Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/406/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľov 1/ E.. X. U., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Q.. C. V., nar. X.X.XXXX, obaja bytom Z., V. XA, proti odporcovi P., s.r.o., so sídlom Z., W. XX, IČO: 36 179 197, zast. JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom, Košice, Stropkovská 48, pracovisko Pribinova 8, v konaní o zaplatenie 235 437,94 Eur, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 25. júna 2015 č.k. -259

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia domáhali zakázať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej odporcovi scudziť, prenajať, zaťažiť záložným právom či iným vecným právom alebo inak nakladať spôsobom, ktorý by znemožnil alebo sťažil ich speňaženie s týmito hnuteľnými vecami: motorovým vozidlom značky Mercedes GL, EČV: KE 028 IH, W.: WDC2049841F998820, motorovým vozidlom značky Mercedes E, O.: KE 627 GU, VIN: I dynamickým laserom pre asistovanú reprodukciu (Dynamic miltipurpose laser system fot A.R.T. Octax NaviLase Tm. Laser assistad hatching,), zariadením - Oosight system; zariadením - (IMSI) Intracytoplasmic morphological sperm injection, zariadením EmbryScope (tm). Zároveň sa domáhali, aby súd zakázal odporcovi scudziť, prenajať, zaťažiť, založiť záložným právom, či iným vecným právom alebo inak nakladať spôsobom, ktorý by znemožnil alebo sťažil jeho speňaženie alebo z ostatným hnuteľným majetkom patriacim odporcovi podľa účtovnej evidencie majetku až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd vychádzal z návrhu navrhovateľov, ktorí návrh odôvodnili poukazom na prebiehajúce konanie, v ktorom sa domáhajú zaplatenia sumy 235 437,94 Eur, z dôvodu spôsobenia škody odporcom, ktorú mal zaviniť uvedením navrhovateľov do omylu pri uzatváraní a plnení zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytov, nebytových priestorov a podielu na pozemku uzatvorenej dňa 1.7.2011 a v nedodržaní povinností odporcu vyplývajúcich z tejto zmluvy. Naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia podľa navrhovateľov vyplýva zo skutočností, že odporca je právnickou osobou, pri ktorej je možné pomerne jednoducho uskutočniteľnými právnymi úkonmi zmenšiť svoj majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia a prípadne zmeniť vlastnícku štruktúru, čoho dôsledkom bude spôsobenie vážnej, ťažko napraviteľnej až nenapraviteľnej škody, spočívajúcej v nemožnosti vymoženia súdom priznaného nároku. Navrhovatelia majú za to, že nariadením predbežného opatrenia nevznikne odporcovi ako povinnému z nariadenia predbežného opatrenia taká neprimeraná ujma, ktorá by bola v zjavnom nepomere s nárokmi navrhovateľov, aj naďalej bude zabezpečená možnosť využívať hnuteľné veci odporcom za súčasného zachovania možnosti, prípadného uspokojenia priznaných práv navrhovateľom. Podľa navrhovateľov nariadením predbežného opatrenia nebude ujma odporcu zrejme neprimeraná výhode, ktorá bude poskytnutá nariadením predbežného opatrenia navrhovateľom. Podľa navrhovateľov je nariadenie predbežného opatrenia minimálne vhodné do času, kým nebude vynesené právoplatné rozhodnutie súdu a tiež majú za to, že toto predbežné opatrenie nemôže odporcovi, pretože

má len dočasný charakter, spôsobiť ekonomické ťažkosti. Navrhovatelia uviedli, že nemajú vedomosť o množstve a rozsahu hnuteľného majetku odporcu, avšak vychádzajúc z daňového priznania a účtovnej závierky odporcu za rok 2014 je zrejmé, že odporca disponuje hnuteľným majetkom v sume minimálne 151 115,- Eur. Na základe týchto informácií zverejnených odporcom vedia navrhovatelia identifikovať len niektoré hnuteľné veci patriace do majetku odporcu. Vzhľadom k tomu navrhujú majúc dôvodnú obavu, že je výkon budúceho rozhodnutia ohrozený, ako aj vzhľadom ku skutočnostiam, že odporcom je spoločnosť s ručením obmedzeným, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zakázal odporcovi nakladať s vyššie označenými vecami.

Súd prvého stupňa aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. , , , , , , veta druhá, , dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný, pretože nebola splnená jedna zo základných podmienok pre jeho nariadenie, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovatelia neosvedčili reálnu obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia v dôsledku určitého konania odporcu a ani v návrhu netvrdili a nepreukazovali, že odporca sa určitým spôsobom zbavuje svojho majetku, prípadne inak s ním nehospodárne nakladá. Takisto neosvedčili, že hnuteľné veci, ktorých zákazu nakladať sa domáhajú, patria odporcovi, dokonca tieto hnuteľné veci ani konkrétne nešpecifikovali. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z uvedených dôvodov zamietol.

Uznesenie napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia, a to z dôvodov v zmysle a navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v konaní sa domáhajú náhrady škody vo výške 235 437,94 Eur. Odporca je právnickou osobou so základným imaním 6 640 Eur, pričom jeho príjem je tvorený aktívnou činnosťou spoločníkmi, ktorí sa kedykoľvek môžu rozhodnúť v spoločnosti nepodnikať a poskytovať svoje služby prostredníctvom inej spoločnosti, resp. na inom právnom podklade. V priebehu troch účtovných období (r. 2012, 2013, 2014) spoločnosť stále dosahovala nižší zisk, celkovo dosiahla nižší zisk o 93 836 Eur, pričom dôvod znižovania zisku nie je možné určiť, no jednoznačne nižší zisk má dopad na hradenie záväzkov. Z ich pozície sa znižovanie zisku javí ako dostatočný dôvod, že ich pohľadávka nebude môcť byť uspokojená z majetku odporcu, ktorý kedykoľvek môže vykonať dispozície zo svojím majetkom. Dôkaz o tom, že odporca pristúpi k predaju alebo založeniu hnuteľných vecí v súčasnosti neexistuje, lebo takýto dôkaz vznikne až vtedy, keď dôjde k samotnému predaju. Vydaním predbežného opatrenia by odporca nebol žiadnym spôsobom obmedzený na svojom podnikaní, len by bol medzi účastníkmi konania dočasne vytvorený rovnovážny stav, ktorý by obmedzil odporcu v prevode vlastníckeho práva k časti jeho hnuteľného majetku, ktorý slúži pri zabezpečovaní príjmu odporcu ako právnickej osoby. Navrhované predbežné opatrenie nijako neobmedzí odporcu v užívaní hnuteľných vecí, ani v jeho podnikaní, odporcovi nevznikne žiadna ujma na jeho majetku, nedôjde k zmenšeniu ekonomickej hodnoty jeho majetku a teda nemôže mu spôsobiť dočasne žiadne ekonomické ťažkosti, len by sa zabránilo ďalším škodám na strane navrhovateľov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie podľa , ako vecne správne potvrdil.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinnými dôkazmi, sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Navrhovatelia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, preto odvolanie nemožno považovať za opodstatnené.

Podľa ust. veta prvá , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ust. , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty predbežných opatrení jednoznačne vyplýva, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba predbežne (dočasne), resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne im nepriznané. Účelom predbežných opatrení je dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany a predpokladom ich nariadenia je a) osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, b) osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, c) preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

Nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovať s nimi) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4 , nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere. Podľa článku 35 ods. 1 , každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Tieto zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariaďovaní predbežného opatrenia podľa Z tohto dôvodu je treba pred nariadením predbežného opatrenia venovať pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami, alebo ak sa niečo ukladá vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať, nedochádza k zásahu do vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru.

Predbežné opatrenie predstavuje iba dočasnú úpravu práv a povinností účastníkov, keď upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon súdneho rozhodnutia iba do konečného vyriešenia veci bez toho, aby ním bol predurčený priebeh procesu samotného sporu alebo prejudikované rozhodnutie vo veci samej. Preto je dané právnou úpravou, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhoduje súd iba podľa údajov a informácií, ktoré sú obsiahnuté v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom. Navrhovateľ predbežného opatrenia je povinný preukázať existenciu materiálnych predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré vyplývajú z ust. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. ).

Súd prvého stupňa v súlade so zákonom a po zohľadnení osobitnej povahy rozhodovania o predbežnom opatrení správne vychádzal zo skutočností uvedených samotnými navrhovateľmi návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí jeho navrhovateľ aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy, čo však navrhovatelia v danej veci nijakým spôsobom neosvedčili. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia neosvedčili reálnu hrozbu súvisiacu s nakladaním s hnuteľnosťami, uviedli len svoje domnienky, resp. hypotézy, dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnený predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovatelia ani v odvolacom konaní neuviedli také konkrétne argumenty a dôvody, ktoré by osvedčovali dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, nepredložili také relevantné dôkazy, ktoré by osvedčili tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd z podaného návrhu ani z odvolania nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nebezpečenstvo bezprostredne (reálne) hroziacej ujmy na právach navrhovateľov a osvedčili nimi tvrdenú obavu, že bez poskytnutia predbežnej ochrany dôjde k ohrozeniu ich práv. Je pritom na navrhovateľoch, ak chcú uniesť dôkazné bremeno, aby označili dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti tohto dočasného opatrenia.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom štádiu konania nie je osvedčená taká intenzita porušovania a bezprostredne hroziaca ujma, aby odôvodnila vydanie predbežného opatrenia, preto uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu v súlade s ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o trovách predbežného opatrenia (vrátane trov tohto odvolacieho konania) rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej v konaní sp. zn. (, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.