Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/161/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) B. C., G.. XX. X. XXXX, trvale bytom Ľ. XX, U. L. M. a 2) L. C., G.. X. X. XXXX, bytom Ľ. XX, okres L. M., o zaplatenie 889,57 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanej 1) a žalovanej 2) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 5. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 889,57 eura, úroku z omeškania vo výške 93,09 eura a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 493,64 eura od 19. 2. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 14. 2. 2011 so Z. Ú. K., a. s. Z.Ú., a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 16. 3. 2006 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli poskytnuté žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Nakoľko žalovaný v stanovených termínoch neplnil splátky, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma 909,57 eura a pozostávala z istiny vo výške 513,64 eura, úroku z omeškania vo výške 395,93 eura. Žalované uznali svoj záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalovaná 2) pristúpila k záväzku podľa a nasl. . Úrok z omeškania si uplatnil počnúc dňom 15. 2. 2011, t. j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Dňa 18. 2. 2013 žalované zaplatili na dlh 20 eur.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 27. 8. 2013, žalobca uviedol, že dňa 21. 9. 2005 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou 1) zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie produktov a služieb konta, ako aj povolené prečerpania na účte v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Na základe žiadosti o kontokorentný úver zo dňa 16. 3. 2006 bol žalovanej 1) poskytnutý úver vo výške 431,52 eura. Debetné operácie na účte pozostávajú z realizovaných platieb z účtu vo výške 709,35 eura, výberov v hotovosti vo výške 3297,82 eura, poplatkov vo výške 138,20 eura a debetných úrokov vo výške 142,66 eura, kreditné operácie z prijatých platieb na účet vo výške 1774,38 eura a kreditných úrokov vo výške 0,01 eura. Rozdiel kreditných a debetných operácií činí 513,64 eura a predstavuje nepovolené prečerpanie na účte. Po postúpení pohľadávky žalované uhradili sumu 20 eur, ktorá bola započítaná na istinu, preto neuhradená istina činí 493,64 eura. Úrok z omeškania vo výške 395,93 eura bol vyčísľovaný v sadzbe 25 % ročne z neuhradenej istiny.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 8. 7. 2015, žalobca uviedol, že na základe žiadosti žalovanej 1) o kontokorentný úver zo dňa 16. 3. 2006, bol žalovanej 1) potvrdený flexikredit vo výške 431,52 eura.

Žalovaná 1) a žalovaná 2) sa k podanej žalobe nevyjadrili.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval, navrhol jej v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že obe žalované dlh uznali, žalovaná 2) k záväzku pristúpila.

V súlade s ustanovením súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaných, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca a žalované svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu, všeobecnými obchodnými podmienkami Z., a. s. pre depozitné produkty, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 2. 2011, vrátane prílohy k zmluve, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, dohodou o uznaní záväzku, dotazníkom k dohode o uznaní záväzku, pokusmi o zmier, výpisom z účtu žalovanej 1) u právneho predchodcu žalobcu, zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, potvrdením o poskytnutí flexikreditu, zistiac nasledovný skutkový stav:

Z., a. s. uzavrela so žalovanou 1) dňa 21. 9. 2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu v zmysle zvoleného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu, a to vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie bankových služieb, povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených bankou, otvorenie a vedenie sporiaceho účtu a doplnková služba internet banking plus. Dňa 16. 3. 2006 požiadala žalovaná 1) Z., a. s. o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu vo výške 13.000 Sk. Dňa 16. 3. 2006 Z., a. s. oznámila žalovanej potvrdenie poskytnutia kontokorentného úveru vo výške 13.000 Sk od 17. 3. 2006 a súčasne jej oznámila, že za využívanie flexikreditu ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky vo výške zverejnenej na výveskách v obchodných miestach. Z prehľadu transakcií na bežnom účte žalovanej 1) u právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že dňa 4. 1. 2008 bola na účte zaúčtovaná položka „debetný úrok“, následne bola zaúčtovaná ďalšie položka až dňa 22. 2. 2011 ako „debetný úrok“.

Z., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 14. 2. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy k zmluve bola predmetom postúpenia aj pohľadávka voči žalovanej 1) v celkovej výške 909,57 eura. Podľa prílohy k zmluve došlo k zaslaniu výpovede zo zmluvy dňa 15. 11. 2007 a odpisu pohľadávky dňa 4. 1. 2008.

Žalovaná 1) dňa 14. 9. 2012 podpísala so žalobcom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. V čl. 2.1 dohody uviedla, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo XXXXXXXXXX, ktorý pozostáva z istiny vo výške 513,64 eura, nákladov za inkasné konanie vo výške 136,44 eura a z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 513,64 eura od 3. 2. 2011 do splatnosti poslednej splátky podľa dohody. V čl. 3.1 dohody sa žalovaná 1) zaviazala splatiť záväzok v splátkach vo výške 30 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 10. 2012. V čl. 3.1 dohody je súčasne uvedené vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Dňa 19. 11. 2012 žalovaná 2) podpísala dohodu o uznaní záväzku. V .3 dohody je označená žalovaná 2) ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl. . Podľa dohody, osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Z., a. s., číslo XXXXXXXXXX, vo výške istiny 513,64 eura, nákladov za inkasné konanie 136,44 eura a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 513,64 eura od 3. 2. 2011 do zaplatenia.

Dňa 23. 4. 2013 žalobca pokusom o zmier vyzval žalované na úhradu sumy vo výške 990,45 eura.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ods. l o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania mal

súd preukázané, že Z., a. s. uzavrela so žalovanou 1) zmluvu o bežnom účte, v ktorej si účastníci dojednali aj poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte, v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Na základe žiadosti žalovanej 1) zo dňa 16. 3. 2006 bol žalovanej 1) poskytnutý úver formou povoleného prečerpania na účte, a to vo výške 13.000 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákonného ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1) vznikol spotrebiteľský právny vzťah, bol súd povinný skúmať premlčanie žalovaného nároku z úradnej povinnosti. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1) vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia , sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Napriek tomu, že žalobca bol vyzvaný súdom na predloženie listinného dôkazu, preukazujúceho splatnosť poskytnutého úveru, žalobca uvedený listinný dôkaz nepredložil. Preto súd vychádzal pri ustálení splatnosti poskytnutého úveru z listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou súdneho spisu, a to z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z prehľadu transakcií na účte žalovanej 1) u právneho predchodcu žalobcu. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bola zaslaná výpoveď zo zmluvy dňa 15. 11. 2007, k odpisu pohľadávky došlo dňa 4. 1. 2008, čo korešponduje s dátumom vykonania poslednej transakcie na účte žalovanej 1), ku ktorému došlo dňa 4. 1. 2008. Následne bola vykonaná transakcia (zapísaná účtovná položka na účte žalovanej 1/) už až dňa 22. 2. 2011, teda v súvislosti s postúpením žalovanej pohľadávky, keď bol zúčtovaný debetný úrok. Z uvedeného mal súd preukázané, že najneskôr dňa 4. 1. 2008 došlo ku splatnosti žalovanej pohľadávky, preto v čase podania žaloby na súd, t. j. dňa 21. 5. 2013, už uplynula trojročná premlčacia doba a preto bola žalovaná pohľadávka v celom rozsahu premlčaná.

Pokiaľ aj žalobca poukazoval na uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, súd mal za to, že je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Na nastúpenie právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako „slabšej“ zmluvnej strany. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní v splátkach do dohody o splácaní dlhu v splátkach zakomponoval uznanie dlhu, a to, podľa názoru súdu, s cieľom zlepšiť si svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky, ktorá už bola v čase uznania dlhu premlčaná, na úkor žalovanej 1) ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ (žalovaná1)) v tomto prípade nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody, vzhľadom na skutočnosť, že táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári, jednalo sa teda o formulárovú dohodu. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje dlžníkov o inštitúte uznania dlhu a najmä o jeho právnych následkoch. Súd mal za to, že dohoda o uznaní dlhu nebola uzavretá so žalovanou 1) s cieľom reálneho poskytnutia výhody splátok (teda v jej prospech), ale, naopak, s cieľom zvýhodnenia žalobcu vzhľadom na účinky uznania dlhu. Navyše, vyhlásenie o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu je v dohode obsiahnuté v článku 3), označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu je však jednoznačne úplne iný inštitút ako forma splatenia záväzku, nemá s formou splatenia záväzku žiadnu súvislosť, zvlášť, keď uznanie záväzku bolo upravené v samostatnom článku 2. Vyhlásenie je zaradené na konci ustanovenia o výške splátok a dátume splácania dlhu, kde pozornosti spotrebiteľa môže uniknúť.

Súd nemal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej 2) v konaní. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohoda o uznaní záväzku, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 2) dňa 19. 11. 2012, na základe ktorej mala žalovaná 2) pristúpiť k záväzku žalovanej 1), je absolútne neplatný právny úkon. Na platnosť zmluvy, z hľadiska jej obsahu, je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti, bez ktorých vzniknúť nemôže. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pristúpení k záväzku je dojednanie zmluvných strán o povinnosti pristupujúceho dlžníka splniť za dlžníka jeho peňažný dlh voči veriteľovi. Uvedené dojednanie v dohode absentuje, pričom podmienkou platnosti dohody je písomná forma. Žalovaná 2) je síce v dohode označená ako osoba pristupujúca k záväzku, avšak z dohody nevyplýva

jej vôľa splniť za dlžníka jeho peňažný záväzok. Pokiaľ aj v článku 2.1 je uvedené, že osoby uvedené v článku 1.2 alebo 1.3 dohody uznávajú svoj záväzok voči veriteľovi, nepredstavuje uvedené dojednanie dojednanie o pristúpení k záväzku. Preto, keďže záväzok žalovanej 2) voči žalobcovi neexistoval, nemohla žalovaná 2) neexistujúci záväzok ani platne uznať. Súd mal tiež za to, že dohoda o pristúpení k záväzku je neplatná aj pre jej rozpor s dobrými mravmi. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uznaní záväzku zakomponoval do dohody dojednanie o uznaní záväzku osobou označenou ako osoba pristupujúca k záväzku, a to, podľa názoru súdu, s cieľom zvýhodniť svoje postavenie ako veriteľa, aby sa mohol domáhať uspokojenia svojho nároku nielen voči obligačnému dlžníkovi. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje osoby, označené ako osoby pristupujúce k záväzku, o inštitúte pristúpenia k záväzku a najmä o jeho právnych následkoch.

Aktívu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a Z. Ú. K., a. s. ako postupcom dňa 14. 2. 2011.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným. Nakoľko žalované si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.