Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-11C/111/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v právnej veci navrhovateľky Ž. H., D.. XX. XX. XXXX, N. A. XXX, XXX XX A., proti odporcovi L. H., D.. XX. XX. XXXX, N. A.H. XXX, XXX XX A., H. Č. N. C. Z. Č.. XXX, XXX XX C. Z., o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 03. 2015 navrhovateľka žiadala, aby súd odporcu zaviazal platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 140,-- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 10. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 01. 03. 2015. Nárok odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, ale odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava viac ako 10 rokov. Nestará sa o rodinu ani o deti, nepracuje a neprispieva na výživu nezaopatrenej dcére. V spoločnej domácnosti žuje s deťmi U. a B. pochádzajúcich z manželstva s odporcom. Je bez príjmu a nemá možnosť požiadať o dávky v hmotnej núdzi, resp. vykonávať verejno-prospešné práce v obci, pretože odporca nie je evidovaný na ÚPSVaR. Má príjem len titulom rodinných prídavkov na dcéru a to 23,52 Eur mesačne. Nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 13. 07. 2015. S návrhom na určenie manželského výživného nesúhlasil, pretože je v zlej sociálnej situácii. Žije v obci C. Z. v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva jeho sestry, ktorá mu umožnila v nehnuteľnosti prespávať. V súčasnosti je bez finančných prostriedkov a zdrojom jeho obživy sú príležitostné práce, ktoré vykonáva v obci a blízkom okolí. Príjem, ktorý si zabezpečí postačuje len na uspokojenie základných životných potrieb a na zakúpenie stravy a ošatenia. Nepodarilo sa mu zamestnať a to napriek tomu, že prácu si aktívne hľadá.

Na pojednávaní odporca zotrval na dôvodoch svojho písomného vyjadrenia. Poukázal opätovne na svoju nepriaznivú majetkovú a príjmovú situáciu. Potvrdil, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti 10 rokov. Po návrate z výkonu trestu sa do domácnosti nevrátil, pretože navrhovateľka nadviazala mimomanželský vzťah s iným partnerom. S deťmi pochádzajúcimi z manželstva udržiava kontakt, sporadicky sa stretáva s dcérou B. a navštevuje syna U.. Finančne je odkázaný na pomoc sestry, ktorá uhrádza poplatky spojené s prevádzkou rodinného domu, v ktorom žije. Navrhovateľka obýva družstevný byt, ktorý bol pôvodne pridelený odporcovi. Poprel, že navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o domácnosť, pretože deti pochádzajúce z manželstva majú svoj samostatný život. Voči mal. dcére B. si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Návrh považoval za účelový, pretože navrhovateľka sa týmto spôsobom usiluje zabezpečiť si finančné prostriedky na jeho úkor.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 11. 08. 2015 a 04. 09. 2015, na ktoré sa navrhovateľka nezúčastnila, svoju neúčasť ničím neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie mala riadne vykázané doručenkou z 23. 07. 2015 a 14. 08. 2015. Súd preto procesným postupom podľa (ďalej len „“) vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky, prihliadajúci pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to sobášnym listom účastníkov konania, výpisom z evidencie vozidiel na meno Ž. H., oznámením ÚPSVaR V. Krtíš o poberaných dávkach v hmotnej núdzi a prídavkoch na deti z 15. 04. 2015, oznámením OÚ, katastrálny odbor V. Krtíš o vlastníctve nehnuteľností navrhovateľkou z 14. 04. 2015, oznámením sociálnej poisťovne z 17. 04. 2015 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu.

Na tomto základe súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 21. 03. 1987 manželstvo pred matričným úradom obce W. Z.F., ktoré manželstvo doposiaľ trvá. Z manželstva pochádzajú deti A., L., U. a mal. B.. Účastníci konania viac ako 10 rokov nežijú spolu v domácnosti. Navrhovateľka býva v byte syna L. H.. Je nezamestnaná a nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. Zdrojom jej obživy je prídavok na mal. B. vo výške 23,52 Eur a dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 117,20 Eur od 01. 03. 2015. Odporca je nezamestnaný a býva v obci C. Z. v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva jeho sestry. Zdrojom jeho obživy je príjem z príležitostných prác vykonávaných v obci a blízkom okolí, ktorý stačí len na uspokojenie základných životných potrieb odporcu. V roku 2011 vykonal trest odňatia slobody a do spoločnej domácnosti sa k navrhovateľke nevrátil. Manželka nadviazala mimomanželský vzťah s iným partnerom s ktorým žila až doposiaľ. Odporca je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Plní si vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére B., ktorej prispieva mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Navrhovateľ nie je evidovaný na úrade práce, ani ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Je bez finančných prostriedkov odkázaný na pomoc príbuzných.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“); manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa , ; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona možno vyvodiť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je založená na princípe vzájomnosti a povinnosti zabezpečenia rovnakej životnej úrovne oboch manželov po celú dobu trvania manželstva. Určenie vyživovacej povinnosti súdom na návrh niektorého z manželov prichádza do úvahy, ak si jeden z manželov vyživovaciu povinnosť neplní vôbec alebo v dostatočnej miere, tak aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Súd má povinnosť prihliadnuť na starostlivosť o domácnosť. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo všeobecných hľadísk, ktoré sú vyjadrené v ( ). Súd musí prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného a na možnosti a schopnosti povinného. Okrem osobných, majetkových a príjmových pomerov súd berie do úvahy konkrétnu mieru potrieb, ktorá je na strane manželov daná povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom a inými okolnosťami. Aj pre priznanie výživného od manžela platí ustanovenie , podľa ktorého výživné nie je možné priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky.

Z uvedených princípov súd v predmetnej veci vychádzal a aplikoval ich na zistený skutkový stav. Výživné sa stanovuje podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu a základné kritéria sú upravené ustanovením a nasl. . Konanie, ktoré sa v predmetnej veci viedlo má povahu sporu a je vždy na účastníkovi, aby označil relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie práva a následne tieto skutočnosti dostatočným preukázal. Nesplnenie dôkaznej povinnosti účastníka prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení, ako je účastník, ktorý si nesplnil dôkaznú povinnosť. Na základe vykonaných dôkazov súd konštatuje, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno. Podala návrh na určenie manželského výživného v čase, kedy formálne trvá manželstvo uzavreté medzi účastníkmi dňa 21.3.1987. Uvedená skutočnosť nie je sporná, rovnako ani fakt, že manželia si vzájomne na výživu dlhodobo neprispievajú. Z hľadiska dispozície hmotnoprávnej normy ( ) navrhovateľka bola povinná preukázať, že má nižšiu životnú úroveň ako je životná úroveň odporcu. V návrhu tvrdila, že je nemajetná a zdrojom jej príjmu sú prídavky na dieťa 23,52 Eur, taktiež že realizuje osobnú starostlivosť o domácnosť a o maloleté dieťa. Z listín, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise vyplýva, že príjem navrhovateľky pozostáva z rodinných prídavkov a dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberá vo výške 117,20 Eur od 1.3.2015. Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že býva v byte, ktorý patrí synovi Igorovi. Odporca vypovedal, že je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Je úplne bez prostriedkov a nemá peniaze na vycestovanie z miesta bydliska. Býva v dome svojej sestry, ktorá uhrádza náklady spojené s jeho prevádzkou a jediným zdrojom jeho príjmu je odplata z príležitostných prác, ktoré vykonáva v mieste svojho bydliska, čím si zabezpečuje nákup stravy. Tvrdenie, že navrhovateľka sa stará o deti a domácnosť zostalo medzi účastnými sporné. Odporca ho spochybnil, pretože starostlivosť navrhovateľky o domácnosť poprel. Uviedol, že domácnosť s navrhovateľkou dlhodobo spoločne nezdieľa a nevrátil sa do domácnosti po výkone trestu odňatia slobody od roku 2011 a to z dôvodu mimomanželského vzťahu, ktorý navrhovateľka nadviazala s iným partnerom. Uvádzal, že navrhovateľka finančné prostriedky používa pre osobnú spotrebu a nezabezpečuje starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. Deti pochádzajúce z manželstva si vedú svoj vlastný život. Starostlivosť o domácnosť súd nevyhodnotil ako skutočnosť svedčiacu v prospech navrhovateľky. Okrem toho navrhovateľka netvrdila a ani nepreukazovala žiadne okolnosti, ktorá by jej bránili obstarať si prostriedky na obživu vlastným pričinením. Odporca naopak deklaroval opačný postoj t. j. snahu nájsť si zamestnanie, zvýšiť si príjem a zlepšiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu. Vzhľadom na zistený stav veci na strane oboch účastníkov súd potom dospel k názoru, že nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať okrem výživného na nezaopatrené neplnoleté dieťa a aj na výživu navrhovateľky. Návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, pretože nebolo preukázané, že životná úroveň navrhovateľky je nižšia ako životná úroveň odporcu. Prisúdenie výživného navrhovateľke by sa priečilo aj zásadám morálky, keďže manželia spoločne dlhodobo nežijú (viac ako 10 rokov), nevedú domácnosť, vzájomne si na výživu neprispievajú a navrhovateľka nadviazala mimomanželskú známosť a zrejme nemá záujem na obnovení vzťahu s manželom. Návrh na určenie výživného aj z týchto dôvodov súd vyhodnotil ako nedôvodný.

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd návrh navrhovateľky pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa v zmysle zásady úspechu v súdnom konaní. Odporca bol v konaní v konaní v celom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Trovy konania si voči navrhovateľke nenárokoval, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).