Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-556-2011.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/556/2011
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00735825, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: A. E., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, C.. F. XXXX/X, XXX XX V., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie 750 EUR, trov predchádzajúceho konania vo výške 16 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 55,29 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 111862 zo dňa 22.06.2011 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č.k. ORP-P-DI-TT- SK-730/2010 zo dňa 13.09.2010.
Dňa 03.02.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vzhľadom na to, že povinný zomrel dňa 22.07.2014 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zistil, že povinný zomrel dňa 22.07.2014 a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 22D/26/2014, Dnot. 157/2014-16 zo dňa 23.10.2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2014 v časti I. a 14.11.2014 v časti II.
Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.
Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 2248/11 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.06.2011, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinnom od 01.01.2009.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekučného konania v celkovej výške 68 EUR (odmena podľa §14 v spojení s §15 vyhlášky vo výške 33,19 EUR, náhrada za stratu času podľa §23 vyhlášky a náhrada za ostatné výdavky (poštovné) podľa §22 vyhlášky spolu v sume 23,48 EUR, + 20% DPH ).
Podľa §14 ods.1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa §15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdny exekútor požadoval paušálnu odmenu vo výške 33,19 EUR, ktorú mu súd priznal v súlade s §14 ods.1 Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času vo výške 11,88 EUR.
Podľa § 23 vyhlášky (1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v ním uplatňovanej výške. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za úkon: doručenie vrátenia poverenia + konečné vyúčtovanie OS TT, doručenie konečné vyúčtovanie oprávnený a doručenie príkazu na odblokovanie bánk; nakoľko sa jedná o budúce úkony, ktoré ešte neboli uskutočnené a tak za ne nemôže byť súdnemu exekútorovi poskytnutá náhrada. Súdnemu exekútorovi sa poskytla náhrada za stratu času len za úkony, ktoré preukázal v exekučnom spise a to vo výške 6,60 EUR.
Súdny exekútor si vyčíslil hotové výdavky za poštovné náklady vo výške 11,60 EUR.
Podľa § 22 ods.1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné náklady v ním vyčíslenej výške, nakoľko ju nemá za preukázanú z exekučného spisu, keďže sa v prípade úkonov: doručenie príkazu na odblokovanie bánk -3x, doručenie konečné vyúčtovanie - povinný; jedná o budúce úkony, za ktoré mu nemôže byť priznaná náhrada v uznesení o zastavení, ktorým sa zastavuje exekúcia. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi podľa §22 ods.1 vyhlášky náhradu hotových výdavkov (poštovné) v sume 6,30 EUR.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, náhrady za stratu času podľa §23 vyhlášky a hotových výdavkov podľa §22 ods.1 spolu vo výške 46,09 EUR o 20% DPH vo výške 9,20 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 55,29 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).