Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Sd-72-2014.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sd/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci navrhovateľa: P. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. XXXX/X, XXX XX A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.08.2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30.04.2015.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2014 podľa ust. § 65 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa ust. § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 13.06.2014. Keďže zamestnanie navrhovateľa v I. pracovnej kategórii trvalo len do 15.01.1999, čiže netrvalo k 31.12.1999 ako to vyžaduje ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa podmienok uvedených v ust. § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nevznikol.
II.
Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku zo dňa 03.09.2014 namietal správnosť a zákonnosť rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X a uviedol, že predmetným rozhodnutím bol diskriminovaný, pretože splnil všetky podmienky, ktoré vyžaduje zákon a tiež podmienky uvedené v § 174 zákona, okrem ods. 2, čo nebolo spôsobené jeho vinou. Nedostal výpoveď kvôli porušeniu ZP a výpoveď nedal ani z osobných dôvodov, ale ku dňu 31.12.1999 nemohol byť zamestnaný z dôvodu konkurzu. V ďalšom období pracoval v uvedenej funkcii až do 30.06.2014, kedy bol prepustený z dôvodu veku. Preto sa cíti byť diskriminovaný nielen zo strany štátu, ale aj zo strany bývalého zamestnávateľa. Z vyššie uvedených dôvodov požiadal o spravodlivé prehodnotenie rozhodnutia odporkyne a odstránenie tvrdosti zákona.
III.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2014 k obsahu opravného prostriedku navrhovateľa uviedla, že z evidenčných listov dôchodkového poistenia vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii do 15.01.1999, od 16.01.1999 do 20.09.1999 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a od 21.09.1999 do 28.02.2001 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nesplnil podmienky uvedené v ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. K námietke navrhovateľa, že žiada o odstránenie tvrdosti zákona odporkyňa uviedla, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona a nárok na starobný dôchodok navrhovateľa bol posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, a preto nebol právny dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporkyňa navrhla, aby tunajší súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2014 ako vecne správne potvrdil.
IV.
K písomnému vyjadreniu odporkyne zaslal svoje stanovisko navrhovateľ podaním zo dňa 21.01.2015, ktorého obsah je totožný s obsahom odvolania. Opätovne uviedol, že použitie ust. § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je v jeho prípade diskriminačné a požiadal o odstránenie tvrdosti zákona. Taktiež namietal, že nie z jeho zavinenia nemá k 31.12.1999 odpracovanú dobu v I. pracovnej kategórii. Preto navrhol, aby mu bola ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny udelená výnimka.
V.
Po podaní opravného prostriedku a písomného stanoviska navrhovateľa odporkyňa vydala vo veci dňa 30.04.2015 zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2014, a to z dôvodu rozšírenia odôvodnenia o skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie.
VI.
Pojednávanie súdu sa konalo dňa 04.09.2015 v prítomnosti navrhovateľa, ktorý uviedol, že aj podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach je diskriminovaný zo strany štátu ekonomicky a sociálne. Právne úpravy, ktoré boli prijaté po roku 1989, ktorými bol novelizovaný právny stav daný zákonom č. 100/1988 Zb., považuje za diskriminačné, a to z dôvodu, že bez toho, že by boli dôvody pre skončenie pracovného pomeru, zanikli nároky na dôchodkové dávky. Skutočnosť, že nebol zamestnaný k dátumu, ktorý je právne významný pre priznanie nároku, teda k 31.12.1999, nezavinil. Ak teda zákon umožňuje niekomu požiadať o odpustenie trestu uloženého súdom, nechápe prečo by mal byť on trestaný za to, čo nespôsobil. Minister by mal v jeho prípade zmierniť tvrdosť zákona.
Poverená zástupkyňa odporkyne poukázala na obsah odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, ako aj na obsah vyjadrenia a doplňujúceho vyjadrenia, ktoré boli predložené súdu, pričom k veci uviedla, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre priznanie dôchodkového veku v súvislosti so zamestnaním vo zvýhodnených pracovných kategóriách, avšak za platného právneho stavu, po dovŕšení dôchodkového veku mu budú zohľadnené zamestnania v I., resp. II. pracovnej kategórii podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
VII.
Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (ust. § 250l a nasl. O.s.p. - konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
Podľa ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
Podľa ust. § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa ust. § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 16.06.2014 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku odo dňa 13.06.2014, pričom k uvedenému dňu navrhovateľ dovŕšil vek 57 rokov.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, vyhotovených zamestnávateľom a potvrdených pobočkou Sociálnej poisťovne, navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie v období od 17.09.1980 do 19.01.1999, teda v rozsahu 18 rokov a 125 dní.
Z dôvodu, že navrhovateľ získal v zamestnaní v I. pracovnej kategórií 18 rokov a 125 dní, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ustanovené v § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ však nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani s použitím ust. § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999, ale len do 15.01.1999.
V súlade s ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení teda navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek 62 rokov až dňa 13.06.2019. Keďže navrhovateľ ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok, t. j. ku dňu 13.06.2014 nedovŕšil dôchodkový vek, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.
Tvrdenie navrhovateľa, že použitie ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je diskriminačné, nie je opodstatnené, pretože zákon o sociálnom zabezpečení vyžaduje, aby podmienky uvedené v ust. § 174 boli splnené kumulatívne, t. j. odsek 1 aj 2.
K námietke navrhovateľa, že žiada o odstránenie tvrdosti zákona súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nepozná inštitút odstránenia tvrdosti zákona, takže ani táto námietka navrhovateľa nemá svoju oporu v zákone.
K námietke navrhovateľa týkajúcej sa diskriminácie je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručené čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Navrhovateľ v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by s ním bolo zaobchádzané pri posúdení nároku na starobný dôchodok odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Práve naopak, v prípade, ak by odporkyňa postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom.
Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol preto posúdený v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a navrhovateľ v preskúmavacom konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zrušenie rozhodnutia.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že dôchodkové nároky navrhovateľa boli posúdené správne a odporkyňa pri posúdení nároku navrhovateľa na starobný dôchodok postupovala v súlade s platnou právnou úpravou.
Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.08.2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2015 podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a vydané v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. použitého v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.