Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-75-2016.pdf
PDF · 142.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/75/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: D. M., F..: XX.XX.XXXX, T. S. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Súlety - advokát, sídlo AK Bardejov, Nám. SNP 1, proti žalovanému: Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Richvald, so sídlom Richvald 201, IČO: 37 874 342, právne zastúpenému: JUDr. Juraj Ferenčík - advokát, sídlo AK Košice, Krivá 23, o vydanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I) Súd žalobu zamieta.
II) Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2016 domáhal voči žalovanému po pripustení zmeny žaloby súdom na pojednávaní dňa 07.09.2020, že žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti v k.ú. S. zapísané na A. Č.. XXXX, H. B. Č..: XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/ XX - Q. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/ XX - A.. H. Z. R. XXXX E., XXXX/XX - A.. H. Z. R.E. XXXX E., XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXX E.X, XXXX/ XX - A.. H. Z. R.Ý. XXX E.X,XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX A.. H. Z. R. XXXXX E.X, XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. Z. R. XXX E.X (ďalej len „predmetné lesné pozemky“) a protokolárne odovzdať citované parcely žalobcovi v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že podľa vedomostí žalobcu boli predmetné lesné pozemky v 90-tych rokoch odovzdané vtedajšími Východoslovenskými štátnymi lesmi, š.p. do užívania žalovaného, a to zrejme na základe riadne uzatvorenej dohody a to aj napriek tomu, že predmetné lesné pozemky nikdy nepatrili do tzv. urbárskeho majetku. Žalobca ako výlučný vlastník mal záujem predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním tak, ako to predpokladá § 123 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 21.04.2015 požiadal žalovaného o vydanie predmetných lesných pozemkov. Na žiadosť žalovaný reagoval listom z 20.05.2015, ktorým žalobcu požiadal o trochu trpezlivosti z dôvodu ujasnenia si správneho postupu vo veci, aby sa predišlo prípadným sporom. Od mája 2015 žalovaný nevyvinul žiadnu činnosť smerujúcu k odovzdaniu predmetný lesných pozemkov. V záujme bezproblémového odovzdania a prevzatia predmetných lesných pozemkov si žalobca nechal tieto vytýčiť na vlastné náklady v teréne geodetickou firmou, o čom boli vyhotovené aj vytyčovacie náčrty. Listom z 19.11.2015 bol žalovaný opäť vyzvaný na vydanie predmetných lesných pozemkov. Na výzvu reagoval žalovaný listom z 28.11.2015, podľa ktorého mal požiadať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o stanovisko a metodický pokyn k vydávaniu lesných pozemkov v správe urbárskej spoločnosti s tým, že po získaní stanoviska bude vec žalobcu vybavená. Výzvou z 22.12.2015 opäť
žalobca vyzval žalovaného na vydanie a odovzdanie predmetných lesných pozemkov a zaslal mu aj originály vytyčovacích náčrtov. Do podania žaloby žalovaný nereagoval.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním súdu doručeným dňa 30.06.2016. Uviedol, že medzi stranami sporu došlo k písomnej komunikácii, avšak pre nečinnosť žalobcu a tiež nepredložením listín nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetných lesných pozemkov. Uviedol, že žalovaný doposiaľ nepredložil písomnú dohodu o odovzdaní a prevzatí predmetných lesných pozemkov, autorizovaný vytyčovací náčrt na hranicu parcely CKN, EKN spolu s polárne vytýčenými prvkami úradne overenými na použitie pre právne účely, protokol o vytýčení a prevzatí hranice nehnuteľností do užívania, protokol o odovzdaní odbornej lesnej správy na lesnom majetku, záznam o fyzickom odovzdaní nehnuteľností. Žalobca tak podľa žalovaného nekonal tak, aby administratívne, skutkovo a právne pripravil vec k odovzdaniu, a preto bola žaloba podaná predčasne.
4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným dňa 21.10.2016. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného je účelové a zavádzajúce. Z listín, ktoré tvoria prílohu žaloby je zrejmá nečinnosť žalovaného. Žalovaný požiadal žalobcu o „trochu trpezlivosti“. Zároveň nebolo preukázané, či žalovaný požiadal ministerstvo o stanovisko tak, ako to tvrdil, ako i to, aký je obsah získaného stanoviska. Práve žalovaný na podanie žalobcu z 22.12.2015 doposiaľ nereagoval. Namietal, že písomné podklady k faktickému odovzdaniu a prevzatiu predmetných lesných pozemkov je možné pripraviť iba za vzájomnej súčinnosti oboch zúčastnených strán.
5. Na vyjadrenie žalobca reagoval podaním doručeným dňa 20.02.2017 žalovaný. Uviedol, že vytyčovacie náčrty predmetných lesných pozemkov vyhotovené O.. D. Š. niektorí členovia výboru žalovaného spochybnili, a to, že vyznačenie v teréne nekorešponduje s mapovými podkladmi. Žalovaný sám požiadal GEFOS SLOVAKIA, s.r.o., aby vytýčila parcelu L. Č.. XXXX/XXX. Vytyčovací náčrt však nebol zhodný s tým, ktorý predložil žalobca, vyznačenie hraničných bodov v teréne sa tiež nezhodovalo. Náčrt predložený žalobcom nebol autorizačne overený. O tom boli členovia žalovaného informovaní na valnom zhromaždení dňa 13.03.2016. Na tomto bol prítomný aj žalobca, ktorý ale žiadne ďalšie materiály nepredložil, ani nenavrhol ďalší postup.
6. Na podanie reagoval žalobca podaním súdu doručeným dňa 03.05.2018. Poukázal na zrejmé obštrukčné správanie žalovaného. O jeho obštrukčnom správaní mal svedčiť aj spôsob, akým si žalovaný nechal vytýčiť parcelu L. Č.. XXXX/XXX firmou GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. Bratislava. Ak by mal žalovaný skutočný záujem na čo najskoršom odovzdaní dotknutých parciel žalobcovi, nič mu nebránilo v tom, aby k vytýčeniu parcely č. XXXX/XXX firmou GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. prizval aj žalobcu. O tom, že k fyzickému vytýčeniu vyššie citovanej parcely došlo v mesiaci január 2016 sa žalovaný dozvedel až po doručení vytyčovacieho náčrtu súdom. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v záujme veci otázku žalovaným namietaného nesúladu vo vytyčovacích náčrtoch konzultoval s Ing. Jaroslavom Šuťákom, geodetom, ktorý na základe objednávky žalobcu previedol v teréne fyzické vytýčenie dotknutých parciel, s následným listinným spracovaním vytyčovacieho náčrtu. Podľa jeho vyjadrenia, nielen parcela č. XXXX/XXX, ale ja ostatné lesné parcely, ktoré sú predmetom konania boli v teréne riadne vytýčené, pričom priebeh hranice jednotlivých parciel bol v teréne vyznačený drevenými kolíkmi. Podľa vyjadrenia geodeta bolo vytýčenie predvedené správne a tomu zodpovedá aj listinné spracovanie vytyčovacieho náčrtu, resp. vytyčovacích náčrtov. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že vytyčovací náčrt vyhotovený firmou GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. nie je zhodný s vytyčovacím náčrtom vyhotoveným Ing. Jaroslavom Šuťakom a vyznačenie hraničných bodov v teréne sa tiež nezhodovalo. V tejto súvislosti uviedol, že ak si nechal žalovaný vyhotoviť „kontrolný" vytyčovací náčrt, malo by byť z neho zrejme, v ktorých konkrétnych bodoch je zjavný a evidentný nesúlad, ku ktorému v rámci svojej geodetickej činnosti dospela firma GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. Len vizuálnym porovnaním oboch vytyčovacích náčrtov nie je možné dospieť k zjavnému nesúladu v konkrétnych bodoch s vyznačením rozdielov v centimetroch či metroch. Z hľadiska fyzického vytýčenia lesnej parcely v teréne je potrebné uviesť, že napr. parcela L. Č.. XXXX/XXX má šírku necelých X metrov a dĺžku cca XXXX m, pričom nejde o rovinu ale o terén, kde sa striedajú rovné úseky s dolinami a s rôznymi porastmi (mladina, rubný les a pod.). Vzhľadom na túto špecifickosť vytýčenia lesnej parcely v teréne je možné pripustiť určitú odchýlku, ak vytýčenie prevádzajú dva rozdielne subjekty. Aj napriek vyššie uvedenému mal však za to, že ak má žalovaný skutočný záujem na vydaní majetku žalobcovi, problém nemôže byt' v nepomenovaných a nešpecifikovaných odchýlkach vo vytyčovacích náčrtoch. Žalobcovi je zrejmé, že bez fyzickej prebierky dotknutých parciel v teréne za účasti oboch strán sporu, nie je možné protokolárne a dohodou odovzdať
a prebrať dotknuté parcely do užívania žalobcom. Preto ešte pred podaním žaloby vyzval, resp. požiadal žalovaného na fyzické odovzdanie a prevzatie dotknutých parciel, a to listom zo dňa 22. 12. 2015, ktorý mu bol doručený dňa 23. 12. 2015. Ako prílohu podania žalovanému zaslal v štyroch origináloch vytyčovací náčrt jednotlivých dotknutých parciel s polárnymi vytyčovacími prvkami. Žalovaný však na toto podanie nereagoval. V záujme hospodárnosti konania mal žalobca záujem na mimosúdnom vyriešení predmetnej veci. Aj preto pred podaním žaloby urobil všetky kroky k tomu, aby nebol nútený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Nečinnosťou žalovaného však k tomu nedošlo. V záujme deklarovanej mimosúdnej dohody vyzval žalobca prostredníctvom súdu žalovaného na fyzickú obhliadku dotknutých lesných parciel, resp. fyzické odovzdanie a prevzatie dotknutých lesných parciel vo vzájomne odsúhlasenom termíne, aj za prípadnej účasti geodeta, resp. geodetov.
7. Podaním súdu doručeným dňa 12.05.2020 žalobca uviedol, že v záujme odstránenia rozporov v hodnovernosti predložených vytyčovacích náčrtov, ktoré mali byť grafickým podkladom pre fyzické vytýčenie dotknutých parciel v teréne, objednal si žalobca u geodeta Jaroslava Trudiča - GEO T&T vypracovanie geometrického plánu. Autorizovaný geodet vyhotovil geometrický plán č. XXXXXXXX - XXX/XXXX dňa 03. 01. 2020, ktorý bol úradne overený Katastrálnym odborom OÚ Bardejov dňa 15. 01. 2020 pod číslom: G. - X/XXXX. Následne geometrický plán predložili katastrálnemu odboru OÚ Bardejov na jeho zápis do katastra nehnuteľnosti pre k.ú. Richvald. Geometrický plán bol do katastra zapísaný v mesiaci február XXXX H. Č.. S. XX/XXXX, pričom pôvodné, v žalobe uvedené parcely registra „E“ boli na LV č. XXXX zapísané už ako parcely registra „B. Č.: XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R.E. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX
- A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXX E.X, XXXX/ XX - A.. H. Z. R. XXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXXX E.X, XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. Z. R.E. XXX E.X. Po týchto vyššie uvedených úkonoch bolo možné, po vzájomnej dohode účastníkov konania, pristúpiť k ich fyzickému vytýčeniu v teréne. K tejto podstatnej časti procesu odovzdania a prevzatia predmetných pozemkov však v mesiaci marec a apríl 2020 nemohlo dôjsť, a to z dôvodu prijatia prísnych preventívno - bezpečnostných opatrení na zabránenie šírenia sa vírusovej infekcie COVID - 19. Po zmiernení prijatých bezpečnostných opatrení sa v dňoch 08. 05., 09. 05. a 11. 05. 2020 uskutočnilo, za účasti aj zástupcov žalovaného, fyzické vytýčenie časti dotknutých parciel a to geodetom Jaroslavom Trudičom. K samotnému odovzdaniu a prevzatiu dotknutých pozemkov však nestačí iba ich fyzické vytýčenie v teréne, ale aj ich následné oškopcovanie a spísanie dohody o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností, či ďalších príslušných listín. Z dôvodu vyššie uvedených objektívnych dôvodov tak nebolo možné dospieť k mimosúdnej dohode.
8. Podaním súdu doručeným dňa 20.01.2021 žalovaný k veci uviedol, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti nezákonnou formou - vydržaním v roku 2010, kedy zo strany štátu prostredníctvom Východoslovenských štátnych lesov, š. p. Košice boli predmetné pozemky odovzdané protokolárne, ale právnemu predchodcovi žalovanej strany, nie právnemu predchodcovi žalobcu. Z uvedeného jasne vyplýva, že k predmetným pozemkom nemohol vzniknúť a ani nevznikol žiadny nájomný vzťah, nakoľko tieto pozemky boli odovzdané právnemu predchodcovi žalovanej strany v súlade so zákonom a odo dňa ich odovzdania tieto pozemky užíva po svojom právnom predchodcovi žalovaná strana. Žalovaná strana sa o uvedené pozemky stará, zabezpečuje ich údržbu vo vlastnej réžii a na vlastné náklady, nakoľko ich nadobudnutie, a zároveň starostlivosť o tieto pozemky vyplynula pre žalovanú stranu zo zákona č. 181/1995 Zb., ktorý nadobudol platnosť dňom 24.08.1995 a pokračuje podľa príslušných ustanovení zákona č. 97/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zmysle týchto zákonov sa žalovaná strana stala správcom a obhospodarovateľom predmetných pozemkov, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť a podľa citovaných zákonov spoločná nehnuteľnosť a pozemky združené v tejto spoločnej nehnuteľnosti, ako samotná spoločná nehnuteľnosť sú nedeliteľné. Príslušné ustanovenia zákona boli v platnosti aj v čase nadobudnutia predmetných pozemkov zo strany žalobcu, pričom v prípade vydržania týchto nehnuteľností v prospech žalobcu je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona s prihliadnutím na to, že podľa §6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 181/1995 Z.z. tvorili predmetné nehnuteľností ako podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré mal spravovať Slovenský pozemkový fond a v prípade lesných pozemkov Lesy SR, š. p. Banská Bystrica prostredníctvom svojich odštepných závodov. V danom prípade boli porušené aj §7 a §8 citovaného zákona, ktoré sa týkajú prevodu spoluvlastníckych podielov, a zároveň aj povinnosti nového nadobúdateľa, ktorý sa dňom nadobudnutia nehnuteľností patriacich do spoločnej nehnuteľnosti stáva členom spoločenstva, a zároveň vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu. Týmto je preukázané, že zo strany žalobcu došlo k protiprávnemu nadobudnutiu pozemkov, ktoré navrhuje vypratať v jeho prospech,
nakoľko mieni na týchto pozemkoch sám hospodáriť. Samotná protiprávnosť je stručne zdôvodnená s konštatovaním, že pri vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva boli hrubo porušené ustanovenia §134 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalobca nikdy predmetné pozemky, ani jeho právni predchodcovia neužívali, čiže nemohla byť preukázaná minimálna 10-ročná dobromyseľná držba k týmto pozemkom. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v uvedenom prípade podľa predložených písomných, ale aj grafických podkladov zo strany žalobcu nie je možné žiadané pozemky vypratať, nakoľko sa jedná o ich malé výmery, ktoré aj keď je možné vytýčiť priamo v teréne, avšak nie je možné ich užívanie a údržba, ako aj samotná ťažba v súlade so schváleným Lesohospodárskym plánom. Z toho hľadiska žalobca nemá zabezpečený prístup ku pozemkom zapísaným v A. Č.. XXXX, R. P.. Ú.. S. a v prípade ich vypratania sa žalobca môže k ním dostať jedine po cudzích nehnuteľnostiach, s ktorými disponuje v súlade s právom žalovaná strana, a táto s tým zásadne nesúhlasí. Žalovaná strana navrhuje, aby súd pri zamietnutí podanej žaloby bral do úvahy predovšetkým to, že nehnuteľností, ktoré žiada žalobca vypratať nadobudol v rozpore so zákonom, nakoľko už v čase ich nadobudnutia formou vydržania boli v správe a užívaní žalovanej strany v súlade so všetkými právnymi predpismi, avšak zo strany žalobcu boli nadobudnuté predmetné pozemky protiprávne. Takisto treba vziať do úvahy, že predmetné pozemky majú pre lesné pozemky s trvalými lesnými porastmi minimálnu výmeru a čo je najpodstatnejšie, nie je k ním zabezpečená prístupová cesta a navyše sú súčasťou schváleného LHP v prospech žalovanej strany. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná strana si je vedomá skutočnosti o vlastníckom práve žalobcu k predmetným pozemkom, avšak z vyššie uvedených dôvodov neprichádza do úvahy ich vypratanie už aj z toho dôvodu, že fyzicky nie je možné vypratať lesné pozemky, na ktorých sa nachádzajú trvalé lesné porasty. Toto je hlavný dôvod, na základe ktorého z procesného, ale aj hmotného hľadiska nemožno v žiadnom prípade podanej žalobe vyhovieť.
9. K tomuto žalobca na pojednávaní dňa 15.03.2021 uviedol, že čo sa týka rozsahu žiadaného, bol vypracovaný geometrický plán, ktorý bol súdu doručený dňa 12.03.2021, podľa ktorého boli parcely registra E identifikované a zapísané ako parcely registra C. Z toho titulu došlo aj k úprave žaloby. Dodal, že registrácia parcely E je pôvodný pozemnoknižný stav, pričom parcely C predstavujú najvyššiu možnú formu identifikácie v súčasnosti. K námietkam ohľadom nemožnosti vydania nehnuteľnosti, pretože k nim nevedie prístupová cesta, resp. sú obkolesené pozemkami, ktoré obhospodaruje žalovaný, žalobca uviedol, že toto nemôže byť dôvodom, pre ktoré by nehnuteľnosť nemohla byť vydaná, pretože nejde o poľnohospodársky pozemok, ale o les a navyše žalovaný je podielovým spoluvlastníkom na A. Č.. XXXX H. L. XXXX - A. H. Z. R. XXX U. XX Á. XX E.X. Žalobca má aj právo prechodu k pozemkom, ktoré žiada vydať. Čo sa týka vlastníctva žalobcu, že podľa dohôd o vydaní majetku bývalých urbárnikov, ktoré boli poskytnuté pozemkovým a lesným odborom Okresného úradu Bardejov na základe dožiadania v zmysle slobodného prístupu k informáciám vyplýva, že v 90. rokoch minulého storočia existovali dve spoločenstva, a to U. I. J.. S. I. K. J. S.. Takže žalobcu zaujíma na základe ktorej dohody boli vydané aj tie pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, do užívania žalovaného. Pôvodným pozemnoknižným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol starý otec žalobcu I. M., ktorý to nadobudol ešte R. S.. XXXX v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX. Je pravda aj to, že R. S.. XXXX, na základe rozhodnutia súdu nadobudol tieto nehnuteľnosti D. P., ktorý ich vydražil. Je teda zrejmé, že starý otec sa dostal asi do nejakých majetkových problémov, pre ktoré o nehnuteľnosť prišiel a nadobudla to osoba, ktorú nikto nepozná, avšak nehnuteľnosť stále obhospodarovala rodina žalobcu. Je pre žalobcu nepochopiteľné, prečo sa žalovaný bráni takýmto spôsobom vydania vlastníctva žalobcovi, keď to bolo práve bývalé vedenie žalovaného, ktoré vyzvalo žalobcu, aby si dal veci do poriadku a tento to v r. 2010 začal riešiť.
10. Na toto reagoval žalovaný podaním súdu doručeným dňa 12.04.2021. Uviedol, že v pôvodnej žalobe preložil žalobca 7 samostatných pozemkov a následne po pripustení zmeny žaloby tento počet rozšíril o 12 samostatných pozemkov s ich zaradením do stavu CKN. Po zistení, že žiadané pozemky sa nachádzajú každý samostatne, čiže netvoria žiadny ucelený celok žalovaná strana odmietla vydať pozemky a na tomto svojom stanovisku trvá žalovaná strana aj ku dnešnému dňu. Právny vzťah medzi sporovými stranami je založený na príslušných ustanoveniach zákona č. 181/1995 Zb. a následne zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Už v čase keď žalobca nadobúdal predmetné nehnuteľností formou vydržania, čiže v roku 2010, tieto nehnuteľností tvorili spoločnú nehnuteľnosť a v súlade s §4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Zb. podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť, ani vysporiadať podľa osobitných predpisov. V uvedenom prípade žalobca nadobudol predmetné nehnuteľností v čase, ku ktorým mal správu Slovenský pozemkový fond, ktorý spravoval nehnuteľný majetok tých fyzických osôb, ktoré zomreli, alebo ktorých pobyt nebol známy. Toto tvrdenie má oporu §5 ods. 6 citovaného zákona. Vychádzajúc zo skutočnosti, že už v
čase nezákonného nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalobcom platilo, že tieto pozemky tvorili spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ku ktorej v súlade s §12 Zák. č. 97/2013 Z.z. bolo nutné uzatvoriť Zmluvu o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach podľa ktorej vlastníctvo k týmto pozemkom v prospech žalovanej strany nevzniká, avšak žalovaná strana na základe takejto zmluvy je oprávnená užívať predmetné pozemky v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona. Týmto je preukázané, že žalobca sa stal a ku dnešnému dňu je vlastníkom spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, avšak správu a obhospodarovanie týchto pozemkov vykonáva žalovaná strana v súlade so zákonom, nakoľko tieto patria aj ku dnešnému dňu do jej správy. Je len logické a pochopiteľné, že v takomto prípade neprichádza do úvahy vydať lebo vypratať nehnuteľností tak, ako to žiada žalobca vo svojej žalobe, vrátane jej zmeny zo dňa 07.09.2020, nakoľko k týmto neexistuje prístupová cesta a právne neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že má právo prechodu ku všetkým pozemkom, nakoľko okrem iného je aj podielovým spoluvlastníkom parcely L. Č.. XXXX - A. H. R. R. XXX U. XX Á. XX E.X, ktorý je zapísaný v A. Č.. XXXX, R. P.. Ú.. S.. V žiadnom prípade neprichádza do úvahy, aby podielové členstvo žalobcu k predmetnému pozemku mu zakladalo aj právo prechodu ku všetkým pozemkom, ktoré žiada vydať, nakoľko práve predložením geometrického plánu je jednoznačne preukázané, že v danom prípade sa žiadané pozemky nachádzajú na troch samostatných častiach podľa listov v geometrickom pláne označené ako č. 1,2,3. Týmto samotný žalobca preukázal, že v prípade žiadaných pozemkov sa nejedná o jeden celok, resp. o susedné pozemky. Roztrúsenie týchto pozemkov na troch samostatných častiach vzdialených od seba preukazuje, že ani podielové spoluvlastníctvo žalobcu k parcele L. Č.. XXXX nemôže založiť právo prechodu žalobcovi. Aj v prípade že by prechod cez uvedený pozemok zabezpečoval aj prístup žalobcu k žiadaným pozemkom, nebolo by možné toto jeho právo akceptovať, nakoľko k tomuto postupu by muselo udeliť súhlas valné zhromaždenie žalovanej strany. K vyjadreniu žalobcu o tom, že v 90-tych rokoch minulého storočia existovali 2 spoločenstvá a nie je jasné pre ktoré spoločenstvo bol vydaný celý nehnuteľný majetok uviedol, že v tomto období, keď neexistovalo pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, požiadalo zoskupenie fyzických osôb Slovenskú republiku v zastúpení Štátnych lesov, š. p. o vydanie tých nehnuteľností, ktoré tvorili pôvodný urbársky majetok. Až v roku 2002 došlo k transformácii týchto zoskupení bez právnej subjektivity na Urbársku spoločnosť pozemkové spoločenstvo Richvald, a to na základe rozhodnutia Okresného úradu v Bardejove Č..X/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bol zaregistrovaný žalovaný v registri pozemkových spoločenstiev, kde je v súlade s platnou legislatívou registrovaný aj ku dnešnému dňu. Týmto je preukázané, že Urbárska spoločnosť, PS Richvald ako žalovaná strana je legislatívne uznaná, vrátane jej nehnuteľného majetku, ktorý bol vydaný zo strany Slovenskej republiky v zmysle vyššie uvedeného. Žalovaný trvá na tom, že nie je možné vydať, ani vypratať predmetné nehnuteľností, nakoľko k týmto neexistuje a ani nemôže existovať prístupová cesta a v tejto súvislosti nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že má zabezpečený prístup k predmetným pozemkom, keďže je podielový spoluvlastník parcely L. Č.. XXXX. Toto jeho tvrdenie právne, ani logický neobstojí a nemôže mu zakladať právo prechodu, čo dokladoval samotný žalobca aj predložením geometrického plánu, ktorý dal vyhotoviť bez toho, aby o to bol požiadaný žalovanou stranou. K samotnému postoju žalovanej strany, že nie je možné vydať, ani vypratať predmetné nehnuteľností je nutné uviesť, že toto tvrdenie je podložené aj malými, resp. nepatrnými výmerami samotných pozemkov vo vlastníctve žalobcu, čo je dokladované napr. tým, že : H.. H.. Č.. XXX/XX R. R. X XXX E.X E. Š. X,XX E., H.. H.. Č.. XXX/XX R. R.E. XXX E.X E. Š.S. X,XX E., H.. H.. Č.. XXXX/XX R. R. X XXX E.X E. Š. X,X E., H.. H.. Č.. XXX/XX R. R. XXX E.X E. Š. X,XX E., H.. H.. Č.. XXXX/XX R. R.E. XXX E.X E. Š.S. XX E., H.. H.. Č.. XXXX/X R. R. X XXX E.X E. R. XXx XX E., čím je preukázané, že uvedenú výmeru pozemkov, vrátane jej šírky nie je možné priamo v teréne vydať na samostatné obhospodarovanie žalobcovi, keďže v prevažnej väčšine týchto pozemkov sa jedná o lesné porasty a navyše vzdialenosť medzi jednotlivými pozemkami nie je presne určená v geometrickom pláne, avšak je jasné, že žiadané pozemky sa nachádzajú na troch samostatných miestach.
11. Žalobca na uvedené reagoval podaním súdu doručeným dňa 24.05.2021. Uviedol, že po tom, čo žalobca splnil všetky podmienky určené žalovaným na vydanie predmetných nehnuteľností, čo by malo viesť k mimosúdnej dohode účastníkov konania, po šiestich rokoch žalovaný odmieta vydať predmetné lesné pozemky žalobcovi dôvodiac, že aj pozemky žalobcu tvoria spoločnú nedeliteľnú nehnuteľnosť, že k dotknutým pozemkom neexistuje prístupová cesta a ich vydaniu ma brániť podľa súčasného postoja žalovaného aj umiestnenie pozemkov v teréne, resp. výmery dotknutých pozemkov. Z hľadiska deliteľnosti, či nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti poukázal na to, že žalobou dotknuté lesné pozemky nikdy netvorili pôvodný urbársky majetok, ktorého podielovými spoluvlastníkmi boli, resp. sú členovia urbárskej spoločnosti. Preto vo vzťahu k pozemkom žalobcu neobstojí názor žalovaného,
že ich vydaniu bráni to, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť. Neobstojí podľa nášho názoru ani tvrdenie žalovaného, že prekážkou vydania predmetných nehnuteľností má byť neexistencia prístupovej cesty k pozemkom žalobcu. Aj keď vzhľadom na charakter lesa ako takého, je ku každej časti lesa voľný prístup pre kohokoľvek, z dostupných údajov katastra je preukázateľné, že ku každej parcele žalobcu je prístup po pozemkoch patriacich do vlastníctva Slovenskej republiky, zapísaných na LV č. XXXX, H. P..Ú.. S.. P. P. H. B. Č.. XXXX/X je prístup cez parcelu L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R.Ý. XXXX E.X, prístup na parcely B. Č.. XXXX/ XX, XXXX/XX I. XXXX/XX, ktoré tvoria jeden celok a zodpovedajú pôvodnej parcele L. Č.. XXXX/XX je prístup cez parcelu L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R.Ý. XXXX E.X a cez parcelu L. Č.. XXXX - Z.. H.. Z. R. XXXXX E.X, prístup na parcelu B. Č.. XXXX/XX D. B. H. L. Č.. XXXX, prístup na parcely B. Č.. XXXX/XX - XX, ktoré zodpovedajú pôvodnej parcele L. Č.. XXXX/XXX D. B. H. L. Č.. XXXX
- W.. H.. I. F. Z. R. XXXX E.X, cez parcelu L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R. XXXX E.X a cez H. L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R.E. XXXX E.X, prístup na parcelu B. Č.. XXXX/XX D. B. H. L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R. XXXX E.X a prístup na parcely B. Č.. XXXX/X I. B. Č.. XXXX/XX, ktoré tvoria jeden celok a boli vytvorené z pôvodnej parcely L. Č.. XXXX/X D. B. H. L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R.Ý. XXXX E.X. Ako účelové a ničím nepodložené sa javí aj tvrdenie žalovaného, že vydaniu predmetných lesných pozemkov žalobcovi bránia ich malé výmery. Nie je známy žiadny právny predpis, o ktorý by bolo možné oprieť tento názor žalovaného. Ak by tomu tak bolo, išlo by o popretie ako základného ústavného práva upraveného v čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, ako aj o popretie práva upraveného v § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Správanie sa žalovaného však uvedeným princípom odporuje. Teraz platným právnym predpisom, ktorý upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie pozemkových spoločenstiev, práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva, ako aj podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou je zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Jeho účinnosťou, t.j. dňom 25. 04. 2020 bolo povinnosťou každého pozemkového spoločenstva zriadeného podľa zákona č. 181/1995 Z.z. upraviť právne pomery v spoločenstve podľa zákona 97/2013 Z.z.. Tu súhlasil s názorom žalovaného, že aj vo vzťahu k žalobcovi bolo nutné uzatvoriť zmluvu o spoločne obhospodárených nehnuteľnostiach, na základe ktorej by žalobca zveril, resp. odovzdal žalovanému do užívania a správy jemu vlastnícky patriace lesné pozemky. Až uzatvorením takejto Zmluvy by bolo možné tvrdiť, že aj parcely žalobcu sa stali súčasťou spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 cit. zákona. Ak žalovaný vo svojom písomnom podaní z 08. 04. 2021 navrhol žalobcovi uzatvorenie takejto zmluvy, potvrdzuje, že so žalobcom po účinnosti zákona č. 97/2013 Z.z. takúto zákonom predpokladanú zmluvu neuzatvoril. Vyššie uvedená zásadná otázka svedčí o tom, že žalovaný užíva lesné pozemky žalobcu bez právneho titulu a je tak povinný mu ich vydať. K otázke, či sa v predmetnom konaní jedná o žalobu na vydanie, alebo vypratanie predmetných pozemkov citoval z výkladu § 126 Občianskeho zákonníka (Imrich Fekete Občiansky zákonník - komentár): Osobitným druhom reivindikačnej žaloby je žaloba, ktorou žalobca žiada vydanie nehnuteľnej veci. Kým hmotné právo (§ 126 Občianskeho zákonníka) všeobecne hovorí o práve na vydanie veci bez rozdielu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, procesné právo výslovne hovorí o vydaní veci len k hnuteľným veciam. V prípade nehnuteľností hovorí o ich vyprataní. Vzhľadom na to, že aj v prípade žaloby týkajúcej sa nehnuteľností je potrebné zabezpečiť vykonanie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľností, výrok rozhodnutia súdu (a tým aj žaloba) by mal znieť na „vypratanie nehnuteľnosti“ a nie na „vydanie nehnuteľnosti“. Z hľadiska hmotného práva je preto potrebné žalobu o vypratanie nehnuteľností považovať za vindikačnú žalobu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti sa v praxi týka najmä uplatneného práva na vydanie nehnuteľnej veci (§ 126 Občianskeho zákonníka). Rovnako aj podľa súdnej praxe ochranu vlastníckeho práva, ak ide o nehnuteľnosť, nemožno sprostredkovať žalobou na vydanie nehnuteľnosti, lebo výrok jej zodpovedajúceho súdneho rozhodnutia by nemohol byť materiálne vykonateľný. Judikatúra súčasne nevylučuje ani vlastnú vindikačnú žalobu, pri ktorej okrem vypratania nehnuteľnosti ide aj o jej odovzdanie vlastníkovi.
12. Na pojednávaní dňa 19.09.2022 žalobca súdu doručil rovnopis listu, ktorým odstúpil od zmluvy o spoločenstve, a to v rozsahu parciel v k.ú. S. zapísané na A. Č.. XXXX, H. B. Č..: XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. o výmere XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R.E. XXXX E., XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E., XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXX E.X,XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX A.. H.
Z. R. XXXXX E.X, XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. Z. R. XXX E.X. Ako dôvod uviedol záujem žalobcu samostatne hospodáriť na nehnuteľnostiach.
13. Súd vykonal dokazovanie Listom vlastníctva č. XXXX H. P..Ú.. S. (čl. 135), Dohodou o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komponesorátov a podobných útvarov z XX.XX.XXXX (čl. 179), Dohodou o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komponesorátov a podobných útvarov z XX.XX.XXXX (čl. 193), Zoznamom lesných pozemkov v obhospodarovaní žalovaného, parcely L. R. P..Ú.. S. (Č.. XXX), Výpisom z registra pozemkových spoločenstiev z XX.XX.XXXX (Č.. XXX), Zmluvou o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti z XX.XX.XXXX (čl. 341), Stanovami z 22.05.2022 (čl. 350), Zmluvou o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti W. XX.XX.XXXX (čl. 361), Stanovami z XX.XX.XXXX (čl. 387), Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov zo dňa 14.03.2002, č.: X/XXXX/XXXXX (čl. 397), ako aj ostatnými listinami a vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovné.
14. Z Listu vlastníctva č. XXXX H. P..Ú.. S. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných lesných pozemkov. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bolo Osvedčenie vyhlásenia o vyadržaní vlastníckeho práva v konaní u notára pod č. F. XXX/XXXX, W. XXXX/XXXX.
15. Z Dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komponesorátov a podobných útvarov z 26.04.1994 súd zistil, že tohto dňa Východoslovenské lesy, š.p. Košice, LOZ Bardejov vydali subjektu U. I. J.. S. parcely mpč. XXXX/b/X-XX, E.. XXXX/b/X-XXX R. P. Ú. S..
16. Z Dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komponesorátov a podobných útvarov z XX.XX.XXXX súd zistil, že tohto dňa Východoslovenské lesy, š.p. Košice, LOZ Bardejov vydali subjektu Urbárska spoločnosť Richvald parcelu E.. XXXX v katastrálnom území Richvald.
17. Podľa Zoznamu lesných pozemkov v obhospodarovaní žalovaného, parcely EKN v kat.úz. Richvald, obhospodarovanými parcelami žalovaným sú aj parcely pôvodne vedené ako EKN, ktorých výlučných vlastníkom je žalobca a ide o predmetné lesné pozemky (porovnanie znenia pôvodnej žaloby so zoznamom).
18. Z Výpisu z registra pozemkových spoločenstiev z 26.11.2019 súd zistil, že spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť žalovaným tvoria lesné pozemky v kat.úz. Richvald, zapísané aj na A. Č.. XXXX.
19. Súd z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav. V 90-tych rokoch minulého storočia existovali dve spoločenstva, a to U. I. J.. S. a Urbárska spoločnosť Richvald, ktorým Východoslovenské lesy, š.p. Košice vydali do užívania lesné pozemky tak, ako sú špecifikované v dohodách s tým, že dňom dohody subjekty prevzali všetky užívacie práva k dotknutým pozemkom a budú vykonávať všetky predpísané hospodárske opatrenia v súlade s platným LHP a so všeobecnými predpismi o obhospodarovaní lesa. Podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť žalovaným tvoria i parcely zapísané na LV č. XXXX H. P..Ú.. S., teda tie, ktoré sa žalobou žiadajú na vydanie.
20. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení, spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.
21. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomných
na hlasovaní. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti.
22. Podľa § 31 ods. 12 citovaného zákona, doterajšie zmluvy o založení spoločenstva sa považujú za zmluvy o spoločenstve podľa tohto zákona.
23. Podľa § 5 ods. 1 písm. k) citovaného zákona, zmluva o spoločenstve musí byť písomná a musí obsahovať dôvody vypovedania alebo odstúpenia od zmluvy o spoločenstve, ak ide o vlastníka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, a spôsob a rozsah úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania spoločného obhospodarovania.
24. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
25. Podľa § 12 ods. 2 citovaného zákona, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa odseku 1 zveruje túto nehnuteľnosť spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká.
26. Podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti môže odstúpiť od zmluvy o spoločenstve, vypovedať ju alebo vystúpiť zo spoločenstva po dohode s členmi spoločenstva. Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorý odstúpil od zmluvy o spoločenstve, vypovedal ju alebo vystúpil zo spoločenstva, je povinný uhradiť alebo vyrovnať so spoločenstvom náklady skutočne a účelne vynaložené na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania spoločného obhospodarovania; túto povinnosť nemá fond, ak nesúhlasil s odstúpením od zmluvy o spoločenstve, jej vypovedaním alebo vystúpením zo spoločenstva.
27. Podľa § 12 ods. 4 citovaného zákona, členstvo v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. d) vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo podľa odseku 3. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti.
28. Podľa § 32a ods. 2 citovaného zákona, spoločenstvo je povinné prispôsobiť zmluvu o spoločenstve alebo stanovy tomuto zákonu do 30. júna 2019 a podať okresnému úradu oznam podľa § 25.
29. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
31. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
32. Pozemkové spoločenstvá ako spoločenstvá osôb, ktoré sa združujú predovšetkým za účelom spoločného hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti, boli do právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 26.08.1993 zákonom č. 187/1993 Z.z. S účinnosťou od 01.09.1995 bol prijatý zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý riešil prvýkrát komplexne vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. S účinnosťou od 01.05.2013 bol nahradený zákonom č. 97/1993 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Podľa úpravy účinnej do 30.06.2018 vlastník spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nemal žiadnu možnosť vypovedať zmluvu o spoločenstve alebo od nej odstúpiť. Novela zaviedla s účinnosťou od 01.07.2018 do § 5 ods. 1 písm. k) ustanovenie, podľa ktorého zmluva o spoločenstve vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností musí obsahovať dôvody vypovedania alebo odstúpenia od zmluvy o spoločenstve a spôsob a rozsah úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania spoločného obhospodarovania. Zároveň sa do § 12 doplnil nový odsek 3, ktorý okrem výpovede a odstúpenia zavádza možnosť vystúpiť zo spoločenstva po dohode s členmi spoločenstva (MEDVECZKÁ, Margita, JUDr. K niektorým zmenám zákona o pozemkových spoločenstvách: prístupné na aspi.sk).
33. V súlade s prechodnými ustanoveniami, podľa § 32a citovaného zákona bol žalovaný povinný prispôsobiť zmluvu o spoločenstve alebo stanovy do 30.júna 2019 a podať okresnému úradu oznam podľa § 25.
34. Strany v priebehu sporu svoju pozornosť sústredili na odstránenie rozporov v tom, ako vydať žiadané lesné pozemky žalobcovi a zamerali sa výlučne na procedurálnu stránku veci, a teda ako má spoločenstvo postupovať po prijatí takejto žiadosti, čo od žiadateľa žiadať predložiť, akým postupom konkrétne lesné pozemky vydať. Predmetom sporu bolo vydanie predmetných lesných pozemkov s argumentom, že žalovaný ich neoprávnene zadržiava a žalobca sa tak na súde domáha ochrany podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Aby súd mohol o takejto žalobe rozhodnúť tak, že jej vyhovie, musel mať preukázané, že ten, v koho správe alebo držbe sa lesný pozemok nachádza, ho zadržiava neoprávnene, teda nemá k tejto držbe žiaden titul. Súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným lesným pozemkom v roku 2010 na základe osvedčenia vydržania a vstúpil tak po svojom právnom predchodcovi do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti a stal sa členom spoločenstva (§ 12 ods. 4). Žalovaný vlastnícke právo žalobcu spochybnil, ale nepreukázal, že tento nie je vlastníkom predmetných lesných pozemkov. Platí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Súd preto nemal preukázané, že by žalobcovi nesvedčilo právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným lesným pozemkom.
35. Žalobca tvrdil, že predmetné lesné pozemky mu žalovaný zadržiava neoprávnene. Bolo preukázané, predmetné lesné pozemky sú spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou (čl. 298) žalovaným. Žalobca sa vydania predmetných lesných pozemkov domáhal žalobou z 25.05.2016, kedy zákon č. 97/2013 Z.z. neobsahoval ustanovenie § 5 ods. 1 písm. k). Zároveň podľa spoločných, prechodných a záverečných ustanovení podľa § 31 ods. 12 platí, že doterajšie zmluvy o založení spoločenstva (uzavreté za účinnosti zákona č. 181/1995 Z.z.) sa považujú za zmluvy o spoločenstve podľa zákona č. 97/2013 Z.z. Zákonodarca až novelou účinnou od 01.07.2018 zaviedol do právnej úpravy možnosť vypovedania, odstúpenia od zmluvy, ako aj možnosť vystúpenia zo spoločenstva po dohode s členmi spoločenstva (§ 12 ods. 3). Povinnosť prispôsobiť tejto zmene zmluvy o spoločenstve alebo stanovy uložil spoločenstvu
- žalovanému do 30.06.2019. Zo zisteného pre súd vyplynulo, že žalobca od podania žaloby 25.05.2016 do 01.07.2018 nebol oprávnený zmluvu o spoločenstve vypovedať, odstúpiť od nej alebo vystúpiť po dohode. Do úvahy prichádzalo zmluvu vypovedať za použitia § 582 Občianskeho zákonníka, k čomu ale žalobca nepristúpil. Odstúpiť od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka žalobca nemohol, pretože takáto možnosť do 01.07.2018 ani podľa osobitného zákona neexistovala a nevyplývala ani zo zmluvy. Po 01.07.2018 žalovaný do 30.06.2019 a ani neskôr, neprispôsobil zmluvu o spoločenstve ani stanovy tejto novele. Žalobcovi tak uprel možnosť uplatniť svoje práva podľa novely zákona. Avšak, ak zmluva o spoločenstve nebola v rozsahu predmetných lesných pozemkov zo strany žalobcu vypovedaná, ani od nej žalobca neodstúpil a ani sa nedohodol s členmi spoločenstva o vystúpení zo spoločenstva (hoci zavinením žalovaného), súd musel konštatovať, že predmetné lesné pozemky sú stále spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou žalovaným, a preto mu nebolo možné uložiť povinnosť, vydať ich žalobcovi, a preto musel žalobu zamietnuť.
36. Bude povinnosťou žalovaného, prispôsobiť zmluvu o spoločenstve alebo stanovy zmene zákona v súlade s § 32a s tým, že tieto musia obsahovať dôvody vypovedania alebo odstúpenia od zmluvy o spoločenstve a spôsob a rozsah úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania spoločného obhospodarovania podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona a túto zmenu oznámiť podľa §
25 okresnému úradu. Potom môže žalobca pristúpiť k uplatneniu svojich práv - zmluvu o spoločenstve vypovedať, odstúpiť od nej alebo vystúpiť zo spoločenstva po dohode s členmi.
37. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. O trovách konania súd rozhodol po zohľadnení toho, aký podiel mala strana žalovaného na neúspechu žalobcu a rozhodol za použitia § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, ktoré by inak podľa výsledku sporu - zamietnutie žaloby - mal priznať žalovanému. Ako bolo preukázané, žalobca sa svojich práv pred súdom nedomohol len preto, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť, dať do 30.06.2019 do súladu zmluvu o spoločenstve alebo stanovy a zaviesť do zmluvy možnosť jej vypovedania, odstúpenia od nej alebo podmienky vystúpenia zo spoločenstva po dohode. Tak v rozpore so zákonom uprel žalobcovi možnosť toto právo uplatniť, pričom ak by si žalovaný svoju povinnosť splnil, žalobca by si svoje práva uplatnil a žalovaný by mal povinnosť vydať žalobcovi tie lesné pozemky, ktoré mu patria, teda vyňať ich zo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nebyť opomenutia zákonnej povinnosti žalovaného, bol by žalobca v spore úspešný, resp. vzal by žalobu späť. Je tak nespravodlivé, aby bola žalobcovi uložená povinnosť hradiť trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.