Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12P-110-2012.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/110/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci navrhovateľky U. I., bytom B., Y. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, AK Námestie slobody 2, Humenné proti odporcovi H. I., trvale bytom M. XXX, XXXX K., X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kernstrasse, David Šimek, advokát, Kernstrasse 10, Postfast 1149 8026 Zürich, o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 13.8.2012 sa domáhala na odporcovi určenia manželského výživného vo výške 800 švajčiarskych frankov mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 8.8.2003 vo Švajčiarsku, pričom odporca jej prestal prispievať počas trvania manželstva na výživu a počas manželstva sa dohodli na tom, že jej bude odporca platiť mesačné výživné vo výške 800 švajčiarskych frankov. Od 23.1.2012 odporca neprispieva navrhovateľke na výživu, a preto navrhovateľka podala návrh na určenie manželského výživného.
Odporca v písomnom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14.4.2015 žiadal návrh zamietnuť.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľka uzavrela s odporcom manželstvo dňa 8.8.2002 vo Švajčiarsku, pričom navrhovateľka sa domáhala na odporcovi určenia manželského výživného vo výške 800 švajčiarskych frankov mesačne s odôvodnením, že od 23.1.2012 odporca neprispieva navrhovateľke na výživu žiadnym spôsobom.
Navrhovateľka poukazovala na to, že je starobnou dôchodkyňou, poberá mesačne starobný dôchodok vo výške 220,00 eur mesačne a z tejto sumy platí 200,00 eur mesačne náklady na bývanie a zvyšná časť jej nepostačuje na živobytie.
Z výsluchu odporcu, resp. zástupcu odporcu, ktorý bol vypočutý cestou dožiadaného súdu vyplýva, že odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Odporca poukazoval na to, že účastníci konania sa zosobášili v Zürichu v roku 2005 a už v prvom roku manželstva navrhovateľka začala odporcu týrať.
Odporca má XX rokov, je slepý od narodenia, a preto sa nemohol brániť útokom navrhovateľky. Keďže v roku 2011 navrhovateľka čoraz horšie zaobchádzala s odporcom a požívala aj alkoholické nápoje, bola dvakrát z manželského bytu vyvedená políciou a bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike.
Z výsluchu odporcu ďalej vyplýva, že v januári 2012 navrhovateľka násilím ohrozovala odporcu v stave opitosti, a preto bol daný zákaz navrhovateľke zo strany polície vrátiť sa do bytu prv než sa podrobí terapii. Odo dňa 23.1.2012 teda navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti a presídlila sa na Slovensko.
Zástupca odporkyne poukazoval na to, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Zürichu v novembri 2014 s tým, že odporca je taktiež dôchodcom a jeho dôchodok je 3843 švajčiarskych frankov, pričom odporca je odkázaný na opateru a od septembra 2014 je umiestnený v opatrovateľskom domove seniorov a jeho náklady na pobyt činia 3900,00 eur.
Zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na nemorálne správanie sa navrhovateľky k odporcovi.
Z rozsudku Okresného súdu Zürich sp. zn. FE140051-L/U zo dňa 4.11.2014 vyplýva, že predmetným rozsudkom bolo manželstvo navrhovateľky s odporcom rozvedené.
Z obsahu Nariadenia Okresného súdu Zürich sp. zn. GH120153-L/U zo dňa 23.1.2012 vyplýva, že predmetným nariadením Okresný súd v Zürichu nariadil opatrenie v zmysle trestného poriadku, a to zákaz navrhovateľke kontaktovať odporcu akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, písomne, cez SMS, e-mail a pod.) alebo s ním nadviazať kontakt prostredníctvom tretích osôb, a taktiež aj zákaz navrhovateľke ísť na adresu miesta bydliska odporcu.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na manželské výživné je potrebné zamietnuť.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Predmetom tohto konania bol návrh na určenie manželského výživného zo strany odporcu pre navrhovateľku.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala tým, že od 23.1.2012 jej odporca neprispieva na výživu dohodnutú sumu vo výške 800 švajčiarskych frankov s tým, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti.
V konaní bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo v Zürichu s tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zürich dňa 3.11.2014. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom.
V súvislosti s nárokom navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku po rozvode manželstva je žiaduce uviesť, že zánikom manželstva zaniká aj povinnosť manžela prispievať na výživu druhému manželovi, teda z tohto dôvodu súd zamietol návrh na určenie výživného od mesiaca november 2014 s odôvodnením, že týmto dňom zaniklo manželstvo účastníkov konania rozvodom.
Odo dňa 23.1.2012 až do rozvodu manželstva účastníkov konania súd zamietol návrh na určenie výživného medzi manželmi s odôvodnením, že takéto výživné by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na správanie sa navrhovateľky k odporcovi počas spoločného spolužitia, čo vyplýva aj z predloženého rozsudku Okresného súdu Zürich sp. zn. GH120153-L/U zo dňa 23.1.2012, ktorým súd nariadil opatrenia navrhovateľke, a to zákaz kontaktovať odporcu, zákaz približovať sa k odporcovi, zákaz ísť na miesto bydliska odporcu, a to s poukázaním na správanie sa navrhovateľky k odporcovi. Je zrejmé, že správanie sa navrhovateľky k odporcovi bolo teda v rozpore s dobrými mravmi a priznanie výživného zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľke teda nemožno priznať tak ako to vyplýva z ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nepriznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania súd považoval tú skutočnosť, že navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok vo výške 220,00 eur mesačne a tento dôchodok jej nepostačuje na pokrytie všetkých životných nákladov a navyše v inom súdnom konaní bola priznaná navrhovateľke aj bezplatná právna pomoc. Tieto skutočnosti súd teda považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.