Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/33/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou, JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. W., P.. C., G.. XX.XX.XXXX Z. M., E. K. A. X, K., zastúpená: Zahoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Krasovského 13, Bratislava, IČO: 47 232 412 proti odporcovi: M. U., G.. XX.XX.XXXX Z. R., U.Q. E. P., E. K. Z. R. X, XXXXX R. (L.), E. zastúpený: ATELEX, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Rybné námestie 1, Bratislava, IČO: 47 255 242, o návrhu navrhovateľky na určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej Q. C.G., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že odporca M. U., G.. XX.XX.XXXX Z. R., K. Z. R. X, XXXXX R., E., U. E. P., je otcom maloletej Q. C., nar. XX.XX.XXXX Z. K. z matky Q. W., P.. C., G.. XX.XX.XXXX Z. M., trvale bytom A. X, Bratislava. II. Súd z v e r u j e maloletú Q. C., G.. XX.XX.XXXX Z. K. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. III. S t y k odporcu s maloletou Q. C.Č., G.. XX.XX.XXXX u p r a v u j e súd bez obmedzenia. IV. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. C. mesačne sumou 250,- EUR vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť zročné výživné za čas od 07.05.2012 do 31.08.2015 v sume 9.943,44-EUR, ktoré súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,-EUR spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. VI. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a. VII. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania v znení jeho neskorších zmien doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.03.2014 sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporca je otcom jej maloletej dcéry Q. C., a súčasne navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a bude ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca bude povinný platiť výživné mesačne sumou 500,-EUR alternatívne vo výške 400,-EUR vždy k 15 dňu v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a vo výške 100,-EUR na tvorbu úspor na bankový účet zriadený navrhovateľkou. Osobný styk odporcu s maloletou navrhla neupraviť a ponechať na dohode účastníkov konania pričom jeho vykonávanie sa bude uskutočňovať za prítomnosti matky. Svoj návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že v júli 2011 sa spoznala s odporcom počas svojho pobytu v Taliansku pričom medzi nimi došlo k intímnemu styku, prvý krát dňa 31.07.2011, bez použitia ochrany. Následne v septembri zistila, že je tehotná, čo potvrdil aj lekár. Keď odporcu informovala o svojom tehotenstve odmietol prevziať zodpovednosť a dieťa odmietol uznať za svoje rovnako sa

odmietol podieľať na nákladoch spojených s jeho tehotenstvom a pôrodom ako aj nákladoch na výžive dieťaťa po jeho narodení. Uvedené sa nezmenilo ani na naliehanie navrhovateľky po narodení dcéry dňa 07.05.2012. Celkové náklady spojené s narodením maloletej vyčíslila na 880 € mesačne, ktoré zahŕňajú položky ako náklady na bývanie vo výške 250 €, kozmetika a hygienické potreby vo výške 70 €, lieky vo výške 30 €, cestovné náklady vo výške 70 €, oblečenie a obuv vo výške 50 €, babysitting vo výške 150 €, poistné vo výške 90 € a jednorazové náklady v celkovej výške 1650 € zahŕňajúcich položky ako kočík, autosedačka, prebaľovací pult, detská postieľka a ďalšie. Navrhovateľka žiadala priznať výživné na mal. Q. spätne, t.j. odo dňa jej narodenia, nakoľko sú tu dôvody osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 77 Zákona o rodine. Navrhovateľka nepodala návrh na určenie otcovstva bezprostredne po narodení mal. Q., preto lebo sa pokúšala mimosúdne dohodnúť s odporcom. Maloletá Q. bola evidovaná ako patologický novorodenec, navrhovateľka jej poskytovala starostlivosť sama a po dobu materskej a rodičovskej dovolenky bola nútená privyrábať si z domu, aby uhradila všetky potrebné náklady. Vo svojom vyjadrení sa zo dňa 20.10.2014 k návrhu na začatie konania odporca uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámil koncom leta 2011 v talianskom podniku pričom pri ich druhom stretnutí došlo aj k pohlavnému styku pričom navrhovateľka ho ubezpečila, že berie antikoncepčné tabletky. Z strany odporcu sa jednalo o letný flirt a neexistovala túžba po vážnej známosti. Pri opakovanej návšteve Talianska mu navrhovateľka oznámila, že je tehotná, a tvrdila, že je otcom dieťaťa. Uvedenému odporca neveril vzhľadom na ubezpečenie z jej strany, že berie antikoncepčné tabletky ako aj skutočnosť, že v tom čase žila a naďalej žije so svojim druhom. Z uvedeného dôvodu navrhol znalecké dokazovanie predmetom, ktorého bude DNA test otcovstva a v prípade pozitívneho výsledku sa v rámci svojich finančných možností zaväzuje poskytnúť riadnu súčinnosť pri úprave práv a povinností k maloletej a uhrádzať výživné na maloletú dcéru avšak nie spätne v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine nakoľko vzhľadom na opísané skutkové okolnosti má za to, že nie sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd nepripustil návrh odporcu na doplnenie dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov z Talianska, za účelom zistenia reálnej situácie na trhu práce, miery nezamestnanosti v regióne odporcu, v príslušnom odbore a vekovej kategórii odporcu, nakoľko pre rozhodnutie súdu postačovali predložené listinné dôkazy a výsluch odporcu, vykonanie uvedených dôkazov súd posúdil aj ako nehospodárne. Súd nepripustil ani návrh odporcu na doplnenie dokazovania prekladom daňových priznaní otca odporcu pána E. U. za roky 2011-2014, nakoľko pri stanovení výšky výživného bolo pre súd rozhodné preskúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu a rovnako súd vykonanie navrhnutých dôkazov považoval v konaní za nehospodárne. Podľa (ďalej len Zákon), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa Zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa Zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa Zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa Zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa Zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa Zákona, Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu. Podľa ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Predmetom konania vo veci samej bolo určenie otcovstva k mal. Q. C., ktoré bolo spojené s konaním o výchove a výžive maloletej. Na základe predloženého listinného dôkazu, a to Stanoviska k paternitnej analýze znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej zo dňa 10.02.2015 a na základe zhodného vyjadrenia otca a matky, súd určil, že otcom maloletej Q. C. je odporca M. U.. Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že návrh na určenie otcovstva nepodala z dôvodu, že stále čakala zmenu postoja odporcu k maloletej Q.. Keď následne zistila, že odporca má iné dieťa, mala za to že už je zrelý na otcovstvo. Všetky náklady v súvislosti s maloletou od narodenia doteraz však zabezpečuje výlučne ona. Výsluchom odporcu súd zistil, že nesporuje, že je otcom maloletej Q. C.. Na Slovensko chodí jedenkrát ročne približne na dva týždne, a to k rodičom svojej družky do Rožňavy. S družkou má malého syna vo veku 19 mesiacov. Nemá vytvorené podmienky na stretávanie sa s maloletou Q., neovláda slovenský jazyk ani sa ho neučí, ovláda taliansky jazyk a dorozumie sa po anglicky. Zatiaľ býva v dome u rodičov, po lete sa plánuje presťahovať do 3-izbového bytu vo vlastníctve svojho otca. Má ukončené základné vzdelanie a pracuje na rodinnej farme u svojho otca, jeho príjem je mesačne okolo 650-800 Eur. Nič nevlastní. Vzhľadom k tomu, že maloletá Q. mala v čase rozhodnutia súdu tri roky, od narodenia sa o ňu výlučne stará navrhovateľka, odporca žije v Taliansku, neovláda slovenský jazyk, neprejavil a neprejavuje skutočný záujme o maloletú ako by bolo od otca možné očakávať, i vzhľadom na vyjadrenia účastníkov, súd má za to, že je v záujme maloletej Q., aby bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a zároveň aj spravovať jej majetok. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletou Q. súd prihliadol najmä na vek maloletej, jazykovú bariéru vo vzťahu k otcovi, skutočnosť, že otec maloletej žije v Taliansku a skutočnosť, že vzhľadom na majetkové pomery aktuálne nemožno očakávať jeho schopnosť navštevovať maloletú pravidelne. Vzhľadom k uvedenému, preto súd má za to, že v danom čase je styk s otca s maloletou vhodné v záujme maloletej neupravovať a ponechať ho neobmedzený. Súd tak ponecháva na dohode navrhovateľky a odporcu, aby sami v záujme správneho emočného vývoja maloletej stanovili podmienky styku s maloletou Q. tak, aby sa vytvorili zdravé citové väzby medzi nimi otcom a maloletou. Pri stanovení výšky výživného na maloletú súd vychádzal z nákladov na maloletú, ktoré predložila navrhovateľka, pričom z nákladov na bývanie súd uznal len náklady priamo so spojené so zabezpečením bývania, priemerné mesačné náklady by tak na maloletú mali dosahovať mesačne sumu cca 500,- EUR. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok, z podnikania má príjem cca 600,-EUR, pričom v čase rozhodnutia súdu bola na materskej dovolenke s maloletým dieťaťom z nového vzťahu. Odporca pracuje na rodinnej farme a z predložených dokladov vyplýva, že jeho mesačný príjem je cca 650-800,- EUR, pričom všetky jeho základné potreby zabezpečujú v plnom rozsahu jeho rodičia, vrátane bývania, poskytovania motorového vozidla a nákladov spojených s jeho prevádzkou. Z predloženého čestného vyhlásenia odporcu vyplýva, že svojej družke a maloletému dieťaťu poskytuje mesačne sumu cca vo výške 480,-EUR. Pri posudzovaní majetkových pomerov odporcu súd skúmal výlučne schopnosti a možnosti odporcu, jeho vzdelanie i skutočnosť v akom rozsahu prispieva aktuálne na potreby svojej družky a ich spoločného dieťaťa vo veku 19 mesiacov. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že maloletá Q. v čase rozhodnutia súdu má tri roky, nenavštevuje materskú školu a nevyžaduje mimoriadne výdavky spojené s jej zdravotným stavom. Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd tak zaviazal otca prispievať na výživu maloletej vo výške 250,-EUR mesačne. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Z pripojených listinných dokladov, ako aj z vyjadrenia navrhovateľky súd vyvodil, že navrhovateľka návrh na určenie otcovstva k maloletej Q. podala s časovým posunom cca 2 roky, nakoľko dúfala, že sa odporca po narodení maloletej Q. zmení a zodpovedne pristúpi k riešeniu vzniknutej situácie. Až keď zistila, že odporcovi sa narodilo dieťa s inou ženou a odporca nezmenil prístup k maloletej Q., definitívne ustálila, že je potrebné vo veci podať na určenie otcovstva. V značnej miere to bolo spôsobené aj skutočnosťou, že odporca žije v Taliansku, maloletú Q. nikdy nevidel a i jazyková bariéra medzi navrhovateľkou a odporom značne sťažovala ich komunikáciu. Počiatočné zdravotné problémy po narodení maloletej Q. taktiež prispeli k tomu, že navrhovateľka prvotne riešila základné potreby maloletej a zabezpečenie jej zdravého vývoja. Vzhľadom k uvedenému tak ustálil, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a zaviazal odporcu na zaplatenie výživného odo dňa narodenia maloletej Q. t.j. od 07.05.2012 do 31.08.2015 celkom vo výške 9.943,44-EUR( 24 dní x 8,06 =193,44 + 7 mesiacov x 250 + 32 mesiacov x 250). Vzhľadom na pomery odporcu mu súd povolil v zmysle ust. zaostalé výživné splácať mesačne vo výške 50,-EUR až do zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd teda po vyčíslení trov účastníkmi v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.