Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-38-2015.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5P/38/2015
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX K., Česká republika dieťa rodičov: matky P. E., K.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX K., Česká republika a otca V. W., K.. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX Y. o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto:
rozhodol:
Konanie sa zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa, P. E., K.. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2015 domáhala zverenia maloletého dieťaťa, V. W., K.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, nakoľko sa o maloletého stará výhradne sama, otec maloletého sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa a na jeho starostlivosť neprispieva ani finančne. Z návrhu vyplynulo, že ako matka maloletého tak aj maloletý majú obvyklý pobyt v Českej republike, kde žijú na adrese Z. XXX, XXX XX K..
Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu vyjadril podaním doučeným súdu dňa 30.07.2015, v ktorom uviedol, že prijíma právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie o návrhu matky maloletého dieťaťa na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník ustanovený maloletým deťom pri prvom úkone vo veci namietol právomoc Okresného súdu Revúca na konanie a rozhodovanie v danej veci, z dôvodu pobytu matky maloletého dieťaťa ako aj maloletého dieťaťa v Českej republike.
Podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Predtým ako súd pristúpil ku konaniu vo veci samej (zabezpečovaniu dôkazov vo veci a nariadeniu pojednávania) skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie v danej veci. Právomoc súdov členských štátov Európskej únie vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje Nariadenie Rady
(ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie Brusel IIa), ktoré má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné.
Predmetná vec spadá pod pôsobnosť tohto Nariadenia ratione materiae, keďže v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia sa Nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú (okrem iného) na výkon rodičovských práv a povinností. Výkon rodičovských práv a povinností podľa ods. 2 písm. a/ tohto článku zahŕňa aj opatrovnícke právo a právo styku s dieťaťom.
Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, v čase začatia konania.
Nariadenie Rady (ES) 2201/ 2003 sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu dieťaťa (najmä v prípade jeho presťahovania do iného členského štátu) je prísne individuálne a závisí od skutkových okolností daného prípadu. Európsky súdny dvor vymedzil kritériá, na základe ktorých má súd riešiť otázku obvyklého pobytu dieťaťa vo svojich rozsudkoch C-523/07 a
C-497/10 tak, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
V danom prípade už v čase začatia konania maloleté dieťa žilo so svojou matkou v Českej republike s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať. V čase začatia konania, teda nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej Republiky, ale na území Českej republiky. Preto právomoc slovenských súdov na konanie o rodičovských právach a povinnostiach podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia daná nie je.
V danom prípade žiadna skutočnosť nenasvedčuje tomu (nikto to v konaní netvrdil), že by u maloletého dieťaťa, V. W., K.. XX.XX.XXXX, došlo k jeho neoprávnenému premiestneniu zo Slovenskej Republiky do Českej Republiky, a teda nemožno hovoriť o možnosti zachovania právomoci slovenských súdov podľa čl. 10 Nariadenia.
V danom prípade súd nemôže svoju právomoc odvodiť ani z ust. čl. 9 Nariadenia, podľa ktorého keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z čl. 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní, vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku, na základe rozsudku o práve styku, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, pretože predmetné konanie sa netýka zmeny rozsudku o práve styku matky maloletých detí - navrhovateľky. Matka maloletého dieťaťa v návrhu na začatie konania uviedla, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti mohla byť založená dohodou o súdnej
právomoci podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, ak by po začatí konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok tam uvedených, teda maloleté dieťa by malo vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že je dieťa štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a všetci
účastníci prijali právomoc súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a je to v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky však v konaní splnené neboli, pretože všetci účastníci konania neprijali právomoc súdov Slovenskej republiky. Hoci otec maloletého dieťaťa uviedol, že prijíma právomoc tunajšieho súdu, kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní právomoc výslovnej namietol. Námietku kolízny opatrovník vzniesol pri svojom prvom úkone vo veci. Zároveň má súd za to, že nie je splnená ani tretia podmienka vyplývajúca z čl. 12 ods. 3 Nariadenia a to, že právomoc súdu založená dohodou účastníkov, musí byť v najlepšom záujme dieťaťa. Ako vyplýva aj z ods. 12 preambuly Nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, tzn. že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa. V danom prípade je takýmto súdom príslušný súd Českej republiky, kde sa zdržuje maloleté dieťa ako aj jeho matka a ktorý bude lepšie schopný zistiť pomery, v akých detí žijú, ako aj v konaní zabezpečiť zistenie názoru maloletého dieťaťa.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemá právomoc na konanie a rozhodnutie v danej veci, ani podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia a ani nebola v konaní založená dohodou podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia. Právomoc súdu je jednou zo základných, neodstrániteľných podmienok za ktorých súd môže konať a jej nesplnenie má za následok, že konanie musí byť zastavené, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných ust. § 103, 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu jeho trov, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Banská Bystrica prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.