Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Cpr-5-2015.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Subarea
52Cpr/5/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. H. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X. X, L. L., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Klementisom, Mudrochova 2, Bratislava, proti odporcovi: Diligentia R.C., s.r.o., Ivánska cesta 12, Bratislava, IČO: 46 008 616, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 11. 08. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd predbežným opatrením odporcovi nariadil platiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.968,64 eur mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca počnúc od 05. 03. 2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia platnosti skončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom, alebo až do času, keď umožní odporca navrhovateľovi pokračovať v práci.
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 29. 03. 2013 uzatvoril navrhovateľ ako zamestnanec pracovnú zmluvu s odporcom, na základe ktorej vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer, a to ku dňu 01. 04. 2013. Navrhovateľ je u odporcu zamestnaný na pozícii Manažér technického oddelenia. Dňa 14. 07. 2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve. Dňa 02. 03. 2015 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 27. 02. 2015, a to z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 04. 03. 2015 oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Následne sa navrhovateľ žalobou zo dňa 17. 04. 2015, doručenou súdu dňa 20.04.2015 domáhal, aby konajúci súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 02. 2015 je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou naďalej trvá. Predmetné konanie je vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 19Cpr/3/2015. V nadväznosti na § 79 ods. 1 ZP vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy odo dňa 05. 03. 2015, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej bude domáhať, aby súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, a to odo dňa 05. 03. 2015 až do času, keď mu navrhovateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa predstavuje sumu 3.968,64 eur.
Vzhľadom na to, že:
I.) odporca ukončil v rovnakom období a rovnakým spôsobom pracovný pomer aj s ďalšími 8-mimi zamestnancami, z čoho je možné vyvodiť aj prípadné postupné utlmovanie obchodnej činnosti odporcu a zároveň
II.) je voči odporcovi v súvislosti s vyššie uvedeným ukončením pracovných pomerov vedených na Okresnom súde Bratislava II ďalších 8 súdnych sporov o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, resp. minimálne jedno ďalšie súdne konanie o zaplatenie pohľadávok z obchodného styku vo výške 95.181,60 eur, ktoré sú spojené s ďalšími finančnými nákladmi (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, náklady spojené so zaobstaraním dôkazných prostriedkov, prípadne znaleckým dokazovaním a pod.); III.) u odporcu došlo k protiprávnym zmenám v štatutárnom orgáne a dozornej rade odporcu, a to bez vedomia jediného spoločníka odporcu - spoločnosti CONDORUM LTD, ktoré sú v súčasnosti predmetom 4 súdnych sporov vedených na Okresnom súde Bratislava II proti odporcovi, a ktoré sú spojené s ďalšími finančnými nákladmi (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, náklady spojené so zaobstaraním dôkazných prostriedkov, prípadne znaleckým dokazovaním a pod.); IV.) u odporcu došlo v poslednom období k negatívnemu vývoju hlavných ekonomických ukazovateľov, kedy v operatívnom biznise odporca nedosiahol ani výšku plánovaných tržieb, pričom výpadok oproti plánu bol na úrovni cca 8% a zároveň plánovaná EBITDA bola záporná vo výške - 5, 482 MM EUR oproti plánovaným -3,674 MM EUR, čo predstavuje negatívne prekročenie jej plánovaného stavu až o cca 49% a zároveň tento stav považuje za kritický Poštová banka a.s. ako veriteľ odporcu; má navrhovateľ dôvodné obavy, že odporca bude postupne utlmovať svoje podnikateľské aktivity a zároveň bude negatívny vývoj hlavných ekonomických ukazovateľov pokračovať, čo môže smerovať až k prípadnej insolvencii odporcu, pričom nie je vylúčené, že môže už v blízkej dobe dôjsť až k úplnému ukončeniu podnikateľskej činnosti odporcu. V nadväznosti na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že existuje bezprostredná hrozba, že v čase rozhodnutia vo veci samej nebude odporca disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie nároku navrhovateľa na náhradu mzdy a že táto pohľadávka navrhovateľa na vyplatenie náhrady mzdy bude nevymožiteľná resp. neskorší výkon súdneho rozhodnutia v danej právnej veci bude vážne ohrozený. Nevydaním predbežného opatrenia v danej veci by tak mohlo dôjsť k ujme navrhovateľa ako zamestnanca v jeho majetkovej sfére.
K návrhu navrhovateľ pripojil Pracovnú zmluvu zo dňa 29. 03. 2013, Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 14.07.2014, Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27. 02. 2015, Oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 04. 03. 2015, návrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 17. 04. 2015 a ďalšie listinné dôkazy.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal; g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia; h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Jedným z dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predpokladom pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia je existencia súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom alebo aspoň taký stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré bude takýmto exekučným titulom. V danom prípade takáto podmienka splnená nie je. Výnimočne možno pripustiť, že takáto obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia môže existovať ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia, a teda môže existovať i opodstatnenie pre nariadenie
predbežného opatrenia. V takom prípade však musí navrhovateľ aspoň osvedčiť, že odporca koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia teda, že obava z ohrozenia je reálna. Súd mal však za to, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a s tým spojeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktoré by bol namieste okamžitý zásah súdu vo forme nariadeného predbežného opatrenia. V danom prípade navrhovateľ ničím neosvedčil svoju obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia pre možnú insolventnosť odporcu, keď súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce utlmovanie podnikateľskej činnosti odporcu, ktoré by mohli viesť až k úplnému ukončeniu podnikateľskej činnosti (list Poštovej banky a.s. zo dňa 09. 07. 2015 toto dostatočne neosvedčuje). Súd preto nemá za osvedčené ohrozenie úhrady, resp. vymoženia prípadnej súdom priznanej pohľadávky navrhovateľa vo forme náhrady mzdy pre neplatné skončenie pracovného pomeru a s tým spojenú existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Subjektívna obava navrhovateľa z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia je bez podloženia konkrétnych dôkazov osvedčujúcich jeho dôvodnosť len hypotetickou, a z toho dôvodu nemôže požívať ochranu zabezpečenú tak vážnym a výnimočným zásahom súdu, ako je predbežné opatrenie.
Navrhovateľ tiež neuviedol, ani neosvedčil, či a aký má v súčasnosti príjem, či pracuje resp., že zo závažných dôvodov nepracuje, či je evidovaný na úrade práce, či poberá dávky v nezamestnanosti a pod. Neosvedčil tak naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. 3.968,64 eur mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca počnúc od 05. 03. 2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia platnosti skončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom, alebo až do času, keď umožní odporca navrhovateľovi pokračovať v práci. Toho istého sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia zásadne platí, že výrok predbežného opatrenia nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej. Z tejto zásady síce existujú určité výnimky, avšak daný prípad takouto výnimkou nie je. Pokiaľ sa navrhovateľ obáva budúcej insolvencie odporcu, a teda ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, v prípade, že by bol v konaní vo veci samej úspešný, pokiaľ by toto osvedčil, existujú iné formy predbežného opatrenia, ktorými je možné tomuto zabrániť, ako uložiť odporcovi predbežným opatrením rovnakú povinnosť plnenia, akej sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
V neposlednom rade musí súd upozorniť na to, že predbežné opatrenie nemožno nariadiť tak, aby jeho účinky siahali do minulosti, teda do čias pred podaním návrhu na predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti. Pokaľ sa teda navrhovateľ domáhal predbežným opatrením platenia náhrady mzdy od 05.03.2015, hoci návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal až dňa 11.8.2015, jeho návrh je aj z tohto dôvodu čiastočne nedôvodný.
Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.