Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/57/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933 PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234679 proti odporkyni: I. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/ X, P. o zaplatenie 258,02 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 149,02 EUR s 8,25%- ným ročným úrokom z omeškania od 20.12.2013 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 2,71 EUR a trovy právneho zastúpenia 11,02 EUR.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 16.12.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu celkovej sumy 258,02 EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške 20,30 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 258,02 EUR od 3.12.2014 až do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporkyni získal na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 12.9.2012 od spoločnosti U. B. J., a.s., čo odporkyni oznámil listom zo dňa 19.11.2014. Právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzatvoril dňa 27.2.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 436,97 EUR, ktorý sa zaviazala vrátiť v 25- tich mesačných splátkach po 22,51 EUR s tým, že konečná lehota splatnosti bola dohodnutá na deň 20.3.2014.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa z poskytnutého úveru uhradila len 16 splátok v celkovej výške 407,65 EUR, aj to v nepravidelných intervaloch. Preto bola listom zo dňa 29.11.2013 vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.

Navrhovateľ celkovú dlžnú sumu vo výške 258,02 EUR vypočítal ako súčet jednotlivých položiek, a to istiny vo výške 85,75 EUR, úroku vo výške 13,42 EUR, zosplatnenej istiny vo výške 83,50 EUR, Upomienky II. vo výške 72,-EUR, poistenia Bill protection vo výške 3,35 EUR. Navrhovateľ si uplatnil aj sumu 20,30 EUR ako vyčíslený ročný úrok z omeškania za obdobie od 20.12.2013 do 2.12.2014.

Odporkyňa napriek tomu, že žalobu prevzala dňa 9.3.2015, sa k samotnej žalobe nevyjadrila.

Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4.9.2015.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré účastníci konania predložili do spisu. O možnosti predloženia dôkazov boli účastníci v zmysle riadne poučení.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz do spisu predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 27.2.2012. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni spotrebiteľský úver 436,97 EUR s tým, že táto sa ho zaviazala splatiť v 25 mesačných splátkach vo výške 22,51 EUR. Prvá splátka bola splatná 27.3.2012, nasledujúce splátky boli splatné vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Dátum poslednej splátky bol dohodnutý na deň 20.3.2014. V zmluve si účastníci dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 21,75%. Zároveň bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 24,3%, ako aj priemerná hodnota RPMN vo výške 45,23%. Celkovo mala odporkyňa splatiť navrhovateľovi sumu 546,-EUR.

V spodnej časti zmluvy je oveľa drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú Úverové podmienky právneho predchodcu navrhovateľa. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že dostal úverové podmienky, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Klient ďalej potvrdzuje pravdivosť prehlásení uvedených pred textom úverových podmienok. K zmluve navrhovateľ pripojil Úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa - DUO. V týchto úverových zmluvných podmienkach je v Hlave 18 v § 1 uvedené, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky revolvingového úveru, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,-EUR v prípade prvej upomienky a 12,-EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. V § 2 Hlavy 18 je uvedené, že v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,-EUR. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

Za úverovými zmluvnými podmienkami boli pripojené informácie o poistení a bola pripojená aj listina s nadpisom „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere ?“. V tejto listine v bode 14 je uvedená suma za prvú upomienku vo výške 5,-EUR, za opakovanú upomienku 12,-EUR, sankcia za dlhšie omeškanie 17,- EUR, ako aj navýšenie obchodného úroku po zosplatnení o 9% ročne.

Navrhovateľ do spisu doložil aj Výzvu k splateniu celého úveru zaslanú odporkyni dňa 29.11.2013, k tomu pripojil aj podací hárok pošty preukazujúci zaslanie uvedenej výzvy. Výzvou bola odporkyňa vyzvaná na úhradu celkovej dlžnej sumy 258,02 EUR najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Ďalej navrhovateľ do spisu doložil aj výpis čerpania, splátok a úhrad z úverového vzťahu s odporkyňou. Predložil aj Oznámenie zo dňa 19.11.2014 o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. K tomu pripojil hromadný podací hárok pošty, ktorým preukázal odoslanie oznámenia dňa 20.11.2014.

Iné listinné dôkazy navrhovateľom ani odporcom do spisu doložené neboli.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citované ustanovenie , ako aj ustanovenie nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou dňa 27.2.2012 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania . Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa 27.2.2012 Úverovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 436,97 EUR. Odporkyňa sa ho zaviazala splácať 25-timi mesačnými splátkami vo výške 22,51 EUR, splatnými vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 27.3.2012 a dátum poslednej splátky na deň 20.3.2014. Odporkyňa mala pri ročnej úrokovej sadzbe 21,75% splatiť celkovú čiastku 546,-EUR. Odporkyňa však uhradila len 16 splátok, aj to v nepravidelných intervaloch, preto ju právny predchodca navrhovateľa dňa 29.11.2013 vyzval k splateniu celého úveru, a to do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Odoslanie výzvy navrhovateľ preukázal podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s. Ak bola výzva odoslaná dňa 29.11.2013, pätnásty deň uplynul dňom 14.12.2013, na tento deň však pripadla sobota. Lehota na plnenie sa teda posunula na prvý pracovný deň, t.j. na pondelok 16.12.2013. Odporkyňa však na výzvu nereagovala.

Pretože odporkyňa poskytnutý úver nevrátila, súd ju zaviazal k splateniu neuhradenej istiny vo výške 85,75 EUR, zosplatnenej istiny vo výške 83,50 EUR, ako aj k úhrade navrhovateľom vypočítaného neuhradeného zmluvného úroku vo výške 13,42 EUR a neuhradeného poistného vo výške 3,35 EUR. Spolu by teda súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 186,02 EUR.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil aj nárok na úhradu poplatkov za 5 upomienok I. ( každá 5,- EUR ) vo výške 25,-EUR a za 7 upomienok II. ( každá 12,- EUR ) vo výške 84,-EUR, a to v zmysle § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa. Podľa vyššie citovaného § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, tento mal odporkyni vyúčtovať poplatok za upomienky. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by právny predchodca navrhovateľa odporkyni poplatok za upomienky vyúčtoval a vôbec nepreukázal, že by odporkyni nejaké upomienky vôbec doručil. V spise sa takýto dôkaz nenachádza, preto súd nemohol navrhovateľovi poplatky za upomienky I. a II. priznať. Spolu si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 109,-EUR. Zaplatených mal 37,-EUR, požadoval zaplatiť ešte 72,- EUR. V tejto časti súd žalobu zamietol.

Ako je uvedené vyššie, súd by zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 186,02 EUR. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca si do dlžnej sumy zarátal aj 37,-EUR ako poplatok za upomienky. Keďže súd poplatky za upomienky navrhovateľovi nepriznal, odrátal z priznanej sumy 186,02 EUR už zaplatené poplatky 37,- EUR a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi celkovú sumu 149,02 EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi sumu 149,02 EUR. Právny predchodca navrhovateľa výzvou zo dňa 29.11.2013 vyzval odporkyňu k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od odoslania výzvy. Ak výzva bola odoslaná 29.11.2013, pätnásty deň pripadol na deň 14.12.2013, čo bola sobota. Lehota na plnenie sa posunula na prvý pracovný deň, t.j. na pondelok 16.12.2013. Odporkyňa mala teda dlžnú sumu uhradiť najneskôr do pondelka 16.12.2013, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania. Navrhovateľ si však uplatnil úrok z omeškania až od 20.12.2013. Preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi spolu s istinou aj zákonný 8,25%-ný ročný úrok z omeškania od 20.12.2013 až do zaplatenia.

Pretože si navrhovateľ uplatnil zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 258,02 EUR, súd v prevyšujúcej časti nad priznaný úrok z omeškania žalobu zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ žiadal zaplatiť sumu 258,02 EUR. Súd mu priznal 149,02 EUR. Úspech navrhovateľa bol teda 57,75% oproti jeho neúspechu 42,25%. Po odrátaní úspechu od neúspechu vychádza, že odporkyňa má nahradiť navrhovateľovi 15,50% vzniknutých trov. Navrhovateľovi vznikli trovy konania vo výške 17,50 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Keďže má právo na 15,50% z týchto trov, súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2,71 EUR.

Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vo výške 71,09 EUR. V prípade plného úspechu by súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci, ako aj za napísanie žaloby za každý úkon odmenu vo výške 21,58 EUR + 2 x režijný paušál 8,04 EUR, čo je spolu 71,09 EUR. Pretože navrhovateľ má právo na 15,50% svojich nákladov, súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 11,02 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).