taktiež za to, že napadnuté rozhodnutie sa dostatočným spôsobom vysporiadalo s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, pretože podstatou podaného odvolania bolo poukazovanie odvolateľky O. K. na nesplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie obnovy konania, s ktorými sa odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. Žiadal žalobu zamietnuť.
Pribratý účastník konania K. C. sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 20.07.2015. Poukázal na to, že v celom rozsahu súhlasí s napadnutými rozhodnutiami a má za to, že boli splnené podmienky na to, aby došlo k nariadeniu obnovy konania podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatňovaní práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Navrhol žalobu zamietnuť.
Pred tým ako krajský súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na to, aby mohol postupovať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Z pripojeného správneho spisu vyplýva, že predmetom napadnutého rozhodnutia č.k. OÚ- ZA-OOP1-2015/009934/TOT zo dňa 13.04.2015 je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy č.k.: OU-ZA- OVVS2-2015/001657/HOK zo dňa 21.01.2015, ktorým prvostupňový správny orgán nariadil obnovu konania podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 63 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe podnetu na obnovu konania K. C. vo veci priestupku č. 2013/2177 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) cit. zákona, a to vo veci priestupku vedeného na Okresnom úrade Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. OÚ-ZA-OVVS2/2013/02801/2177/2SD v celom rozsahu.
Z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán aplikoval § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku v spojení s § 62 ods. 2 Správneho poriadku a mal za to, že vyšli najavo nové dôkazy, ktoré v čase rozhodovania o priestupku správnemu orgánu neboli známe, hoci existovali. Z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia ďalej vyplýva, že pôvodne bolo priestupkové konanie vedené na Okresnom úrade Žilina pod č. OÚ-ZA-OVVS2-2013/02801/2177/2SD vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť obvinená O. K. tak, že mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď mala dňa 14.09.2013 v čase okolo 21:30 hod. na miestnom hodovom podujatí pred Kultúrnym domom v Obci Stráňavy, okres Žilina, fyzicky napadnúť K. C., nar. XXXX, tak, že ho mala viackrát udrieť rukou po tvári, čím mu mala spôsobiť drobné poranenie, na ktoré bol ošetrený u lekára, bez PN. Toto priestupkové konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie priestupku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Obvinená sa vzdala odvolania do zápisnice o prejednaní priestupku, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.12.2013. K. C. nebol účastníkom tohto pôvodného správneho konania, pretože si neuplatnil právo na náhradu škody.
Návrhom zo dňa 17.12.2014 domáhal sa K. C. obnovy vyššie uvedeného správneho konania, ktorej dôvodom malo byť, že mu bola odňatá možnosť v konaní vypovedať ako svedok (predvolanie na termín výsluchu mu bolo doručené až po termíne pojednávania) a existujú očití svedkovia incidentu, ktorí už vypovedali v trestnom konaní.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je možné preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. jedná sa o rozhodnutie, ktorého prieskum v správnom súdnictve sa nepripúšťa.
Obnova konania je v Správnom poriadku upravená v štvrtej časti nazvanej „opravné prostriedky“ v jej druhom oddiele. V prvej fáze orgán posudzuje, či sú splnené podmienky, za ktorých je možné obnovu konania povoliť (§ 62 ods. 1), resp. nariadiť (§ 62 ods. 2) a o tomto vydá rozhodnutie. Následne po právoplatnosti takéhoto „pozitívneho“ rozhodnutia, sa uskutočňuje samostatné, nové konanie, pri ktorom sa opakovane posudzuje meritum veci a novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. V tomto kontexte je zrejmé, že len konanie a rozhodnutie, ktoré nasleduje po právoplatnosti „pozitívneho“ rozhodnutia o povolení, resp. nariadení obnovy konania, je rozhodnutím, ktoré môže priamo ovplyvniť hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho konania a ktoré samotné rozhodnutie o povolení, resp. nariadení obnovy konania, sa v zásade práv, právom chránených záujmov a povinností účastníkov konania priamo nedotýka, t.j. možno o ňom hovoriť ako o rozhodnutí procesnom.
Takéto (pozitívne) rozhodnutie je nutné posudzovať podľa § 248 písm. a) O.s.p. ako rozhodnutie výsostne procesného charakteru týkajúce sa vedenia konania, v súlade s povahou správneho konania, bez ohľadu na druh administratívneho procesu.
Tak tomu bude spravidla v prípade, ako je tento, keď správny orgán postupom podľa § 62 Správneho poriadku obnovu konania rozhodnutím povolí, resp. nariadi. Účastníci konania, v prospech ktorých bolo pôvodným rozhodnutím rozhodnuté, sa síce môžu subjektívne cítiť dotknutí na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, avšak objektívne k zásahu do ich práv a právom chránených záujmov nedošlo a ani dôjsť nemohlo, nakoľko v dôsledku povolenia, resp. nariadenia obnovy konania, sa vec vrátila do štádia pred rozhodnutím a až konečné právoplatné rozhodnutie môže takýto zásah predstavovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/182/2010 zo dňa 11.08.2010).
V danom prípade žalobkyňa ako pôvodná účastníčka správneho konania, ktorým bolo zastavené konanie o priestupku, ktorého sa mala dopustiť, sa cíti byť dotknutá na svojich právach nariadením obnovy konania podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, avšak objektívne k zásahu do jej práv a právom chránených záujmov týmto rozhodnutím nemohlo dôjsť, pretože v dôsledku nariadenia obnovy konania sa vec vrátila len do štádia pred rozhodnutím vo veci samej a preto v tomto štádiu konania nie je dotknutá na žiadnych svojich subjektívnych právach.
Krajský súd v Žiline taktiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 10/2012-16 zo dňa 12.01.2012 vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením NS SR sp. zn. 2Sžo/182/2010 z 11.08.2010. V odôvodnení ústavný súd konštatoval, že nezistil, že by namietané uznesenie NS SR bolo arbitrárne a nebolo náležite odôvodnené, preto nemá dôvod zasahovať do sféry pôsobnosti najvyššieho súdu. Najvyšší súd sa podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným spôsobom vysporiadal s odvolacími dôvodmi sťažovateľov, jeho uznesenie je ústavne udržateľné a preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľov v časti, v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu je zrejmé, že k pripusteniu súdneho prieskumu v danom prípade nepristupoval paušálne, ale uplatniac materiálne chápanie ústavnosti a ochrany základných práv
sťažovateľov, diferencoval možnosti povolenia, resp. nariadenia obnovy konania v predchádzajúcom správnom konaní.
V danom prípade nie je možné poukazovať na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sž/131-133/01, v ktorom bolo konštatované, že rozhodnutie o povolení obnovy konania v daňovom konaní nie je vždy rozhodnutím procesným a ako také nie je vylúčené z preskúmania súdom. Krajský súd poukazuje, že v prípade, ktorý bol predmetom vyššie uvedeného rozhodnutia, nastala skutkovo odlišná situácia od prejednávaného prípadu, pretože predmetom prieskumu bolo rozhodnutie správneho orgánu v daňovom konaní, ktorý obnovu konania nepovolil.
V náleze Ústavného súdu SR č. III.ÚS 341/07-38 z 01.07.2008 sa ústavný súd okrem iného zaoberal aj metodológiou výkladu ustanovení právneho poriadku. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že aj na § 248 písm. a) O.s.p. je potrebné nazerať a tento vykladať v kontexte § 244 a nasl. O.s.p., najmä ods. 3 tohto ustanovenia, a to predovšetkým v prípade rozhodnutí, ktorými správne orgány obnovu konania podľa § 62 Správneho poriadku nepovolili. V takýchto prípadoch je potrebné zisťovať, či rozhodnutie napriek svojej procesno-právnej povahe, avšak s hmotnoprávnymi aspektmi, je spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade však bolo nepochybne preukázané, že žaloba žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola obnova konania povolená a ktoré nemôže mať priamo vplyv na hmotnoprávne nároky žalobkyne, nakoľko do týchto sa priamo nezasiahlo.
Krajský súd v Žiline, poukazujúc na vyššie uvedenú judikatúru NS SR a Ústavného súdu SR konštatuje, že napadnuté rozhodnutie potvrdzujúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nariadení obnovy konania je rozhodnutím procesného charakteru, upravujúce vedenie konania a preto je podľa § 248 písm. a) O.s.p. zo súdneho prieskumu vylúčené. Preto podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie o jeho prieskume zastavil.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach.