Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-115-2014.pdf
PDF · 74.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/115/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: Sofos, s.r.o., Dúbravská cesta 3, 841 04 Bratislava , IČO: 31 318 347, zast.: JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: N.. N.T. S., C. R. XX, 841 08 Bratislava, zast. Dr. Miroslav Králik, advokát, Grösslingova 4, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 35.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 35.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 35.000,- eur odo dňa 12.04.2014 do zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.100,- eur, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.164,60 eura. Všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.04.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 35.000,- eur s príslušenstvom. Dôvodom uplatneného nároku bola skutočnosť, že žalobca na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným, tomuto poskytol pôžičku vo výške 35.000,- eur. Doba vrátenia nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, preto žalobca vyzval žalovaného na splnenie dlhu výzvou zo dňa 19.03.2014. Vo výzve bola poskytnutá lehota na splnenie dlhu 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný však dlh nesplatil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č. k. 30Ro/818/2014-13, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že nie je pravdou, že v ústnej zmluve o pôžičke nebola dohodnutá doba vrátenia pôžičky. Zmluvné strany sa mali dohodnúť na lehote splatnosti 5 rokov. Existenciu samotnej pôžičky žalovaný nespochybnil. Žalobu navrhol zamietnuť nakoľko sa nedostal do omeškania, záväzok sa má stať splatným až 29.12.2017, t.j. po piatich rokoch od pripísania sumy 35.000,- eur na účet žalovaného.
Na podaný odpor žalovaného voči platobnému rozkazu reagoval žalobca podaním, súdu doručeným 23.09.2014. V uvedenom podaní uviedol, že zo strany žalovaného ide o tendenčný postup s cieľom oddialiť splnenie splatného záväzku voči žalobcovi. Žalobcovi nemá byť známa žiadna skutočnosť ohľadom dohodnutej splatnosti pôžičky na päť rokov, lehota splatnosti nebola medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke dohodnutá.
Skutkový stav, teda existencia záväzku vo výške 35.000,- eur žalovaného voči žalobcovi nebol teda medzi účastníkmi sporný.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 5,25 % ročne. Táto výška úroku z omeškania bola navrhovateľovi priznaná odo dňa, ktorý nasledoval po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú žalobca vo výzve na splnenie záväzku zo dňa 19.03.2014 uviedol, teda od 12.04.2014 do zaplatenia.
Je zrejmé a nepochybné, že v prejednávanej veci došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke ako aj k jej naplneniu, prijatím sumy 35.000,- eur žalovaného od žalobcu. Spornou ostala len otázka dohodnutej či nedohodnutej doby splatnosti. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca postupoval podľa § 563 O.z., vyzval žalovaného na splnenie dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy k úhrade. Žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke bola dohodnutá 5 ročná splatnosť a v konaní tvrdil, že žalobca má preukázať, že takáto dohoda neexistovala. K uvedenému súd uvádza, že dôkazná povinnosť žalobcu v súdnom konaní je všeobecne známou skutočnosťou, avšak táto dôkazná povinnosť sa viaže len ku skutočnostiam, ktoré sám žalobca tvrdí, v tomto prípade existencie záväzku bez dohody o jeho splatnosti. Podľa názoru súdu žalobca preukázal, že medzi účastníkmi ústnej zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti. Výzvu k úhrade dlhu adresovanú žalovanému považuje súd za dostatočný dôkaz preukazujúci neexistenciu dohody o splatnosti záväzku.
Súd považuje za nesprávny názor žalovaného, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, ohľadom skutočnosti, ktorú tvrdil sám žalovaný, ohľadom existencie dohody o päťročnej lehote splatnosti. Ak žalovaný túto skutočnosť tvrdí, bolo na ňom, aby ju preukázal. Ak by súd prijal záver, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vo veci, ktorú tvrdil žalovaný, žalobca by tým vlastne musel dokazovať presne opačný skutkový stav, teda že neexistovala dohoda o päťročnej splatnosti záväzku, pričom sám žalobca tvrdí a dokazuje, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá splatnosť záväzku. Od žalobcu nie je možné žiadať, aby preukázal neexistenciu niečoho čo podľa neho samého neexistuje.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu spočívajú v náhrade súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1.200,- eur a v náhrade trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Za jeden úkon právnej služby priznal 492,93 eura (§ 10 ods.1 vyhlášky).
Odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., bola v plnej výške priznaná za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach 22.07.2015, 04.09.2015). Odmena vo výške 1 tarifnej odmeny vo výške 123,23 eura za účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015. Ďalej bol žalobcovi priznaný režijný paušál vo výške 3 x 8,04 eura, 3 x 8,39 eura. Spolu náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia spolu s DPH predstavuje 3.164,60 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.