Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Er-3300-2013.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/3300/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8 a10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, týka pobočky Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: F. O., A.. XX. XX. XXXX, W. E. X, XXX XX W. W., Š. E. X., F. F. E. P.: F. O., P. F.: E. X, XXX XX W. W., G.: XX XXX XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 745,32 eura, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Zuzanou Borárosovou, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Kolískova 1, 841 05 Bratislava, pod spis. zn. EX 1939/13, o námietkach povinného vznesených proti exekúcii vykonávanej na základe exekučných titulov vydaných oprávneným dňa 21. 06. 2013 pod číslom: 700-2112081513-GC04/13 a dňa 21. 06. 2013 pod číslom: 700-2112082213-GC04/13, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného vzneseným proti exekúcii v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 745,32 eura. Ako exekučné tituly pripojil rozhodnutia vydané oprávneným dňa 21. 06. 2013 pod číslom: 700-2112081513-GC04/13 - penále v sume 208,84 eura, dňa 21. 06. 2013 pod číslom: 700-2112082213- GC04/13 - penále v sume 519,23 eura a dňa 22. 08. 2013 pod číslom: 700-2112737313-GC04/13 - predpísané za obdobie apríl 2013 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 17,35 eura.
Poverením číslo: 5601 107155 zo dňa 29. 10. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Zuzanu Borárosovú, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Kolískova 1, 841 05 Bratislava, ktorá ju vedie pod spis. zn. EX 1939/2013.
Dňa 28. 11. 2013 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako "Odvolanie voči exekučnému príkazu č. EX 1939/2013-6, č 5601 107155 zo dňa 29. 10. 2013". Povinný v ňom poukázal na to, že Sociálna poisťovňa stratila list, ktorý osobne dňa 12. 12. 2012 doručil na pobočku Banská Bystrica. Oznámil v ňom adresu, na ktorej sa bude počas práceneschopnosti zdržiavať. Napriek tomu mu boli všetky písomnosti zasielané na adresu trvalého bydliska. Záverom uviedol, časť penále mu bola odpustená. K podaniu pripojil kópiu listu o zmene adresy počas práceneschopnosti a kópiu žiadosti o odpustenie penále.
Dňa 13. 01. 2014 bolo súdu od exekútorky odstúpené podanie povinného označené ako "Odvolanie proti exekučnému príkazu č. EX 1939/2013-6". Predmetné podanie podľa obsahu súdna exekútorka posúdila ako námietky povinného vznesené proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonom stanovenej lehote. V podaní povinný opätovne poukázal na pochybenie oprávneného pri zasielaní mu dopisov na nesprávnu adresu a takisto nesúhlasil s výškou. Exekútorka zároveň pripojila fotokópiu mailov povinného, ktoré jej zaslal dňa 19. 11. 2013, 21. 11. 2013 a 22. 11. 2013, ako aj fotokópiu rozhodnutia č. 1100-2140013813-
GC08/13 zo dňa 11. 12. 2013 vydaného oprávneným, o nevyhovení žiadosti povinného o odpustenie penále.
Tak podanie povinného doručené súdu dňa 28. 11. 2013, ako aj podanie povinného postúpené súdu dňa 13. 01. 2014 súd podľa obsahu (§ 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) posúdil ako námietky povinného vznesené proti exekúcii vykonávanej na základe rozhodnutí oprávneného vydaných dňa 21. 06. 2013 pod číslom: 700-2112081513-GC04/13 a dňa 21. 06. 2013 pod číslom: 700-2112082213- GC04/13 t.j. tých, ktoré osobne neprevzal (ďalej len "exekučné tituly na penále").
Oprávnený k podaným námietkam uviedol, že rozhodnutia, ktoré sú exekučnými titulmi boli povinnému zasielané na adresu trvalého pobytu E.Ž. X, XXX XX W. W.. V liste zo dňa 12. 12. 2012, na ktorý sa povinný odvoláva, sa zmena doručovacej adresy týkala iba obdobia počas práceneschopnosti povinného, ktorá trvala od 06. 11. 2012 do 20. 01. 2013. Z uvedeného dôvodu oprávnený po skončení práceneschopnosti povinného nemal dôvod exekučné tituly zasielať na inú adresu, ako na adresu trvalého bydliska povinného.
Na základe výzvy zo strany súdu, oprávnený predložil fotokópie doručeniek od exekučných titulov, ako aj fotokópiu dokladu o dočasnej práceneschopnosti povinného. Zároveň súdu oznámil, že povinný mu dňa 29. 10. 2013 uhradil pohľadávku predpísanú rozhodnutím číslo: 700-2112737313-GC04/13 zo dňa 22. 08. 2013 vo výške 17,35 eura. Penále predpísané rozhodnutiami číslo: 2112081513-GC04/13 zo dňa 21. 06. 2013 a číslo: 700-2112082213-GC04/13 zo dňa 21. 06. 2013 nie sú ku dňu podania, t.j. 03. 03. 2014 uhradené.
Súd následne s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len "ZoSP") vyzval oprávneného, aby preukázal, že sa povinný v čase doručovania exekučných titulov na penále, reálne zdržiaval v mieste doručenia.
Na dotaz súd oprávnený rozpísal postup pri doručovaní predmetných zásielok tvrdiac, že toto bolo vykonané v súlade s ustanovením § 212 ZoSP. Postupom opísaného doručovania, t.j. vrátenia zásielky poštou, pričom iný spôsob doručovania, napr. do poštového priečinka, prípadne splnomocnenému zástupcovi si povinný nevyhradil, nastalo správoplatnenie oznámenia o doručení predmetných rozhodnutí aj jeho vykonateľnosť s poukazom na § 213 ods. 1 a 2 ZoSP. Oprávnený nepoprel, že povinný predložil Sociálnej poisťovni dňa 12. 12. 2012 list, v ktorom potvrdil svoju práceneschopnosť a zároveň oznámil oprávnenému, že po dobu trvania práceneschopnosti a teda po dobu liečby, sa bude zdržiavať len na adrese O. XX, W. W.. Oznamovanie zmeny adresy pobytu počas PN je povinnosťou liečeného (poberateľa nemocenských dávok). Počas práceneschopnosti si povinný neplní notifikačné povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, ale plní si povinnosti poberateľa nemocenských dávok a miesto pobytu počas práceneschopnosti sa viazalo výlučne k tejto právnej skutočnosti. Oznamovanie zmeny registrovaných údajov v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby si vyžaduje odlišný postup. Povinný sa registroval v Sociálnej poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba po prvý krát v roku 2003. V tejto dobe uviedol adresu zhodnú s jeho trvalým bydliskom - E. X, XXX XX W. W.. Po celú dobu trvania sociálneho poistenia povinný v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby nezmenil trvalý pobyt, preto nebol povinný oznamovať zmenu - žiadna nenastala. Až dňa 26. 11. 2013 sa povinný dostavil do Sociálnej poisťovne a oznámil korešpondenčnú adresu: O. XX, XXX XX W. W.. Sociálna poisťovňa pre účely doručovania akceptuje adresu takto oznámenú, akceptuje, že sa na nej povinný zdržiava. Všetky tieto zmeny však musia byť na predpísanom tlačive, ako to ukladá § 228 ods. 4 ZoSP.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/3300/2013-54 zo dňa 24. 09. 2014 námietky povinného proti exekúcii zamietol. Zároveň rozhodol, že exekúciu v časti vymáhania istiny vo výške 17,35 eura zastavuje, nakoľko predmetnú sumu povinný na základe rozhodnutia zo dňa 22. 08. 2013 pod číslom: 700-2112737313-GC04/13 uhradil.
Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti uzneseniu povinný podal odvolanie, v ktorom poukázal v podstate na tie isté skutočnosti ako v námietkach podaných proti exekúcii. Uviedol, že oprávnený mu nedoručil počas práceneschopnosti doporučené dopisy, aj keď oznámil, kde sa bude počas tej doby zdržiavať. Keďže bol dlhodobo práceneschopný, dňa 26. júna 2014 mu Sociálna poisťovňa vrátila sumu 645,60 eura. Pri kontrole
dňa 10. 09. 2013 sa zdržiaval na adrese, ktorú uviedol a tam ho aj pracovníčky poisťovne počas práceneschopnosti hľadali. Dopisy mu však doručovali na inú adresu, hoci v tej dobe bol stále práceneschopný.
Z obsahu odvolania povinného možno vyvodiť záver, že povinný napáda tú časť výroku uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým námietky proti exekúcii zamietol.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 vety prvej a tretej OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentom a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch e exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") tak výslovne ustanovuje.
Keďže v Exekučnom poriadku nie je výslovne uvedené, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým námietky vznesené proti exekúcii zamietol je prípustné podať odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného, v zmysle § 374 ods. 4 vety prvej a tretej Exekučného poriadku, došlo zo zákona k zrušeniu výroku rozhodnutia o námietkach povinného proti exekúcii vydaného vyšším súdnym úradníkom a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Oprávnený k odvolaniu povinného uviedol, že exekučný súd sa v danej veci úplne a vecne správne vysporiadal s každým tvrdením povinného, pričom povinný v podanom odvolaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti. Opakovane poukazuje iba na okolnosti svojho pobytu počas liečebného režimu, ktoré sú v tomto konaní právne irelevantné.
Súd k veci udáva nasledovné:
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
O námietkach proti exekúcii rozhodne súd (§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku).
Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky rozhodnutia štátneho orgánu umožňujúce núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky a to
ex offo. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu.
Povinný v podaných námietkach spochybňuje formálnu vykonateľnosti exekučných titulov na penále t.j., že mu boli zásielky od oprávneného doručované na inú adresu, než na ktorej sa reálne zdržiaval.
Potvrdenie o vykonateľnosti exekučného titulu je potvrdením o formálnej vykonateľnosti, teda o tom, že rozhodnutie bolo doručené, že uplynula lehota na plnenie, že nebolo podané odvolanie /ak je takýto opravný prostriedok v zmysle príslušných procesných predpisov prípustný/ alebo, že konanie o podanom odvolaní skončilo. Exekučný súd nie je potvrdením o vykonateľnosti viazaný a je sám oprávnený skúmať, či je rozhodnutie vykonateľné.
Vykonateľnosť iných exekučných titulov v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, spravidla verejnej správy, pri ktorom sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť alebo postihuje majetok.
Vzhľadom na tvrdenie povinného v podaných námietkach, súd zameral svoje dokazovanie na zistenie, či povinnému rozhodnutia predstavujúce exekučné tituly na penále boli riadne doručené.
Podľa § 212 ods. 1 ZoSP rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
Podľa § 212 ods. 2 ZoSP účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
Podľa § 212 ods. 3 písm. c) ZoSP rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie (zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov), o uložení pokuty a penále.
Podľa § 212 ods. 4 ZoSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 212 ods. 5 ZoSP ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 212 ods. 6 ZoSP zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 212 ods. 7 ZoSP rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.
Je nepochybné, že exekučné tituly na penále mali byť povinnému doručené do vlastných rúk.
Z obsahu spisu vyplýva, že všetky tri exekučné tituly boli povinnému doručované na adresu E. X, W. W..
Z pripojených fotokópií obálok vyplýva, že dňa 05. 08. 2013 oprávnený podal na pošte zásielky obsahujúce rozhodnutia oprávneného č.k. 700-2112081513-GC04/13 zo dňa 21. 06. 2013 a č.k. 700-2112082213-GC04/13 zo dňa 21. 06. 2013. Dňa 06. 08. 2013 bol poštovým doručovateľom vykonaný "neúspešný pokus o doručenie zásielky s výzvou o opakované doručenie", bezúspešné "opakované doručenie" bolo vykonané dňa 07. 08. 2013 a v uvedený deň bolo adresátovi zároveň oznámené "uloženie zásielky" na pošte. Dňa 16. 08. 2013 sa oprávnenému celé zásielky vrátili späť s oznámením poštového doručovateľa "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Následne oprávnený aplikoval ustanovenie § 212 ods. 7 ZoSP a v súvislosti s vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti § 213 ods. 1 a 2 ZoSP.
V ustanovení § 212 ods. 4 ZoSP je upravené tzv. náhradné doručenie. Ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď v skutočnosti tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Súd vyzval oprávneného, aby preukázal, že v čase doručovania vrátených zásielok, t.j. od 06. 08. 2013 do 15. 08. 2013 sa povinný na doručovacej adrese E. X, W. W., zdržiaval. Oprávnený takýto dôkaz nepredložil. Na druhej strane povinný predložil súdu "Prehlásenie" P.. G. P., W. W. W., O. XX zo dňa 02. 08. 2015, v ktorom potvrdila, že F. O., W. W. W., E., X. Q. Č. E. XX. XX. XXXX T. XX. XX. XXXX zdržiaval v jej byte, W. W., O. XX.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by sa povinný v čase doručovania exekučných titulov na penále na doručovacej adrese zdržiaval. Obdobie trvania práceneschopnosti povinného je v danej súvislosti právne bezvýznamné. Keďže neboli splnené podmienky pre aplikáciu inštitútu tzv. náhradného doručenia, exekučné tituly na penále nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť podľa § 213 ods. 1 a 2 ZoSP. Podľa názoru súdu, vzhľadom na obsah oznámenia poštového doručovateľa, oprávnený nemohol aplikovať ani ustanovenie § 212 ods. 7 ZoSP. Pošta totiž oprávnenému zásielku nevrátila ako nedoručiteľnú, ale iba ako nedoručenú s poznámkou poštového doručovateľa "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Pri inom výklade ustanovenia § 212 ods. 7 ZoSP, by ustanovenie § 212 ods. 4 ZoSP stratilo svoje opodstatnenie.
Záverom súd dodáva, že taktiež neobstojí obrana oprávneného, že povinný si ohľadne zmeny pobytu nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 228 ZoSP. Ak sa tak aj stalo, môže to mať za následok iba uloženie mu pokuty podľa § 239 ZoSP. Nemá to však vplyv na uplatnenie inštitútu "náhradného doručenia".
Pokiaľ povinný nesúhlasil s výškou predpísaných súm v exekučných tituloch, súd poukazuje na to, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Predmetom námietok môžu byť iba skutočnosti procesného, príp. hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Z uvedených dôvodov exekučný súd už nemá právomoc preskúmavať správnosť rozhodnutia vo veci samej (exekučného titulu).
Po vyhodnotení všetkých skutočností, súd námietky povinného vznesené proti exekúcii považoval za dôvodné a preto im vyhovel.