Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-82-2015.pdf
PDF · 101.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky E. Č., S. P., F.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej R. P. F. K. U. Č.. XX, proti odporcovi E. Č., F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho R. P.O. - P. F. U. F. K. F. Č.. X a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého E. Č., F.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov E. Č., F.. XX.XX.XXXX I. E. Č., F.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov E. Č., F.. XX.X.XXXX I. E. Č., S. P., F.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu P. O. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého E. Č., F.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške po 50 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči plnoletému E. Č., F.. XX.X.XXXX, zastavuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 27.2.2015 doručila navrhovateľka tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadala o rozvedenie jej manželstva s odporcom, zároveň žiadala zveriť maloletého E., F.. X.XX.XXXX I. H. E., F.. XX.X.XXXX, do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazať prispievať na výživu každého z uvedených detí výživným 100 € mesačne, upraviť styk odporcu s maloletým E. a plnoletým E. bez obmedzenia a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 14.4.2015, v prípade rozvodu manželstva účastníkov doporučil zveriť maloletého E. do starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné s prihliadnutím na jeho majetkové možnosti a schopnosti, ako aj opodstatnené potreby dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo C. X.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu P. O. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, u oboch ide o manželstvo prvé, predmanželská známosť účastníkov trvala dva roky, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná láska, obaja účastníci majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľka má ukončenú strednú priemyselnú školu s maturitou, odporca má ukončené SOU bez maturity.
Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že problémy v ich manželskom spolužití začali potom, čo navrhovateľka po ukončení materských dovoleniek nastúpila do práce, v dôsledku čoho následne odporca prestal pracovať súvisle, pracoval iba viac menej príležitostne, v medziobdobiach sa zaevidovával na úrade práce, ktorá situácia pretrváva doposiaľ, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2013.
Z manželstva účastníkov pochádzajú dvaja synovia, plnoletý E., F.. XX.X.XXXX I. E. E., F.. X.XX.XXXX.
Navrhovateľka s oboma synmi býva v 3-izbovom byte patriacom jej matke, starobnej dôchodkyni, mesačné náklady súvisiace s bývaním sú od 250 do 300 € mesačne, na ktoré navrhovateľka k rukám svojej matky prispieva polovicou, spoločne zabezpečujú stravovanie členov domácnosti, ďalšie osoby v tejto domácnosti nebývajú. Navrhovateľka nevlastní žiaden majetok.
Odporca od rozchodu účastníkov býva v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom v podiele 1, kde býva spolu so svojim bratom, ktorý je invalidným dôchodcom, v súvislosti s týmto bývaním hradia náklady okolo 50 - 80 € mesačne, v prípade hradenia poplatku za odvoz odpadu hradia 150 € spoločne. K uvedenému spoluvlastníctvu odporca uviedol, že jeho spoluvlastnícky podiel je zaťažený exekúciou, keďže má dlhy voči zdravotnej poisťovni.
Navrhovateľka je riadne zamestnanou, toho času u zamestnávateľky O.. L. C. a dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 453,95 €.
Odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice od 2.12.2013, z úradu práce mu neboli a nie sú vyplácané žiadne dávky.
Ako súd zistil lustráciou v registri Sociálnej poisťovne v minulosti bol zamestnaný v spoločnosti U. J..S..Z.. P. od 17.8.2005 do 9.5.2006, tento pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu, v prípade zotrvania v pracovnom pomere mohol dosahovať priemerný mesačný čistý príjem 565,55 €.
V období od 14.4.2010 do 30.6.2010 a od 1.7.2010 do 1.8.2010 a od 10.9.2010 do 30.10.2010 na základe dohôd o vykonaní práce bol zamestnaný v spoločnosti U. - L. - J. J..S..Z.., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 70,58 €.
Od 24.3.2009 bol zamestnancom spoločnosti H., J..S..Z.. S., ktorý pracovný pomer bol s ním ukončený 14.5.2009 z dôvodu absencií, u tohto zamestnávateľa dosahoval čistý príjem okolo 360 € mesačne.
Od 11.4.2007 bol zamestnancom spoločnosti J. - J., J.. J. S..Z.. P., ktorý pracovný pomer bol s ním skončený 19.9.2007 z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, nedodržiavania pracovného času, v prípade ak by pracovnú disciplínu bol dodržiaval bol by, ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa, mohol byť zamestnaným i naďalej a mohol dosahovať príjem v priemere mesačne 330 €.
Ako odporca uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní, o dávky v hmotnej núdzi požiadal, avšak bol hodnotený ako osoba spoluposudzovaná s navrhovateľkou, ktorej príjem presahoval hranicu pre priznanie dávok v hmotnej núdzi, zdroj svojich príjmov si dopĺňa brigádami podľa možností, z ktorých vie, ako uviedol, zarobiť 20 € na deň v priemere 3-krát do mesiaca.
Obaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému synovi E., ktorý naďalej študuje.
Maloletý E. je od septembra 2015 študentom SOU U. R. P.-Š., kde mu matka hradí školou stanovené poplatky a to poplatok ZRPŠ 8 € na rok a hradí mu primerané školské pomôcky. Dlhodobo sa maloletý venuje basketbalu v rámci klubu L., kde mu matka hradí mesačné poplatky 35 €, s čím súvisia zvýšené výdavky pri účasti maloletého na zápasoch, ako i výdavky na zakupovanie oblečenia, iným mimoškolským plateným aktivitám sa maloletý nevenuje, zdravotné problémy nemá.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 4.9.2015 rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností voči maloletému E. na čas po rozvode v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie. Prítomný kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k záveru, že toto je manželstvom nefunkčným a to dlhodobo, žiaden z účastníkov toho času nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, dôvodom rozpadu manželstva účastníkov sú povahové odlišnosti manželov a nezodpovedný prístup odporcu k zabezpečovaniu potrieb rodiny.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže dospel k záveru, že táto dohoda je jednoznačne v záujme maloletého a neprieči sa zákonu.
Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči plnoletému E. Č., F.. XX.X.XXXX zastavil, keďže v čase podania návrhu toto dieťa účastníkov už bolo plnoletým.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, pretože účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).