Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-67-2021.pdf
PDF · 137.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného L. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný
L. W., B.. XX.XX.XXXX P. X., O. X. X. - G.Č., U. XXXX/XX, zamestnaný, rozvedený,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 25.01.2021 v čase približne od 11:30 hod. do 20:48 hod. v Partizánskom, Č. P. X. P. G. J. B. D. I. Č.. XXX/XX, kam prišiel za poškodenou svojou bývalou manželkou T. W., následne kričal na poškodenú a na deti, že „vyhodí stromček von oknom, načo tu je, bude im robiť taký cirkus, ako on zažíva v X. u svojich rodičov; deťom, keď vadí, že kričí, nech sa idú prechádzať na dve hodiny von, ako sa musí ísť prechádzať on v Bratislave, aby zdochla na koronu a deti potom zoberie sociálka do detského domova, odpojí plyn, elektriku a uvidia ako to je“ a že poškodená bývalá manželka „si má kľaknúť pred neho a prosiť ho na kolenách a on prestane kričať“ a potom sa začal svojej bývalej manželke T. W.j vyhrážať slovami „oko za oko, o dvoch ľudí si prišla a prídeš o ďalších dvoch“, čím uvedeným konaním vzbudil u poškodenej svojej bývalej manželky T. W. dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní,
t e d a :
inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - bývalej manželke,
č í m s p á c h a l :
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest v sume 500 (päťsto) €.
Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 18.10.2021 obžalobu na L. W. pod č.k. Pv 23/21/3305-34 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2022 a 06.04.2022 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej N.. T. W.W., U. O. W., T. R., X.. T. L., G. Z., v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítaním podstatnej časti znaleckého posudku č. 30/2021 znalkyne T.. J. T. zo dňa 10.04.2021 (č.l. 78-86), oboznámením ostatného spisového materiálu (zápis o dychovej skúške obžalovaného z č.l. 57, lustrácia zbraní z č.l. 65, správa od zamestnávateľa z č.l. 76, správa o povesti obžalovaného z č.l. 77, plnomocenstvo z č.l. 111, správa z probácie OS BA III z č.l. 159, odpis z registra trestov z č.l. 184, lustrácia GP SR z č.l. 185, lustrácia CESDaP z č.l. 186-187, lustrácia CDB z č.l. 188) a po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 06.04.2022 rozhodol uznesením č.k. 1T/67/2021-195 tak, že podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného L. W. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe uvedenom v citovanom uznesení postúpil Okresnému úradu v Prievidzi, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na podklade sťažnosti prokurátora v neprospech obžalovaného voči citovanému rozhodnutiu, Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 23To/60/2022-203 zo dňa 18.07.2022 podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil vyššie citované uznesenie a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní preukazujú správnosť právneho záveru súdu prvého stupňa, že skutok, kladený obžalovaného za vinu sa stal a tento spáchal obžalovaný. Nadriadený súd sa však nestotožnil s právnym vyhodnotením správne zistených skutkových záverov súdu prvého stupňa o tom, že konanie obžalovaného, pokiaľ ide o jeho závažnosť, nenapĺňa znaky trestného činu. Súd prvého stupňa pri vyhodnocovaní právnej kvalifikácie v zmysle vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď svoje vnútorné presvedčenie nezaložil na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu nielen jednotlivo, ale najmä v ich súhrne. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu formulácia skutku vo výrokovej časti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa plne zodpovedá kritériám prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Z ustálenej skutkovej vety vyplýva, prečo v posudzovanom prípade u poškodenej existovala možnosť vzbudenia dôvodnej obavy z konania obžalovaného a naplnenie všetkých obligatórnych znakov tejto skutkovej podstaty trestného činu má aj oporu vo vykonanom dokazovaní. V zmysle ustálenej judikatúry a súdnej praxe skutočnosť, či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je nutné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu. Znak spočívajúci vo vyhrážaní obžalovaného, nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia a jeho spôsobilosť, resp. nespôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu, ale je potrebné ho vykladať aj v spojení s ďalším konaním a prejavmi obžalovaného, ktoré by potom bolo, resp. nebolo možné vnímať ako vyhrážky spôsobilé vzbudiť u poškodenej osoby takúto obavu. Táto skutková podstata vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia. Úmysel páchateľa má smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať z nej dôvodnú obavu u toho, voči komu hrozba smeruje. Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža. Pri posudzovaní otázky, či vyhrážanie je spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, treba prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti prípadu a starostlivo zhodnotiť závažnosť vyhrážky, a teda odlišovať nebezpečné vyhrážanie od iných hrubých, arogantných, agresívnych či vulgárnych verbálnych prejavov, ktoré nie sú prečinom, ale iba priestupkom. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, konanie obžalovaného v inkriminovanom čase bolo objektívne spôsobilé vyvolať u napadnutého človeka obavu o život a zdravie. Keď potom
poškodená a svedkyňa O. W. samé vypovedali, že v dôsledku jeho konania pociťovali ohrozenie, takýto účinok považuje nadriadený súd za plne opodstatnený. Poškodená viackrát v konaní pred súdom uviedla, že mala obavu zo správania svojho bývalého manžela, ktorý z banálnej príčiny začal na ňu slovne útočiť. Jeho agresivita trvala dlhší časový úsek takmer 9 hodín v rámci jedného dňa, pričom verbálne prejavy obžalovaného tak, ako sú tieto uvedené v skutkovej časti napadnutého uznesenia neobsahovali len čistú vyhrážku smrťou, resp. ťažkou ujmou spôsobilou objektívne vyvolať obavu z jej naplnenia, ale smerovali v podstate voči všetkému, čo súviselo s osobou poškodenej (zažije to, čo on v Bratislave,.....zdochne na koronu,…….odpojí plyn a elektriku a len potom uvidia, ako to je….prestane kričať, keď ho na kolenách odprosí a pod.), čo v súhrne predstavuje tie konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je nevyhnutné pri posudzovaní právnej kvalifikácie skutku starostlivo vyhodnotiť. Stupňované násilné správanie obžalovaného, no najmä jeho nenávistný až hostílny verbálny prejav (aj vzťah) k poškodenej, potvrdila aj ich spoločná dcéra O. W.. V procesnom postavení svedka vypovedala o svojich obavách z naplnenia vyhrážok obžalovaného, keď uviedla, že sa aj s mladšou sestrou boja, že obžalovaný ublíži ich matke - poškodenej. Intenzívny stres a strach z konania a hrozieb obžalovaného, ktoré taktiež dotvárajú konkrétne okolnosti prípadu napokon vyplývajú i z reakcií dcér obžalovaného, ako priamych svedkov skutku, keď v čase jeho spáchania, resp. bezprostredne po spáchaní plakali, prosili matku, aby zavolala policajtov a pred obžalovaným v obave ustupovali (výpovede svedkov Z. H. L.), čím sa evidentne chceli vyhnúť priamemu fyzickému stretu s ním. I samotná poškodená bola v čase skutku nervózna, ruky sa jej triasli a nevedela, či sa s deťmi budú môcť vyspať. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť vyjadrenia poškodenej a svedkyne (dcéry obžalovaného) o tom, že uvedené agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej a dcéram nebolo ojedinelé, dokonca mal poškodenú v minulosti pod vplyvom alkoholu fyzicky napadnúť. Svedkyňa O. W. uviedla, že obžalovaný začal po rozvode piť alkohol, užívať psychiatrické lieky, býval k nim agresívny, v dôsledku čoho musela sama vyhľadať psychologickú pomoc. Uvedené by nasvedčovalo ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného v podobe týrania blízkej a zverenej osoby. Pokiaľ ide o vyhodnotenie osoby obžalovaného a v tej súvislosti aj posúdením materiálneho korektívu ním spáchaného skutku ako žalovaného trestného činu (a nie priestupku), je potrebné upriamiť pozornosť i na závery znaleckého posudku, vyhodnocujúceho jeho duševný stav. Zo záverov znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie vyplýva, že obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prevahou narcistických čŕt a s emočne instabilnými a impulzívnymi rysmi. Znalkyňa u neho zistila syndróm závislosti na alkohole a benzodiazepanoch a odporúča uložiť mu ochranné ambulantné psychiatrické a protialkoholické liečenie. Plne v súlade s týmito závermi korešponduje i vyjadrenie zamestnávateľa poškodeného o tom, že i počas výkonu pracovnej činnosti u obžalovaného evidoval psychickú labilitu, z ktorej vyplývali jeho nepredvídateľné, niekedy až výbušné reakcie. Napokon i správa z výkonu probácie dokresľuje negatívny obraz o osobe obžalovaného. Ako vyplýva z jej obsahu, obžalovaný sa dostavoval na výkon probačného dohľadu do augusta 2021. V septembri 2021 sa k probačnému a mediačnému úradníkovi nedostavil, svoju neúčasť ani neospravedlnil. V nasledujúcich mesiacoch boli vykonané telefonické pokusy o jeho predvolanie, avšak telefón nedvíhal. V závere odvolací súd konštatoval, že úlohou súdu prvého stupňa bude po vrátení veci starostlivo vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy naznačeným smerom a spôsobom predpokladaným ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a v súlade s vysloveným právnym názorom nadriadeného súdu opätovne rozhodnúť vo veci samej.
Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie, majúc na zreteli ustanovenie § 194 ods. 5 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného, v zmysle § 269 ods. 1 Trestného poriadku oboznámením odpisu z Registra trestov z č.l. 211, lustrácie GP SR z č.l. 212, lustrácie v CDB z č.l. 213, lustrácie CESDaP z č.l. 214-215 a listinný dôkaz - knižný titul Domy, které zabíjejí predložený obhajcom obžalovaného krátkou cestou na hlavnom pojednávaní z č.l. 216-224.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa necíti byť vinný zo skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Dňa 25.01.2021 v pondelok prišiel po ťažkom víkende z X., lebo jeho otec má problémy s alkoholom. Nemá ľahkú životnú situáciu v X.. Prišiel a povedal, že pohár trpezlivosti pretiekol, v stredu príde realitný maklér, nech prichystá list vlastníctva. Na to poškodená na neho vyskočila a začala po ňom kričať, že má doma mama hotel a nech sa nesťažuje. To pocítil ako krivdu, lebo nemá mama hotel a neznesie klamstvo. Tým v ňom vzbudila emóciu hnevu, tak jej hovoril aké má ťažké podmienky v X. a že nedodržala slovo na vyplatení BSM do roku 2019. Už svadbu pokazila, utiekla zo svadby a potom ho prosila na kolenách, aby jej odpustil. Pripustil, že kričal, ale impulz mu dala poškodená tým mama hotelom. On sa ohradil tým,
že nemá mama hotel, že trpí aj preto, že proti nemu poštvala deti. Potom sa ukľudnil a išiel si nakúpiť. Povedal jej, že štve deti proti nemu, nech sa pozrie aká je doba, čo šarapatí vo svete korona. Ak jeden z nich dvoch zomrie na tento vírus a náhodou to bude ona a deti poštve proti nemu, ako pôjdu za ním, či by sa jej páčilo, že by deti skončili v ústave. Poprel, že by povedal „oko za oko“, ani nepovedal, že vypne všetky energie. Povedal jej, že by si teraz mala kľaknúť na kolená ako po svadbe ako trpí on, keď nemá pri sebe deti a pri otcových útokoch. Tiež povedal, že nech dá na bok ten stromček, lebo ho vytočila a chcel ísť fajčiť na terasu a ona mu povedala, že ho nedá, na čo jej on povedal, že ak ho nedá na bok tak ho vyhodí. Zľakla sa nie jeho, ale predaja nehnuteľnosti. Na otázky prokurátora uviedol, že vzťah s poškodenou je na bode mrazu, nekomunikujú, neverí jej. Keď boli v minulosti hádky, tak to bolo hlavne kvôli jej otcovi. Keď už boli rozídení, tak začala po ňom kričať a on ju vtedy odsotil od seba. K fyzickému konfliktu došlo dvakrát, poškodenú len odsotil, resp. sa vybil na tanieroch. Nikdy sa poškodenej smrťou nevyhrážal, do roku 2019 ju miloval ako ženu a od roku 2019 ju miluje ako človeka. V predmetnej nehnuteľnosti býva poškodená a ich dve deti. Dňa 25.01.2021 prišiel do toho domu za deťmi, chýbali mu, mal s nimi vzťah. Išiel tam do svojho, nebol však pozvaný, má od toho domu aj vlastné kľúče. V tom čase boli doma deti, boli v izbách a poškodená si robila účtovníctvo. Deťom povedal, že nech zavolajú starkej, lebo jeho nepočúva, aby sa nechytala jeho vecí, že on je samostatná bytosť. Poškodenej povedal, nech nachystá LV-čko, že v stredu príde realiťák. Bola to bežná, obyčajná hádka o tom, že klame, zavádza, nedodržala nič, pripustil, že má hlučnejší hlas. Poprel, že by povedal, že o dvoch ľudí prišla a príde o ďalších dvoch. Povedal jej, že či jej nestačili dva pohreby, aby pochopila, že pozemok a dom musí ísť preč, že to je karmická ťarcha. Koľko chce ešte pohrebov, aby pochopila, že dom musí ísť preč. Na otázky obhajcu uviedol, že tými dvoma pohrebmi myslel, že jej zomrela mama a bývalý priateľ, ktorý sa zabil na motorke. Deti sa postavia vedľa poškodenej, keď táto kričí a hneď revú. Deti neboli vkuse pri hádke. Poškodená začala prvá kričať po ňom a začal potom kričať aj on. Po rozvode bol v Partizánskom každý druhý víkend. Poškodená si to vymyslela preto, aby oddialila predaj domu z dôvodu obáv sťahovania sa do bytu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 obžalovaný uviedol ohľadne probácie, že na probácie chodil pravidelne a keď v apríli došlo k rozhodnutiu, tak mu probačná povedala, že ak nepríde odvolanie a bude to uzavreté, tak mu nebude posielať termín. Podľa jeho názoru by sa takéto veci mali posielať korešpondenciou a nie telefónom. Keď mu volala probačná z čísla, ktoré má uložené, taký hovor zdvihol a reagoval a dostavoval sa ďalej na probácie. Na otázky súdu obžalovaný uviedol, že mu neprišlo predvolanie korešpondenciou a neznáme čísla on nezdvíha. Z jeho pohľadu zlyhala komunikácia.
Poškodená N.. T. W. na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2022 uviedla, že to, že v ten deň prvýkrát v živote na neho zavolala policajtov bolo to, že v ten deň sa už s ním nedalo vydržať ako prišiel domov okolo 11:00 hod., len čo mu deti otvorili dvere, tak začal robiť krik, lebo prišiel z X. nahnevaný asi na mamu, lebo povedal X., aby napísala tej L. 100 SMS, aby sa nedotýkala jeho vecí. Už bola dusná atmosféra, báli sa čo bude a čo ich čaká. Celý deň do nich rýpal. Prečo majú ešte vianočný stromček, že ho vyhodí, decká plakali. Večer bolo už pol deviatej a deti ju prosili, aby zavolala policajtov. Ešte mu povedala, nech prestane, lebo zavolá policajtov a on jej povedal, nech zavolá. Deti pri nej stáli uplakané a nevedeli, čo ich do rána zase čaká, lebo to nebolo prvýkrát, čo sa u nich niečo udialo a vtedy zavolala prvýkrát policajtov. Na otázky prokurátora uviedla, že s obžalovaným momentálne nie je v kontakte, riešia BSM cez právnikov, nenavštevuje ich. Toto nebolo prvýkrát, už v minulosti si vypil aj dva-trikrát do týždňa a nevedela, či sa len opije a pôjde spať alebo bude robiť krik. Tiež ju v minulosti sotil, mala na stehne modrinu, že až bola na pohotovosti a tri týždne užívala lieky na riedenie krvi. Dvakrát mala modrinu. Obžalovaný ju deptal, rýpal do nej, nič nebolo dobré, čo spravila. Raz chodil s nožom, aj s ním spal. V ten deň jej povedal že „oko za oko“, vtedy vychádzal zo spálne a ona bola v kuchyni. Nechápe prečo to povedal. Tiež jej povedal, že o dvoch ľudí už prišla a príde o ďalších dvoch, ale nechápe o akých dvoch ľudí príde, nevysvetlil jej to. Potvrdila, že obžalovaný má také reči, že karma je zdarma. Vie, že bral lieky Neurol. Predmetný dom majú s obžalovaným na polovicu, teraz tam býva ona s deťmi. Obžalovaný tam chodil tak každý druhý víkend, ako mu to vyhovovalo. V ten deň prišiel z vlastného popudu. Prišiel už nahnevaný z X. a išiel znepríjemňovať deň. Nebolo to na ich podnet. Bol aj na nakúp v ten deň. Policajtov volala vlastne kvôli deťom, keď ich videla ako plačú a mali opuchnuté oči a prosili ju aby zavolala policajtov, tak kvôli nim nabrala odvahu. Pociťovala z jeho konania obavu. Nevedela, čo ich čaká. Dcére X. povedal, že nech sa ide na dve hodiny prechádzať, keď ho prosila, aby prestal rozprávať a bol už ticho. Potvrdila, že jej obžalovaný povedal, že vyhodí stromček, lebo bol už január. Tiež im povedal, že im bude robiť taký cirkus ako on zažíva u svojich rodičov, lebo že ony si tam žijú v kľude a nevedia, čo on prežíva tam, to povedal hneď ako prišiel. Tiež jej povedal, že zdochne na koronu, nebol
pri tom kľudný a že deti zoberie sociálka. Tiež obžalovaný povedal, že odpojí plyn a elektriku a uvidia, ako to je. Tiež jej povedal, aby si kľakla na kolená a on prestane kričať, povedal to v súvislosti, keď ho žiadala, aby prestal a išiel do izby aby bol už kľud a vtedy to povedal. Nepamätá si, či si už v minulosti pred ním kľakla. Na otázky obhajcu poškodená uviedla, že to negatívne správanie obžalovaného trvalo s prestávkami až kým nezavolala policajtov, bolo to asi deväť hodín. Policajtov volala preto, že sa to s ním už nedalo vydržať, cítila aj obavu, volala ich preto aby tá situácia prestala, aby prišli a ho ukľudnili. X. bola pri tom, keď povedal „oko za oko“ a o dvoch ľudí prišla, nevie či tam bola aj O.. Na návrh obhajcu sa odstraňovali rozpory vo výpovedi poškodenej z prípravného konania, pričom poškodená uviedla, že si to už presne nepamätá, ale vie, že X. bola určite pri nej. Nepamätá si, či v ten deň riešili aj vyporiadanie BSM. Nevie, čo tým obžalovaný myslel, že o dvoch ľudí prišla a príde o ďalších dvoch, nevie, či myslel jej mamu a O. a ktorí ďalší dvaja sú na rade, nechápe, čo tým myslel. Pri konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou poškodená potvrdila, že obžalovaný prvý povedal, nech zavolá policajtov, v ostatnom obžalovaný aj poškodená zotrvali na svojich výpovediach ohľadne vyhrážok. Na otázku súdu poškodená uviedla, že policajtov volala preto, že sa to s ním už nedalo vydržať, nevedeli, čo ich čaká, či sa decká budú môcť vyspať, ráno mali mať on-line vyučovanie, bola nervózna, ruky sa jej triasli, deti tam plakali, cítila obavu.
Svedkyňa O. W. na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2022 uviedla, že obžalovaný prišiel domov z X., bolo to niekedy do obeda a bol neporiadok na schodoch a hneď nakričal. Zobral si hneď tašku a išiel do obchodu a keď sa vrátil tak sa hádali až do večera. Tie hádky neboli len jednorazové len v ten deň, ale hádali sa pravidelne keď prišiel. Na otázky prokurátora uviedla, že s obžalovaným sa od tohto skutku poriadne nevidela. Párkrát mu bola zaniesť nejaké veci. Asi dva-trikrát sa stretli. Obžalovaný jej písal cez messenger ale zablokovala si ho, cca 9 mesiacov s ním nie je v kontakte. V ten deň prišiel domov neohlásene, prišiel z vlastného popudu. Vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bol taký, že buď sa ignorovali a bolo ticho, ale bola napätá atmosféra, alebo sa pre niečo stále hádali. Boli tam aj v minulosti verbálne ataky. Tiež si pamätá na jeden fyzický atak na poškodenú, obžalovaný bol opitý a sotil poškodenú, svedkyňa však pri tom nebola, bola v izbe, poškodená mala vtedy aj modrinu. V minulosti obžalovaný pil alkohol, potom prestal piť a začal užívať antidepresíva. Lieky užíval aj mimo predpis. Keď nemal tabletky, tak mal také abstinenčné príznaky, že stále potreboval rozprávať a mal zmeny nálady. Toho dňa 25.01.2021 mu svedkyňa išla otvoriť a obžalovaný hneď vybehol, bol agresívny celý deň aj zvyšoval hlas. Svedkyňa počula vyhrážky „oko za oko, zub za zub“, tiež niečo s koronou a úmrtím dvoch ľudí, kde narážal na poškodenej mamu a priateľa. Obžalovaný uviedol, že vyhodí vianočný stromček, keď sa hádali tak obžalovaný vytýkal všetko. Tiež vie o vyhrážke, že aby poškodená zdochla na koronu a ich zoberie sociálka, čo bolo vzhľadom k tomu, že obžalovaný si myslel, že ich poškodená štve proti nemu a ak ona zomrie tak nepôjdu za ním, ale ich zoberie sociálka. Svedkyni vadilo správanie obžalovaného v ten deň, aj ku koncu dňa plakala. Odkedy sa rozišli stále boli hádky, aj keď ešte boli spolu. Bola to už taká eskalácia celej tej dlhodobej situácie. Bola prítomná pri tom, keď obžalovaný povedal, že odpojí plyn a elektriku a uvidia, aké to je. Podľa nej to boli len také vyhrážky, že to prestane robiť a myslel si, že keď to prestane platiť tak sa poškodená vráti k nemu a nebude mať peniaze, aby to zvládla. Tiež si pamätá na vyhrážku, že si má poškodená kľaknúť pred neho a prosiť ho na kolenách a on prestane kričať, bolo to už tak ku koncu, že aj on to má ťažké v Bratislave. Už aj ony mu hovorili nech prestane. Aj im povedal, že nech sa idú prechádzať, že aj on sa chodí na 2 hodiny prechádzať, keď sa háda so starkým v X.. Podľa svedkyne sa obžalovaný správal neprijateľne v podstate hneď ako prišiel doobeda až do večera, než zavolali políciu. Správanie obžalovaného voči poškodenej vnímala ako hádku. Bolo to z ničoho nič. To vyjadrenie obžalovaného „oko za oko“ o dvoch ľudí prišla a príde o ďalších dvoch vnímala tak, že tí dvaja čo umreli sú mama poškodenej a jej bývalý priateľ a tí ďalší dvaja sú ona a jej sestra. Aj videla obžalovaného pri prednesení tohto vyjadrenia, hovoril to takým agresívnym tónom, zvýšeným hlasom. Svedkyňa to vnímala ako vyhrážku. Nepamätá si, ako na toto vyjadrenie reagovala poškodená. Policajnú hliadku privolala mama, vyhrážala sa mu, že ak neprestane, tak zavolá policajtov a vtedy jej svedkyňa povedala, že nech to už spraví, že dokedy ešte. To bol pondelok, mali na druhý deň dištančné vyučovanie a ak sa majú sústrediť, že to nie je normálne, že nech to spraví. Na návrh obhajcu sa odstraňovali rozpory vo výpovedi svedkyne z prípravného konania, na čo svedkyňa uviedla, že tá hádka trvala asi 12 hodín čo bol doma a aj keď je v izbe, tak tie veci počuje a počuje keď sa hádajú na chodbe pred jej dverami. Obžalovaný to nehovoril prvýkrát v živote, on má také klasické hlášky, ktoré používa, ale vie, že to povedal a počula to. Svedkyňa potvrdila, že sa obžalovaný s poškodenou hádali navzájom. Spúšťačom hádky bol obžalovaný. Tiež svedkyňa potvrdila, že obžalovaný im uviedol, že ak nechcú tie hádky počúvať, tak sa majú ísť prechádzať von. Tá vyhrážka „oko za oko“ bola prednesená
asi okolo 16:00 hod. a polícia bola volaná asi okolo 20:30 hod., to je taký odhad. Avšak polícia nebola volaná na základe tejto vyhrážky.
Svedok T. R. na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2022 uviedol, že s obžalovaným mal pracovný i priateľský vzťah. Chodia spolu na turistiku. Jeho rodinné problémy nerieši. Obžalovaný je podľa neho v pohode chlap, pracovitý. Nemal s ním skúsenosť, že by mal agresívnu povahu. Nezažil obžalovaného pod vplyvom alkoholu.
Svedok X.. T. L. na hlavnom pojednávaní dňa 06.04.2022 uviedol, že si už na presné detaily nepamätá. Bolo to v roku 2021 niečo po Vianociach. Spomína si, že ich pani čakala pred domom a uviedla im, že to už trvá celý deň a graduje. Tiež im uviedla, že sa až naľakala keď jej povedal, že ho musí odprosiť na kolenách. Nepamätá sa, či tam boli aj nejaké vyhrážky. Následne sa presunuli do domu, kde vyšli dve maloleté deti, ktoré boli uplakané a s ktorými začali komunikovať. Z vedľajšej izby vyšiel obžalovaný, deti začali žalostne plakať a ustupovať, išli do kuchyne. Pristúpili k obžalovanému a obmedzili ho na osobnej slobode. Bezprostredne po obmedzení osobnej slobody spísali o tom aj úradný záznam. Na otázky prokurátora uviedol, že bol vtedy v službe i s kolegom Z.. Na miesto boli vyslaní stálou službou, bolo im stručne opísané o čo sa jedná, malo to byť nebezpečné vyhrážanie. Na mieste ich čakala poškodená, bola vonku. Bola rozcítená, roztrasená, museli ju usmerňovať vo výpovedi. Boli tam nejaké vyhrážky so stromčekom, s odpojením od elektriny, čo si matne pamätá, keďže majú veľa takýchto zákrokov. Komunikovali s deťmi, ktoré boli uplakané a po chvíli vyšiel obžalovaný a deti začali plakať a začali pred ním ustupovať preč. Obžalovaný sa im snažil odkomunikovať ako si on predstavuje, čo robil, hovoril im, že on niečo takéto zažíva v X., kde sa musí prechádzať okolo paneláku, rodičia ho terorizujú. Má pocit, že ani neboli použité žiadne donucovacie prostriedky, inak by to bolo uvedené v zázname. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že nepamätá si, či priamo boli svedkom nejakých vyhrážok. Pamätá si, že deti na obžalovaného reagovali, že sa rozcítili a začali plakať a ustupovať. Za ich prítomnosti sa tam žiadne násilie nedialo.
Svedok G. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 06.04.2022 uviedol, že si to už presne nepamätá. Spomína si, že keď tam prišli, obžalovaný keď vyšiel z izby a deti ho zbadali, začali viac plakať a od strachu pred ním ustupovali. Poškodená im povedala, že im rozprával „oko za oko“ a niečo o stromčeku. Spisovali o tom úradný záznam. Na otázky prokurátora uviedol, že to bolo niekedy na večer. Nespomína si presne na čas. V službe bol s kolegom L.. Boli privolaný cez operačného dôstojníka. Pamätá si, že manželka otvorila dvere, rozprávali sa, vošli na chodbu, obžalovaný vyšiel na chodbu a deti keď ho zbadali, viac plakali a ustupovali pred ním do nejakej miestnosti napravo. Boli tam prítomní dve deti, poškodená a obžalovaný. Na poškodenej bolo vidieť, že sa bála. Rozprávala o tom, že jej povedal „oko za oko“, a tiež že toto čo mu robili rodičia, že to budú robiť aj jeho deti, už si to presne nepamätá. Obžalovaný vyzeral taký normálny. Nepamätá si na nejaké prejavy agresivity z jeho strany. Na otázky obhajcu svedok uviedol, že si nepamätá, či bol svedkom priamych vyhrážok obžalovaného, nebol svedkom fyzického násilia.
Zo znaleckého posudku č. 30/2021 T.. J. T., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 10.04.2021 (č.l. 78-86) vyplýva, že znalkyňa u obžalovaného zistila syndróm závislosti na alkohole a benzodiazepinoch, ďalej zmiešanú poruchu osobnosti s prevahou narcistických čŕt osobnosti a s emočne instabilnými a impulzívnymi rysmi. Znalkyňa u obžalovaného neidentifikovala príznaky duševnej choroby v užšom zmysle, t.j. psychózy, primárnej afektívnej poruchy (endogénnej poruchy nálady), alebo závažnejšieho organického poškodenia mozgu. Nebol zistený hrubý deficit intelektových funkcií. Orientačne je celková úroveň intelektu v pásme populačného priemeru. Obžalovaný v čase spáchania skutku dokázal plne rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku boli forenzne nevýznamne znížené. Obžalovaný vedel a mohol svoje konanie v dostatočne potrebnej miere ovládať, ovládacie schopnosti obžalovaného boli forenzne nevýznamne znížené s ohľadom na poruchu osobnosti a možnú intoxikáciu benzodiazepinmi. Obžalovaný vedel a mohol v dostatočne potrebnej miere rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie v dostatočne potrebnej miere ovládať. Obžalovaný je plne schopný chápať zmysle trestného konania. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť v prípade, ak neužíva návykové látky a alkohol. Znalkyňa preto navrhuje uložiť obžalovanému ochranné ambulantné protialkoholické liečenie a psychiatrické liečenie obžalovaného s povinnosťou navštevovať kluby anonymných alkoholikov.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 57) zo dňa 25.01.2021 vyplýva, že mu bola nameraná dňa 25.01.2021 o 21:38 hod. hodnota 0,00 mg/l alkoholu v dychu.
Zo správy od zamestnávateľa obžalovaného zo dňa 16.02.2021 (č.l. 76) okrem iného vyplýva, že obžalovaný bol prijatý do pracovného pomeru na T. C. U. od 01.12.2017 a jeho pracovný pomer naďalej trvá. V jeho osobnom spise sa nenachádza žiadne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. V posudku nadriadeného zamestnanca sa uvádza, že pridelené každodenne sa opakujúce úlohy, ktoré mu vyplývajú z charakteristiky pracovného miesta plní na požadovanej úrovni. Na pracovisku veľmi dobre zabezpečuje poriadok a dodržiavanie predpísaných hygienických štandardov, vrátane starostlivosti o pridelené vozidlo. Pri operatívnych úlohách, ktoré nie sú súčasťou každodennej rutiny je potrebné mu danú úlohu vysvetliť veľmi dôkladne a niekedy aj viackrát a následne dôsledne skontrolovať jej pochopenie a splnenie. Jeho pracovná morálka je dobrá. Pri hodnotení povahových vlastností obžalovaného je všetko ovplyvnené jeho určitou psychickou labilitou, z ktorej vyplývajú nepredvídateľné, niekedy až výbušné reakcie na danú situáciu, alebo podnet. Vždy sa snaží mať posledné slovo pri presadzovaní svojho názoru, často ovplyvneného veľmi subjektívnym pohľadom na vec, bez poznania všetkých súvislostí. Uvedené možno vyplýva z rodinných problémov, ktoré naznačil, avšak bližšie nešpecifikoval.
Zo správy probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Bratislava III z priebehu probácie u obžalovaného zo dňa 16.12.2021 (č.l. 159) okrem iného vyplýva, že obžalovaný sa dostavoval pravidelne na probácie na predvolania súdu do septembra 2021, kedy sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil, obžalovaný bol predvolaný v mesiacoch november a december telefonicky, avšak telefón nezdvíhal. V probácii obžalovaný oboznamoval súd so spôsobom svojho života a zdrojoch svojej obživy. Obžalovaný je zamestnaný ako vedúci stravovacieho zariadenia T. U., býva u rodičov.
Súd oboznámil aj listinný dôkaz predložený obhajcom obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022, a to knižný titul Domy, které zabíjejí, pričom ide o literatúru, ktorú obžalovaný číta.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je rozvedený, zamestnaný, má dve deti. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát postihnutý za spáchanie priestupku na úseku dopravy.
Na základe vykonaného dokazovania pri zohľadnení ustanovenia § 194 ods. 5 Trestného poriadku a vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k zhodnému záveru ako už vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 06.04.2022, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento spáchal obžalovaný. Súd prvého stupňa teda opätovne opakuje, ako už vo svojom skoršom rozhodnutí, že obžalovaný síce urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo skutku obžalobou mu kladeného za vinu, avšak vo svojej výpovedi pripustil, že mal v predmetný deň s poškodenou konflikt, ktorý popísal ako bežnú hádku. Poprel, že by poškodenej uviedol slová „oko za oko“ a že ich odpojí od plynu a elektriky. Obžalovaný je zo spáchania predmetného skutku usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá popísala priebeh skutku a tiež prednesené vyhrážky zo strany obžalovaného tak, ako sú uvedené v skutkovej vete rozhodnutia, pričom tiež uviedla, že obžalovaný už prišiel nahnevaný z X. a mal tendenciu sa hádať a rýpať, pričom vo svojej výpovedi popísala vyjadrenia a vyhrážky obžalovaného tak, ako sú popísané v skutkovej vete. S jej výpoveďou korešponduje i výpoveď svedkyne O. W. (spoločnej dcéry obžalovaného a poškodenej), ktorá uviedla vo svojej výpovedi, že obžalovaný prišiel nahnevaný už z X. a hádali sa s poškodenou, pričom svedkyňa potvrdila, že počula zo strany obžalovaného, ako predniesol vyhrážky „oko za oko“ a že poškodená prišla o dvoch ľudí a príde ešte o ďalších dvoch, ako aj ďalšie vyhrážky a vyjadrenia obžalovaného, ktoré sú uvedené v skutkovej vete. Teda poškodená a svedkyňa O. W. zhodne a bez zásadnejších rozporov v ich výpovediach popísali priebeh skutku tak, ako bol ustálený v obžalobnom návrhu. Na tomto mieste súd konštatuje, že obžalovaný vo svojej výpovedi v podstate potvrdil ich výpovede, okrem okolnosti, že by sa vyhrážal slovným spojením „oko za oko“ a odpojením plynu a elektriky. Jeho popis prednesených vyjadrení a vyhrážok však bol urobený v pozitívnom svetle, racionalizoval svoje konanie, popieral použitie vulgarizmov. Prednesené slová a vyhrážky z jeho strany, ktoré popísali poškodená a svedkyňa O. W. opisoval takým spôsobom, aby v nich vychádzal priaznivo, prezentoval, že boli prednesené len na objasnenie rodinných záležitostí ohľadne pozadia vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a istej ťažkej
karmy, ktorá na nehnuteľnosti podľa jeho vyjadrenia ležala (k tomu priložil na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2022 aj knižný titul Domy, ktéré zabíjejí), ako i jeho života v X. s jeho rodičmi, pričom však i vo svetle záverov znaleckého posudku T.. J. T., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá u obžalovaného konštatovala zmiešanú poruchu osobnosti s prevahou narcistických čŕt osobnosti a s emočne instabilnými a impulzívnymi rysmi a tiež pracovného posudku obžalovaného, vypracovaného jeho zamestnávateľom tieto jeho vyjadrenia vyznievajú nevierohodne. Obžalovaný pritom vo svojej výpovedi sám pripustil, že ho rozhnevalo, keď mu poškodená povedala, že má doma „mama hotel“ a že kričal a tiež bol nahnevaný, že ho poškodená ešte stále nevyplatila z domu, ako sa dohodli a on musel žiť so svojimi rodičmi, čo bolo podľa jeho vlastných slov pre neho ťažké, nakoľko je jeho otec alkoholik a jeho matka prejavovala o neho prehnanú starostlivosť. Na základe vyššie uvedených okolností nemal súd pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej a svedkyne O. W., ktoré výpovede spolu korešpondovali a neboli zistené zásadnejšie rozpory, ktoré by spochybňovali pravdivosti ich obsahu. Naopak výpoveď obžalovaného súd i vo svetle záverov znaleckého posudku T.. T. hodnotil ako účelovú, ktorou sa obžalovaný snažil navodiť pozitívny dojem o svojej osobe, čo korešponduje so zisteným záverom znalkyne, že v jeho prípade ide osobnosť s prevahou narcistických čŕt. V konečnom dôsledku citové rozpoloženie poškodenej, svedkyne O. W. ako i ďalšej maloletej dcéry obžalovaného a poškodenej popísali svedkovia L. H. Z., službukonajúci príslušníci PZ, ktorí boli vyslaní na zásah stálou službou a ktorí uviedli, že poškodená bola rozrušená, deti plakali a keď videli obžalovaného, ustupovali pred ním.
Zároveň súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu sa stotožnil s obžalobným návrhom prokurátora pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, keď skutok popísaný v obžalobe napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.07.2022 skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Pri posudzovaní otázky, či vyhrážanie je spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, treba prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti prípadu a starostlivo zhodnotiť závažnosť vyhrážky, a teda odlišovať nebezpečné vyhrážanie od iných hrubých, arogantných, agresívnych či vulgárnych verbálnych prejavov, ktoré nie sú prečinom, ale iba priestupkom. V danom prípade, ako na to poukázal odvolací súd, konanie obžalovaného v inkriminovanom čase bolo objektívne spôsobilé vyvolať u poškodenej obavu o život a zdravie, pričom poškodená viackrát v konaní pred súdom uviedla, že mala obavu zo správania obžalovaného, ktorého agresivita trvala dlhší časový úsek takmer 9 hodín v rámci jedného dňa, pričom verbálne prejavy obžalovaného popísané vo výrokovej časti rozhodnutia neobsahovali len čistú vyhrážku smrťou, resp. ťažkou ujmou spôsobilou objektívne vyvolať obavu z jej naplnenia, ale smerovali v podstate voči všetkému, čo súviselo s osobou poškodenej. Intenzívny stres a strach z konania a hrozieb obžalovaného, ktoré taktiež dotvárajú konkrétne okolnosti prípadu napokon vyplývajú i z reakcií dcér obžalovaného, ako priamych svedkov skutku, keď v čase jeho spáchania, resp. bezprostredne po spáchaní plakali, prosili matku, aby zavolala policajtov a pred obžalovaným v obave ustupovali. V súvislosti s posudzovaním konania obžalovaného aj podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (materiálny korektív) súd konštatuje, že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia než nepatrná, ktorú okolnosť možno vyvodiť nielen na základe následkov samotného skutku, ale aj na základe ďalších vo veci vykonaných dôkazov, a to záverov znaleckého posudku T.. J. T., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá u obžalovaného konštatovala syndróm závislosti na alkohole a benzodiazepanoch, pričom podľa nej obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti s prevahou narcistických čŕt a s emočne instabilnými a impulzívnymi rysmi. Plne v súlade s týmito závermi korešponduje i vyjadrenie zamestnávateľa poškodeného o tom, že i počas výkonu pracovnej činnosti u obžalovaného evidoval psychickú labilitu, z ktorej vyplývali jeho nepredvídateľné, niekedy až výbušné reakcie. Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný chcel porušiť záujem chránený trestný zákonom.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona a u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, čím došlo v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 (upravená sadzba 6 až 26 mesiacov). Vzhľadom na osobu páchateľa a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude postačujúci aj trest peňažný, a to v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 500 €, pričom súd zároveň obžalovanému uložil aj náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu, ktorý trest rovnako považoval za postačujúci a primeraný. Pri jeho ukladaní súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný nebol do súčasnosti súdom trestaný a bol doteraz jedenkrát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupok na úseku dopravy. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že i súdom určený peňažný trest bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie, ako i zložku výchovnú.
Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalkyňa konštatovala u obžalovaného syndróm závislosti na alkohole a benzodiazepinoch, ako i zmiešanú poruchu osobnosti s prevahou narcistických čŕt osobnosti a s emočne instabilnými a impulzívnymi rysmi. Preto obžalovanému navrhla uložiť ochranné protialkoholické a psychiatrické liečenie ambulantnou formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, nakoľko absolvovanie znalkyňou navrhovaného ochranného opatrenia do budúcna zníži riziko recidívy obžalovaného, keďže podľa znalkyne zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť v prípade, ak neužíva návykové látky a alkohol.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).