Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoCsp-36-2022.pdf
PDF · 69.8 KB
Case nature
Subarea
3CoCsp/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 2.036,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.04.2022 č. k. 3Csp/140/2020-170 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvoinštančný súd v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny 2.036,34 eur s príslušenstvom a podaním zo dňa 03.07.2020 zmenil výšku uplatňovaného nároku v časti istiny na sumu 1.112, 38 eur s príslušenstvom. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz dňa 22.09.2020, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.112,38 eur s príslušenstvom. Žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietala okrem iného neprijateľné zmluvné podmienky, premlčanie nároku a žiadala žalobu žalobcu zamietnuť. Podaním zo dňa 15.03.2020 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť odôvodňujúc, že žalovaná uhradila celú vymáhanú sumu a požiadal o vrátenie súdneho poplatku a náhradu trov konania proti žalovanej.
V dôsledku uvedeného, súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 144, § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil a výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Pri skúmaní procesnej zodpovednosti na zastavení konania súd konštatoval, že žalobca zobral žalobu späť potom, čo žalovaná vzniesla podstatné námietky, jednak pokiaľ ide o zaplatenie dlžnej sumy, ale aj pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu a tiež aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Súd dospel k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania je možné pričítať žalobcovi.
Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalobcovi priznať voči
žalovanej náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že konanie bolo v celom rozsahu zastavené v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy po podaní žaloby, čím žalovaná zavinila zastavenie konania, a preto mal súd v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca preto zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Vyššie uvedené ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
V prejednávanej veci žalobca zobral späť žalobu voči žalovanej, podaním zo dňa 15.03.2022 a nijako nepreukázal, aby žalovaná uhradila celú vymáhanú sumu po podaní žaloby. Naopak žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu, vychádzajúc zo žalobcom predloženého dôkazu „platobná história“, uviedla, že odo dňa 20.04.2016 do dňa zosplatnenia úveru, t.j. 22.01.2008, v prospech žalobcu ako veriteľa uhradila tri splátky (splátky splatné 20.05.2016, 20.06.20216 a 20.07.2016), a preto veriteľ mohol využiť právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.08.2016. Tým premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť 21.08.2016 a uplynula 21.08.2019. Keďže žalobca doručil žalobu na súd 11.05.2020, stalo sa tak, podľa názoru žalovanej, po uplynutí premlčacej lehoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca v konaní nijako nepreukázal, aby žalovaná po podaní žaloby na súde dlh uhradila, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto za týchto okolností správne konštatoval súd prvej inštancie, že vznikla procesná zodpovednosť žalobcu za zastavenie tohto konania v dôsledku späťvzatia žaloby, a preto procesne žalobca zodpovedá za zavinenie späťvzatia žaloby v prejednávanej veci.
Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu priznal s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňujúce výnimočne v súlade s ust. § 257 CSP nepriznanie náhrady trov konania, nie sú dané. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).