Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5P/38/2015

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX K., Česká republika dieťa rodičov: matky P. E., K.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX K., Česká republika a otca V. W., K.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX Y. o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto:

rozhodol:

Konanie sa zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa, P. E., K.. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2015 domáhala zverenia maloletého dieťaťa, V. W., K.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, nakoľko sa o maloletého stará výhradne sama, otec maloletého sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa a na jeho starostlivosť neprispieva ani finančne. Z návrhu vyplynulo, že ako matka maloletého tak aj maloletý majú obvyklý pobyt v Českej republike, kde žijú na adrese Z. XXX, XXX XX K..

Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu vyjadril podaním doučeným súdu dňa 30.07.2015, v ktorom uviedol, že prijíma právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie o návrhu matky maloletého dieťaťa na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník ustanovený maloletým deťom pri prvom úkone vo veci namietol právomoc Okresného súdu Revúca na konanie a rozhodovanie v danej veci, z dôvodu pobytu matky maloletého dieťaťa ako aj maloletého dieťaťa v Českej republike.

Podľa ust. (ďalej len ) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Predtým ako súd pristúpil ku konaniu vo veci samej (zabezpečovaniu dôkazov vo veci a nariadeniu pojednávania) skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie v danej veci. Právomoc súdov členských štátov Európskej únie vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje Nariadenie Rady

(ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie Brusel IIa), ktoré má v zmysle SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné.

Predmetná vec spadá pod pôsobnosť tohto Nariadenia ratione materiae, keďže v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia sa Nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú (okrem iného) na výkon rodičovských práv a povinností. Výkon rodičovských práv a povinností podľa ods. 2 písm. a/ tohto článku zahŕňa aj opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.

Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, v čase začatia konania.

Nariadenie Rady (ES) 2201/ 2003 sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu dieťaťa (najmä v prípade jeho presťahovania do iného členského štátu) je prísne individuálne a závisí od skutkových okolností daného prípadu. Európsky súdny dvor vymedzil kritériá, na základe ktorých má súd riešiť otázku obvyklého pobytu dieťaťa vo svojich rozsudkoch C-523/07 a

C-497/10 tak, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

V danom prípade už v čase začatia konania maloleté dieťa žilo so svojou matkou v Českej republike s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať. V čase začatia konania, teda nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej Republiky, ale na území Českej republiky. Preto právomoc slovenských súdov na konanie o rodičovských právach a povinnostiach podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia daná nie je.

V danom prípade žiadna skutočnosť nenasvedčuje tomu (nikto to v konaní netvrdil), že by u maloletého dieťaťa, V. W., K.. XX.XX.XXXX, došlo k jeho neoprávnenému premiestneniu zo Slovenskej Republiky do Českej Republiky, a teda nemožno hovoriť o možnosti zachovania právomoci slovenských súdov podľa čl. 10 Nariadenia.

V danom prípade súd nemôže svoju právomoc odvodiť ani z ust. čl. 9 Nariadenia, podľa ktorého keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z čl. 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní, vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku, na základe rozsudku o práve styku, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, pretože predmetné konanie sa netýka zmeny rozsudku o práve styku matky maloletých detí - navrhovateľky. Matka maloletého dieťaťa v návrhu na začatie konania uviedla, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti mohla byť založená dohodou o súdnej

právomoci podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, ak by po začatí konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok tam uvedených, teda maloleté dieťa by malo vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že je dieťa štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a všetci

účastníci prijali právomoc súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a je to v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky však v konaní splnené neboli, pretože všetci účastníci konania neprijali právomoc súdov Slovenskej republiky. Hoci otec maloletého dieťaťa uviedol, že prijíma právomoc tunajšieho súdu, kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní právomoc výslovnej namietol. Námietku kolízny opatrovník vzniesol pri svojom prvom úkone vo veci. Zároveň má súd za to, že nie je splnená ani tretia podmienka vyplývajúca z čl. 12 ods. 3 Nariadenia a to, že právomoc súdu založená dohodou účastníkov, musí byť v najlepšom záujme dieťaťa. Ako vyplýva aj z ods. 12 preambuly Nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, tzn. že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa. V danom prípade je takýmto súdom príslušný súd Českej republiky, kde sa zdržuje maloleté dieťa ako aj jeho matka a ktorý bude lepšie schopný zistiť pomery, v akých detí žijú, ako aj v konaní zabezpečiť zistenie názoru maloletého dieťaťa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemá právomoc na konanie a rozhodnutie v danej veci, ani podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia a ani nebola v konaní založená dohodou podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia. Právomoc súdu je jednou zo základných, neodstrániteľných podmienok za ktorých súd môže konať a jej nesplnenie má za následok, že konanie musí byť zastavené, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ust. , 104 ods. 1 konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu jeho trov, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Banská Bystrica prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.