Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14P-30-2015.pdf
PDF · 78.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/30/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. F., F.. X.D. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: otec - navrhovateľ: D. F., F.. XX.F. XXXX, T. H. XXX/XX, Q., a matka - odporkyňa: J. P.Á., F.. XX.Z. XXXX, T. J. U. XXX/XX, C. J., o zníženie výživného a úprave stretávania sa s maloletým, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti zníženia výživného zastavuje.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení: Stretávanie sa otca s maloletým T., F.. X.D.S. XXXX bude prebiehať každú párnu sobotu od 17.00 hod. do párnej nedele 17.00 hod, na ostatnom styku sa rodičia vzájomne dohodnú.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa s návrhom zo dňa 26.júna 2015 domáhal o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to o zníženie výživného a úpravy stretávania sa s maloletým. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu 9P57/2014-23 t 28.októbra 2014 bola schválená rodičovská dohoda o výživnom pre maloleté dieťa, a to na sumu 120 eur mesačne. Žiadal o zníženie z dôvodu, že je nezamestnaný. Tiež chcel upraviť stretávanie sa s maloletým, a to víkend aj s prespaním, Vianoce, prázdniny.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila v tom smere, že nesúhlasí ani so znížením výživného ani s úpravou stretávania sa tak ako to navrhol otec maloletého. Tvrdila, že mesačné výdavky na maloletého sú vo výške 337,50 eur. Otec maloletého má neobmedzené návštevy maloletého, ale nesúhlasí, aby si bral so sebou, lebo je nespoľahlivý. Neplatí výživné, štyri mesiace sa o dieťa neinformoval.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom otca a matky maloletého a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P/57/2014-23 z 28.októbra 2014, lustráciou navrhovateľa v registri sociálnej poisťovne (č.l. 13), lustráciou odporkyni v registri sociálnej poisťovne (č.l. 15), vyjadrením ÚPSVaR zo 17.augusta 2015 (č.l. 17), správou mesta C. J. z 25.augusta 2015 (č.l. 18), potvrdením o výplate dôchodkových dávok odporkyni z 3.septembra 2015 (č.l. 19), oznámením o skončení pracovného pomeru navrhovateľa (č.l. 20), výplatným lístkom navrhovateľa za mesiac júl 2015 (č.l. 21), potvrdeniami o platbách výživného navrhovateľom (spolu 320 eur, platené v januári 2015, februári 2015, máji 2015, auguste 2015), návrhom odporkyne na vykonanie exekúcie zo 16.júna 2015, ako aj pripojeným súdnym
spisom sp.zn. 9P/57/2014 a z neho rodným listom maloletého, správou ÚPSVaR z 22.októbra 2014 zo šetrenia výchovného prostredia maloletého, správou obce Topoľníky zo 4.septembra 2014. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.
Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali matka a otec maloletých detí dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).
Po vykonanom dokazovaní navrhovateľ vzal späť návrh v časti zníženia výživného.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Preto súd konanie v časti o zníženie výživného zastavil. Následne obaja rodičia sa zhodli na predloženej rodičovskej dohode o úprave stretávania sa otca s maloletým. Súd rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu schválením predloženej rodičovskej dohody, tak ako je vo výroku tohto rozsudku, nakoľko nie je v rozpore zo zákonom a je v prospech maloletého dieťaťa. Pričom súd zistil, že maloleté dieťa má toho času 5 a pol roka, navštevuje predškolské zariadenie, trpí alergiou, inak je zdravé, v tomto smere zvýšené výdavky nie sú, špeciálnu stravu nemá. Navrhovateľka je na invalidnom dôchodku, inú vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani ona ani dieťa. Odporca je nezamestnaný, hľadá si aktívne prácu, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods. 3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 O.s.p., a to tak že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.