Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-162-2022.pdf
PDF · 136.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/162/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manželky: R.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, Z., t.č. bytom: V. O., O. 3, Z., zastúpená AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930 a manžela: R.. R. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, Z., zastúpený advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, AK so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO:42 254 396, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: O. O., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 68P/10/2021-376 zo dňa 25.01.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku IV., ktorým súd upravil styk otca s maloletými deťmi: O. O., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar. XX.XX.XXXX, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 68P/10/2021-376, zo dňa 25.01.2022, vo výroku I. rozviedol manželstvo R.. F. O., rod. O. nar. XX.XX.XXXX a R.. R. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z. - M. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. - M. W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. XXX . Výrokom II. zveril maloleté deti O. O., nar. XX.XX.XXXX, B. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Vo výroku III. uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú O. v sume 200 eur mesačne , na maloletého B. v sume 200 eur mesačne a maloletého W. v sume 150 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku IV. upravil styk otca s maloletými O., B. a mal. W. po dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod., od 1. dňa štvrtého mesiaca od právoplatnosti rozsudku na každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod., od 1. dňa siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku na každý párny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a od piatka od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a počas školských prázdnin určených Vyhláškou MŠVVaŠ SR a sviatkov nasledovne: počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od piatka pred jarnými prázdninami od 15,00 hod. do nedele po skončení jarných prázdnin do 17,00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočného piatka od 15,00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17,00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod. a od 01.08. od 10,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 16.07. od 10,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod. a od 15.08. od 10,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 16,00 hod. a každý nepárny kalendárny rok
od 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 16,00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 16,00 hod. do 06.01.nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 16,00 hod., s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas ich v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste deti matke riadne a včas vrátiť. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Vec právne posúdil podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb., čl. 32 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd. Po vykonanom dokazovaní vyhodnotil návrh na rozvod manželstva ako dôvodný majúc za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, manžel nemá záujem o zotrvanie v manželstve. Príčiny rozvratu manželstva ustálil v rozdielnom ponímaní manželského života a plnení rodičovských povinností, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia a v neprekonateľných rozdieloch v povahe účastníkov. Považoval za kontraproduktívne a v neprospech maloletých detí zachovať manželstvo, v ktorom sa manželia citovo odcudzili, nie sú schopní riadne komunikovať, manželka má panickú fóbiu, že manžel ublíži ich deťom. Prihliadajúc na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov, ich postoj k manželstvu uzavrel, že neexistuje predpoklad a nádej na obnovu spolužitia manželov, súčasný stav medzi nimi je nenapraviteľný a manželstvo si neplní ani základné funkcie. Pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode rešpektoval právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a prihliadal na ich citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, dĺžku pobytu v ich domácnosti, schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s druhým rodičom. Vzal v úvahu právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Maloleté deti zveril na čas po rozvode do starostlivosti matky a oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, prihliadajúc na to, že ani jeden z rodičov nemá obmedzené svoje rodičovské práva. Pri určení výživného na maloleté deti prihliadal na ich odôvodnené potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Mal preukázané, že maloletí sú zdraví, maloletý B. je sledovaný u ortopéda (ploché nohy), O. a B. navštevujú základnú školu, v škole sa stravujú a absolvujú krúžky, B. navštevuje školskú družinu. Prihliadol na preukázané mesačné netto príjmy rodičov, u matky za december 2020 príjem vo výške 552,40 eur, za rok 2021 1.040,57 eur, vyplácané rodinné prídavky 76,50 eur, výživné od otca 550 eur a odmenu za asistenčné služby a u otca príjem v roku 2020 2.966,195 eur a v roku 2021 3.102,78 eur a skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti. Vzal v úvahu súhlas matky s návrhom otca na určenie výživného na maloletú O. a B. po 200 eur mesačne a maloletého W. 150 eur mesačne a zohľadnil otcom realizované dobrovoľné príspevky na maloletých od marca 2021. Pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi prihliadol na právo na styk rodiča s maloletými deťmi, právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, záujem maloletých detí. Zohľadnil výsledky znaleckého dokazovania, vyjadrenie matky k úprave styku nariadenej neodkladným opatrením, ktorý určil pravidelnosť a spôsobil uvoľnenosť pre maloletých. Mal preukázané, že maloletá O. a B. odmietajú styk s otcom vrátane prespávania u neho a prihliadol na skutočnosť, že otec, vzhľadom na eskalované situácie vyplývajúce z matkou predložených CD nosičov, od októbra upustil od realizácie styku so zámerom maloletým poskytnúť čas na upokojenie. Konštatoval, že matka od leta 2018 do konca roka 2019 absolvovala v Krízovom stredisku DÚHA psychologickú pomoc pre seba z dôvodu jej strachu zo zhoršovania sa zdravotného stavu manžela. Matka je od 23.03.2020 vedená v psychiatrickej ambulancii (diagnóza posttraumatická stresová porucha), netrpí závažnejším duševným ochorením, znalec MUDr. Vojtech Pálházy v odbornom vyjadrení zo dňa 21.01.2022 u matky vyhodnotil „neprekonateľnú fóbiu“ z usmrtenia detí otcom. Tiež konštatoval, že otec bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda od 19.02.2020 do 26.02.2020, pričom znalec MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA v znaleckom posudok č. 110/2020 zo dňa 19.10.2020 dospel k záveru, že z psychiatrického hľadiska nevidí žiadnu prekážku v samostatnom prístupe otca k maloletým. Z dokazovania súdu vyplynulo, že po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti sa začal styk otca s deťmi realizovať v prítomnosti matky, ktorá ju zle znášala a toto tvrdenie prezentovala na pojednávaní dňa 23.02.2021 s tým, že styk otca s deťmi nefunguje, ale bude ho podporovať. Maloletí začali striktne otca odmietať až po vyhotovení znaleckého dokazovania Mgr. et Mgr. Balkom. Otec sa s maloletými nestretáva od 26.10.2021 vôbec v snahe upokojenia situácie, pričom rešpektuje prežívanie matky, ktorá apelovala, aby sa postupovalo podľa Mgr. Judity Malík. Vzal v úvahu návrhy rodičov na úpravu styku, návrhy kolízneho opatrovníka, svedeckú výpoveď Mgr. Judity Malík a primárne znalecký posudok Mgr. et. Mgr. Martina Balka obsahujúci podrobnú analýzu rodičov a maloletých detí. Prihliadol
na závery znalca, z ktorých je zrejmé, že celková situácia má negatívny dopad najmä na maloletého B., u O. je nápadná emočná zaangažovanosť na negatívnom prežívaní matky v rámci jej identifikácie s matkou v prebiehajúcom rodičovskom konflikte s prítomným depresívnym prežívaním s konštatovaním, že pobyt maloletých u rodičov neohrozuje ich osobnostný vývin. Podľa záverov znalca rodičia nie sú schopní akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča pri výchove detí, je medzi nimi rivalizácia, ani jeden netrpí závažným duševným ochorením a nie je potencionálnou hrozbou pre vývin detí, matka je sýtená úzkostno-depresívnou symptomatikou, rodičia devalvujú svoje rodičovské kompetencie, výsledky zistení nepotvrdzujú programovanie detí matkou, ale len prenášanie jej negatívnych emócií a postojov k otcovi na deti, a nepotvrdzujú ani neschopnosť otca tráviť čas s deťmi bez prítomnosti matky, pretože deti majú potrebu sa s ním stretávať. Dlhodobá separácia detí môže mať negatívny dopad na citlivé a emočné väzby detí vo vzťahu k otcovi, pričom sú z psychologického hľadiska pripravené na nerezidenčnú formu stretávania s otcom s postupným dávkovaním styku čo do formy aj rozsahu. Znalec odporučil nariadiť rodičom psychoterapeutickú intervenciu a konštatoval, že z vyšetrenia detí za prítomnosti rodičov pozoroval ich túžbu po kontakte s otcom a nezistil, že by sa deti otca báli. Mal za to, že ak by matka prestala tak intenzívne prežívať, že otec je ohrozením pre deti, O. by ľahšie by reagovala. Zohľadnil vyjadrenie svedkyne Mgr. Judity Malík, podľa ktorej nie je vhodné, aby sa maloletí s otcom stretávali samé alebo za prítomnosti tretej osoby a zadefinovala, že maloletí prechádzajú fázou stabilizácie, avšak časový úsek trvania tejto fázy neuviedla. Vo vzťahu k záverom znalca Mgr. et Mgr. Martina Balka a svedkyne Mgr. Judity Malik uzavrel, že maloletí, na ktorých pôsobia prejavy rodičov, si spájajú stres s otcom práve pre rivalizáciu rodičov pri ich stretnutiach. Prihliadol na názory maloletej O. a B. prezentované pre kolíznym opatrovníkom, v rámci ktorých uviedli, že s otcom sa nechcú stretávať bez uvedenia závažných dôvodov. Zohľadnil vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že problém nie je v deťoch, ale v komunikácii rodičov a v ich správaní sa. Pri rozhodovaní pri úprave styku, v záujme maloletých, prihliadal na nerealizovanie styku s otcom od októbra 2021, pravidelné absolvovanie psychologickej intervencie maloletými, výpoveď svedkyne Mgr. Judity Malík („deti prežívajú a preberajú emocionálne prejavy rodiča, s ktorým žije v spoločnej domácnosti“) a na odborné vyjadrenie znalca MUDr. Vojtecha Pálházyho („matka má neprekonateľnú fóbiu voči otcovi zo strachu, že im ublíži“). Pri určení rozsahu styku zohľadnil akútnosť situácie vzniknutú nerealizovaním styku otca s maloletými od októbra 2021 a potrebu zastabilizovania pravidelnosti stretnutí a dospel k záveru o potrebe obnoviť styk otca s maloletými postupným rozširovaním jeho rozsahu. Matkou doložené videonahrávky a deklarovaný záujem umožniť styk otca s maloletými neakceptoval, berúc do úvahy diagnostikovanú fóbiu matke MUDr. Vojtechom Pálházym. Matkou predložené dôkazy vyhodnotil ako nepresvedčivé vo vzťahu k motivovaniu maloletých ku styku s otcom a konanie matky ako úmyselné, čo vyplýva aj zo znaleckého dokazovania. Mal za to, že u matky absentuje prejav podpory, keď zo žiadnej nahrávky nie je zrejmé, že by matka na maloletých pozitívne vplývala a vysvetlila im situáciu, pričom je zrejmé, že matka si neuvedomuje intenzitu významu slov a konania a pôsobí kontraproduktívne pri odovzdávaní maloletých. Matke uložil povinnosť odovzdávať deti v určitom nastavenom časovom režime. Daný rozsah styku upravil s ohľadom aj na návrh právnej zástupkyni otca na ostatnom pojednávaní na vydanie neodkladného opatrenia nariadením výchovného opatrenia rodičom a maloletým s konkrétnymi cieľmi, ktorý návrh vylúčil na samostatné konanie. Dodal, že ak by niektorý z rodičov nenavrhol daný postup, súd by vzhľadom na vykonané dokazovanie bol povinný ex offo rozhodnúť o výchovnom opatrení. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. /o styku otca s maloletými deťmi/ podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnutý výrok rozsudku zmeniť tak, že súd podľa vlastného uváženia umožní styk otca s maloletými deťmi v súlade s ich záujmami, podľa ich zdravotného stavu a za asistencie akreditovanej osoby v súčinnosti s postupom psychológa, ktorý s maloletými aktuálne pracuje. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písmeno f) a § 62 ods. 1 CMP. Namietala nesprávne vyhodnotenie dôkaznej situácie súdom prvej inštancie a nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k úprave styku. Vyslovila názor, že pokiaľ súd prvej inštancie za kľúčový dôkaz v konaní považoval znalecký posudok č. 29/2021 zo dňa 13.07.2021 vypracovaný Mgr. et. Mgr. Martinom Balkom, znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, poradenská psychológia, v ktorom uviedol, že podľa zdokumentovaných psychiatrických vyšetrení oboch rodičov, títo netrpia závažným duševným ochorením, tento evidentne vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. 11/2020 vypracovaného MUDr. Ivanom Andrého, PhD., MPH, MHA, znalca z odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a sexuológia, z ktorého záverov vyplýva, že manžel netrpí duševnou chorobou, resp. poruchou. Namietala, že znalecký posudok MUDr. Ivana Andrého,
PhD., MPH, MHA mal súd hodnotiť len ako listinný dôkaz, keďže daný posudok neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. § 17 ods. 5 Zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vyslovila výhradu k znaleckému posudku MUDr. Ivana Andrého PhD., MPH, MHA z dôvodu, že manželom bola počas 8-dňovej hospitalizácie od 19.02.2020 do 26.02.2020 na psychiatrickom oddelení ÚNB Bratislava stanovená diagnóza F61- zmiešaná a iná porucha osobnosti, ktorá porucha vo všeobecnosti znamená, že pacient sa z nej nevylieči, jeho zdravotný stav môže byť len stabilizovaný, k čomu u otca došlo a bol prepustený do ambulantnej liečby bol na vlastnú žiadosť. Na argument otca, o tom, že bol prepustený z hospitalizácie po vyliečení, nemožno prihliadať, pretože bol prepustený do ambulantnej liečby so stanovenou diagnózou. S uvedenou skutočnosťou sa MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA nevysporiadal a žiadnym spôsobom túto diagnostiku nekonfrontoval. Súd sa opomenul zaoberať faktom, že aj MUDr. Vojtech Pálházy, znalec z odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) v odbornom vyjadrení č. 1/2022 zo dňa 21.01.2022 uviedol, že problémom sa javí, že znalecký posudok vypracovaný na otca nezohľadňuje závery jeho psychodiagnostického vyšetrenia počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v Nemocnici Sv. Cyrila a Metóda, ktoré potvrdzujú abnormne štrukturovanú osobnosť, skryté sklony k agresivite a vyjadrujú sa aj k samovražedným myšlienkam. Vzhľadom na protichodnosť záverov jednotlivých odborníkov mala za to, že súd tieto pochybnosti v konaní mal odstrániť a riadne zistiť skutkový stav nariadením znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou. S ohľadom na osobitosti tohto konania a deklarovaný odmietavý postoj maloletých vo vzťahu k otcovi a s prihliadnutím na MUDr. Vojtechom Pálházym popísaný jej stav, ktorý zodpovedá stavu označenému v literatúre ako týraná manželka, považovala za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Mala za to, že pochybnosti o znaleckých záveroch MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA majú vplyv aj na obsah a dôkaznú hodnotu znaleckého posudku vypracovaného Mgr. et. Mgr. Martinom Balkom, ktorý ako východiskové predpoklady použil závery MUDr. Andrého, PhD., MPH, MHA. Počas konania aj počas realizácie výchovného opatrenia v Centre Nádej deklarovala, že rešpektuje rolu otca maloletých a uvedomuje si potrebu ich spoločného styku, avšak na druhej strane existuje aktuálny postoj maloletých k otcovi, ktorý treba vziať do úvahy a rešpektovať. S poukazom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa vyslovila názor, že práva maloletých boli porušované v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania u Mgr. et. Mgr. Martina Balka, ktorý sa v závere posudku pocitom strachu O. z otca nezaoberal a verbalizované názory maloletej zbagatelizoval na úkor neverbálnej stránky. Maloletou deklarované pocity a strach z otca nemožno ignorovať, neposkytnúť jej intervenciu a nezaujať k nim odborné stanovisko. Nestotožnila so záverom Mgr. et. Mgr. Martina Balka, že deti sú pripravené na nerezidenčnú formu stretávania s otcom, vzhľadom na názor maloletej O. a B. vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom, pretože úprava styku musí zodpovedať aktuálnemu psychickému stavu maloletých a ich záujmu. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie prebehlo jednorazovo približne 6 mesiacov pred vydaním rozsudku, pričom existujú aj dôkazy dlhodobejšej povahy, ktoré ponúkajú komplexnejší pohľad na problematiku správania a reakcie maloletých a vhodnejší model úpravy styku. Dala do pozornosti výsluch Mgr. Judity Malik, psychologičky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorá potvrdila, že prvý kontakt s maloletými nastal pred 2 a pol rokom, od tejto doby s nimi pracuje, od októbra 2021 intenzívne. Podľa jej mienky, Mgr. Judita Malík najlepšie pozná psychický stav maloletých a vyjadrila sa, že maloletí sa nachádzajú v štádiu stabilizácie, ktorej dĺžku nemožno odhadnúť, keďže sa s otcom nestýkali a nie je vhodné, aby sa s ním stretávali samé alebo bez prítomnosti tretej osoby. Namietala, že napriek tomuto odbornému stanovisku súd oprávnil otca stýkať sa s maloletými bez prítomnosti tretej osoby a rozhodol bez toho, aby pristúpil k predloženým zvukovoobrazovým záznamom obsahujúcim udalosti zo septembra 2021. Upozornila, že maloletí už dlhšiu dobu odmietali styk s otcom, ktorý to spochybňoval, preto za vhodný spôsob, ktorým možno preukázať správanie maloletých, považovala vytvorenie videozáznamu, avšak nešlo o pravidelné nahrávanie. Za okolností, kedy sa maloletí otca báli, výčitka adresovaná vo vzťahu k nej, že maloletých na stretnutie nemotivovala, považovala za absurdnú. Hodnotenie tohto dôkazu súdom považovala za selektívne, jednostranné a vytrhnuté z kontextu. Mala za to, informáciou, ktorá pre konanie z videozáznamov vyplýva je, že aktuálny vzťah a postoj maloletých k otcovi nezodpovedá stavu ako ho popísal Mgr. et. Mgr. Martin Balko, ale možno konštatovať, že v rozpore so znalcovými zisteniami sa maloletí necítia v prítomnosti otca dobre, odmietajú ho a boja sa ho. Úpravu styku otca s maloletými bez prítomnosti matky alebo tretej osoby vyhodnotila ako nevhodnú a prakticky nevykonateľnú s poukazom na svedeckú výpoveď Mgr. Judity Malik. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že z vyjadrení matky, ktorá neustále opakuje, že otec, ktorý trpí psychickou poruchou, je pre maloletých nebezpečný, je zrejmé, že matka nie je
ochotná a schopná zmeniť svoj postoj voči nemu a rešpektovať jeho rodičovské práva a práva a záujem maloletých detí. Správanie matky vzbudzuje obavy, že svoj postoj voči nemu ani do budúcna nedokáže zmeniť. Pokiaľ matka spochybňuje znalecký posudok MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA a Mgr. et. Mgr. Martina Balka, tieto výhrady mala možnosť namietať pred súdom prvej inštancie, čo neurobila a nevyužila ani možnosť navrhnúť výsluch znalca. Mal za to, že znalecký posudok č. 110/2020 vypracovaný znalcom MUDr. Ivanom André, PhD., MPH, MHA spĺňa zákonné požiadavky na to, aby mohol byť ako dôkaz vykonaný v tomto konaní a postup súdu prvej inštancie súvisiaci s hodnotením posudku považoval za správny. Poukázal na závery znalca MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA vyslovené v znaleckom posudku, že otec netrpí žiadnou duševnou chorobou, resp. poruchou, pričom nespokojnosť matky s týmto záverom nerobí posudok nedostatočným. Námietky matky k tomuto znaleckému posudku považoval za účelové, pretože MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA vychádzal aj zo správy o jeho hospitalizácii na psychiatrickom oddelení ÚNB Nemocnica Sv. Cyrila a Metoda, s jeho diagnostikou počas hospitalizácie sa vysporiadal, jeho psychický stav zistil odborne a objektívne a diagnostický záver vyslovil určito. Mal za to, že vyjadrenia matky o jeho zdravotnom stave a hospitalizácii sú účelové, zavádzajúce, nepreukázané, vyvrátené odborníkmi s cieľom zdiskreditovať ho. Nesúhlasil s odborným vyjadrením č. 1/2022 vypracovaným MUDr. Vojtechom Pálházym, pretože znalec s ním nebol v žiadnom v kontakte, vychádzal výhradne z vyjadrenia matky a údajnej dostupnej zdravotnej dokumentácie, prepúšťacej správy otca, správy od MUDr. Bubeníkovej na matku a správy z jej kontrolného vyšetrenia a vlastného pozorovania. Za zarážajúce považoval, že matka poskytla tretej osobe bez jeho vedomia a súhlasu lekársku správu obsahujúcu jeho osobné údaje a údaje o zdravotnom stave. Postup znalca, ktorý sa oboznámil s touto zdravotnou dokumentáciou bez jeho súhlasu vyhodnotil ako rozporný so zákonom a odborné vyjadrenie znalca ako neobjektívne. Záver MUDr. Vojtecha Pálházyho je v rozpore so skutočným stavom, nakoľko závery z vyšetrenia počas jeho hospitalizácie boli znalcom MUDr. Ivanom André, PhD., MPH, MHA zohľadnené. Uviedol, že, ak znalec nemal dostatok času oboznámiť sa so všetkými podstatnými skutočnosťami a zdravotnou dokumentáciou potrebnou na vypracovanie odborného posúdenia, mal vypracovanie odborného vyjadrenia odmietnuť, preto takéto vyjadrenie znalca ako dôkaz nemá v konaní žiadnu relevanciu. V konaní bolo preukázané, že netrpí psychickou poruchou ani chorobou, ktorá by odôvodňovala elimináciu jeho postavenia v živote maloletých. Pokiaľ matka poukazuje na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou, jej postoj je prekvapujúci a nedôvodný, keďže znalci MUDr. Ivan André, PhD., MPH, MHA a Mgr. et. Mgr. Martin Balko sa k jeho zdravotnému stavu vyjadrili jednoznačne. Nestotožnil sa s názorom o potrebe nariadiť znalecké dokazovanie ani z dôvodu údajného odmietavého postoja maloletých voči otcovi a ani z dôvodu údajného zisteného stavu matky označovaného ako „týraná žena“. Správanie matky, ktorá nebude rešpektovať názor žiadneho znalca nemožno považovať za postoj kompetentného rodiča, ktorý dokáže poskytnúť deťom vhodné výchovné prostredie a zázemie. Závery znalca MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA považoval za objektívne a odborné a z tohto posudku vychádzal aj znalec Mgr. et. Mgr. Martin Balko, ku ktorého záverom sa vyjadril na pojednávaní konanom dňa 14.09.2021 a s týmito sa zaoberal aj súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Nesúhlasil s názorom, že znalec Mgr. et. Mgr. Martin Balko pracoval s nesprávnymi vstupnými parametrami, ktoré mali negatívne ovplyvniť znalecké závery. Poukázal na to, že matka v konaní deklarovala potrebu jeho prítomnosti v živote maloletých, pričom jej vyjadrenia zostali v rovine vyhlásení, čo vyplýva aj z obsahu podaného odvolania. Nesúhlasil s tvrdeniami o porušení práva a záujmu maloletých, pretože psychický stav maloletých zisťoval znalec a v konaní boli riadne vykonané dôkazy, ktoré súd vyhodnotil. Nestotožnil sa s názorom, že súd nezohľadnil záujem maloletých s poukazom na závery znalca, podľa ktorých maloletá O. preberala interpretáciu rodinných udalostí od matky, pričom negatívny náboj u O. vo vzťahu k otcovi bol spôsobený rivalizáciou rodičov. Mal za to, že znalecké výsledky preukazujú prenášanie negatívnych emócií a postoja matky na maloletých, čo ovplyvňuje ich reakcie, avšak zistené výsledky nepotvrdzujú neschopnosť otca tráviť autonómne čas s maloletými deťmi bez prítomnosti matky a ohrozenie osobnostného rozvoja maloletých v prípade ich pobytu o neho. Uviedol, že postoj matky voči nemu nemôže byť dávaný na jeho ťarchu. Nepovažoval za správne brať do úvahy deformovaný a ovplyvnený názor maloletých. Nesúhlasil s názorom o potrebe hodnotenia dôkazov dlhodobejšej povahy, keďže všetky dôkazy majú rovnakú váhu a vyhodnocujú sa vo vzájomných súvislostiach. Matka preferuje výsluch svedkyne Mgr. Judity Malík, pretože jediná sa vyjadrila v zmysle predstáv matky, pričom uvedená psychologička je ovplyvnená informáciami od matky. Nestotožnil sa s názorom, že daný dôkaz je prioritný s poukazom na závery znalca Mgr. et. Mgr. Martina Balka. Súhlasil s názorom súdu, že maloletí potrebujú stretnutia s otcom, neboja sa ho, sú pripravené na nerezidenčnú formu styku s ním aj vzhľadom na preukázanú túžbu maloletých po kontakte s ním. Upozornil, že súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní aj vyjadrenie Mgr. Judity Malik, ktorá uviedla, že maloleté
deti prežívajú a preberajú emocionálne prejavy rodiča, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Tiež sa stotožnil s hodnotením obrazových a zvukových videozáznamov súdom. Považoval za zarážajúce ako matka nedokáže reflektovať na potreby a záujmy maloletých detí a uprednostňuje svoj negatívny postoj voči nemu, uvedené nesvedčí o jej rodičovskej kompetencii. Uviedol, že matkou tvrdené skutočnosti, že trpí syndrómom týranej ženy v konaní preukázané neboli a na určenie prítomnosti tretej osoby pri styku nie je dôvod. Nestotožnil sa s názorom, že aktuálny stav maloletých nezodpovedá stavu popísanému Mgr. et. Mgr. Martinom Balkom, ani s názorom, že realizácia styku otca s deťmi bez prítomnosti tretej osoby je nevykonateľná. Odvolanie matky považoval za nekonzistentné a jej argumenty za irelevantné, predstavujúce len jej subjektívne pocity. Uvedené preukazuje nekompetentnosť matky a jej neschopnosť rešpektovať záujem a práva maloletých detí a právo na plnohodnotnú starostlivosť aj zo strany otca. Z postoja matky nevyplýva, že by akceptovala postavenie druhého rodiča, rešpektovala ho ako rovnocenného partnera pri výchove maloletých a chránila práva a záujem maloletých. Upriamil pozornosť na správu Centra Nádej zo dňa 24.01.2022 preukazujúcu neschopnosť matky a jej neochotu zmeniť svoje nastavenie, pričom centrum pracovalo dlhodobo s oboma rodičmi. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že nie otec ale matka je nekompetentný rodič, ktorý trpí neprekonateľnou fóbiou a strachom, že otec deťom ublíži a svoj postoj a názory prenáša na deti. 5. Matka v podaní zo dňa 21.04.2022 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že jej pochybnosti o psychickom stave otca neznamenajú, že by nerešpektovala jeho rodičovské práva, ale tieto prezentuje v záujme ochrany maloletých. V takom prípade by navrhovala zakázať alebo obmedziť styk otca s maloletými. Zdôraznila, že úlohu otca v živote maloletých si uvedomuje, avšak pociťuje zodpovednosť za maloletých a logicky prezentuje svoje dôvodné obavy vyplývajúce zo životných situácií prežitých s manželom. Zotrvala na svojich námietkach ohľadom Znaleckého posudku č. 11/2020 vypracovaného MUDr. Ivanom Andrém, PhD., MPH, MHA, a nesúhlasila s výhradami otca vo vzťahu k odbornému vyjadreniu MUDr. Vojtecha Palházyho, pretože znalec sa k osobe otca nevyjadril, ale poukázal na diskrepanciu medzi prepúšťacou správou z hospitalizácie v nemocnici a závermi MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA a pri plnení svojej lekárskej povinnosti ju vyšetril a pomenoval jej stav, ktorý sa v literatúre označuje ako „týraná manželka“. Jej postoj svedčí o tom, že mala záujem a snahu nájsť takú formu zabezpečenia styku otca s maloletými, ktorá by rešpektovala práva otca a záujem maloletých a napriek svojmu nepriaznivému stavu sa zúčastňovala a zúčastňuje úkonov nariadených súdom formou neodkladného opatrenia v Centre Nádej a pracuje na zlepšení komunikácie s otcom. Pokiaľ otec neupustí od neustáleho osočovania a jej obviňovania, nebude možné dosiahnuť ich korektnú komunikáciu ani konsenzus ohľadom maloletých detí. Zdôraznila, že v období, kedy sa deti prestali stýkať s otcom, pracovala s nimi Mgr. Judita Malik, ktorá v zázname o poskytnutí odbornej starostlivosti zo dňa 12.04.2022 uviedla, že u maloletých bol počas stretnutí viditeľný posun v spolupráci a namiesto opakovanej krízovej intervencie koncepčne narábali v rámci poradenstva deťom s témami, ktoré mali zadefinované v cieli poskytovanej starostlivosti. Stretnutia v Centre Nádej sa uskutočňujú naďalej, pričom maloletí prichádzajú v psychickom rozpoložení vyžadujúcom si opäť intervenciu psychológa. Zo správy tiež vyplýva, že maloletí aktuálne nie sú pripravení na stretnutie s otcom v zmysle rozhodnutia súdu, keďže po počiatočnom progrese, ktorý u Mgr. Judity Malík dosiahli, po opätovnom stretávaní s otcom v rámci realizácie výchovného opatrenia v Centre Nádej, došlo u nich k degresu. Podľa jej názoru, za daného stavu je potrebné styk upraviť tak, aby čo najviac zodpovedal psychickému stavu maloletých. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach. 6. Otec v podaní zo dňa 11.08.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne sa v celom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení. Uviedol, že na opakujúce vyjadrenia matky vo vzťahu k pochybnostiam voči jeho osobe, postoju matky, výhradám voči znaleckému posudku MUDr., Ivana André, PhD., MPH, MHA, k odbornému vyjadreniu MUDr. Vojtecha Pálházyho už reagoval a na svojich stanoviskách zotrváva. Pokiaľ matka tvrdí, že napriek jej nepriaznivému psychickému stavu sa zúčastňuje sedení v Centre Nádej uviedol, že psychický stav matky nemôže byť na úkor práv otca a maloletých. Pokiaľ ide o správu vyhotovenú Mgr. Juditou Malík dňa 12.04.2022 mal za to, že z jej obsahu nevyplýva, že maloleté deti nie sú pripravené na stretávanie s ním. 7. Matka podaním zo dňa 30.06.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne poukázala na to, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.02.20922 č.k. 68P/16/2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil maloletým deťom O. O., B. a W. a ich rodičom povinnosť podobriť sa sociálno-psychologického poradenstva v Poradenskom centre Nádej, o.z. za účelom podpory obnovenia a nápravy vzťahu otca s maloletými deťmi a zlepšenia rodičovských zručností a ich vzájomnej komunikácie v počte 50 hodín v týždňových intervaloch. Neodkladné opatrenie sa realizuje s výnimkou obdobia zapríčineného zdravotným stavom maloletých, pričom z pozorovania ich správania jej vyplynulo, že stretnutia s otcom nemajú na deti pozitívny vplyv. Jej obavy sa potvrdili po konzultácii s
Mgr. Juditou Malík, keď aj z ňou vypracovanej správy zo dňa 24.06.2022 vyplývajú závažné skutočnosti ohľadom psychického stavu maloletých. Mgr. Judita Malik v správe konštatuje, prejavy bezmocnosti maloletých, ich strachu, bolestí hlavy, odmietanie tráviť čas s otcom a súčasne sa zaoberá konkrétnymi psychosomatickými prejavmi u každého z detí. Mala za to, že po obnovení styku v Centre Nádej za odbornej asistencie dochádza k výraznému zhoršeniu psychického stavu maloletých a za účelom zabránenia jeho zhoršovaniu, ktoré by mohlo prejsť do trvalých porúch, považovala za dôvodné zakázať otcovi styk s maloletými. 8. Otec v podaní zo dňa 01.08.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne poukázal na to, že matka znovu nadobúda presvedčenie, že jeho stretnutia s maloletými nemajú na ne pozitívny vplyv, ku ktorému postoju sa už vyjadril. Vo vzťahu k správe Mgr. Judity Malík zo dňa 24.06.2022 dal do pozornosti závery znalca Mgr. et. Mgr. Martina Balka a jeho odporúčanie, že na posúdenie psychického stavu maloletých je potrebné nahliadať z dlhodobého hľadiska. V súvislosti s postojom matky, ktorá nerešpektuje jeho rodičovské práva uviedol, že z konania matky je zrejmá jej snaha v súčasnosti mu zakázať styk s maloletými. S návrhom matky na jeho zákaz styku s maloletými nesúhlasil z dôvodu, že na takýto zásah nie sú dané podmienky, ani dôvody. Zdôraznil, že jeho styk s maloletými sa nerealizuje a realizoval sa len v rámci výchovného opatrenia v Centre Nádej a ak majú maloletí zhoršený psychický stav, uvedené je spôsobené výchovným prostredím, v ktorom žijú. Navrhol, aby si súd vyžiadal od Centra Nádej správu o realizácii výchovného opatrenia, jeho priebehu a výsledkoch. Mal za to, že negatívny postoj matky voči nemu sa odzrkadľuje na prežívaní a psychickom stave maloletých. S prihliadnutím na zistený skutočný stav a postoj matky k rodičovským práva a povinnostiam otca, žiadal, aby odvolací súd zvážil zverenie maloletých do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletými. 9. Podaním zo dňa 22.09.2022 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázala na pripojenú správu Mgr: Judity Malík zo dňa 19.09.2022, ktorá reflektuje na aktuálny stav maloletých, prognózy ich vývoja a nastavenia podporných opatrení. Podľa názoru matky, k zlepšeniu stavu maloletých došlo z dôvodu, že sa prestali stýkať s otcom. 10. Otec v podaní zo dňa 04.10.2022 prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne spochybnil matkou predloženú správu Mgr. Judity Malík, ktorá je v rozpore so správou Centra Nádej zo dňa 22.07.2022, ktorú k vyjadreniu pripojil. Uviedol, že závery správy Mgr. Judity Malík sú v absolútnom rozpore aj s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 23.09.2022 č.k. 68P/16/2022-132. Odmietol správu Mgr. Judity Malík, ako aj jej odporúčania a zotrval na nesúhlasnom stanovisku k návrhu matky na zákaz styku. 11. Matka vo vyjadrení zo dňa 19.10.2022 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázala na predložený nový dôkaz Znalecký psychiatrický posudok vo veci R.. F. O. č. 10/2022 zo dňa 11.10.2022 vypracovaný MUDr. Vojtechom Pálházym, ktorý v spojitosti so správou Mgr. Judity Malík zo dňa 19.09.2022 zakladá dôvody pre zákaz styku otca s maloletými. 12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 13. V odvolacom konaní ide o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd účastníkov označuje ako otec a matka. 14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v rozsahu podľa § 65 CMP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP je potrebné rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 17. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania ak je to potrebné na zistenie skutočného stav veci. 18. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia : uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 19. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. 20. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
21. Odvolací súd po preskúmaní spisu, napadnutého rozsudku, odvolania matky a vyjadrení oboch rodičov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nesprávne právne posúdenie veci a z toho dôvodu nedostatočne zistený skutočný stav, dôvodné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie tak, ako mu to ukladá § 35 CMP, v čase svojho rozhodovania nemal preukázaný a ustálený skutočný stav pre konečné rozhodnutie o styku maloletých s otcom, keď jeho rozhodnutie troma úplne odlišnými spôsobmi styku (keď styk otca s maloletými s odstupom troch mesiacov opakovane rozširuje), založenými na inom skutkovom základe, po uplynutí stanovenej lehoty znamená následnú zmenu styku otca s maloletými deťmi bez vykonania dokazovania. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sám konštatoval potrebu nariadenia výchovného opatrenia rodičom a maloletým a zabezpečenia psychologickej intervencie rodine (podľa § 37 Zákona o rodine) a súčasne rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi upravil opakovane jeho rozšírením s odstupom po uplynutí doby troch mesiacov (bez bližšieho zdôvodnenia určenej lehoty), bez toho, aby posúdil či došlo k odstráneniu dôvodov, ktoré ho viedli k úprave styku počas víkendov (každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci) od soboty do nedele, t.j. s prenocovaním a následne od piatku do nedele. Naviac z napadnutého rozsudku a napokon aj z uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 07.02.2022 č.k. 68P/14/2022-83 vyplýva, že súd nariadil neodkladné opatrenie rodičom a maloletým uložením povinnosti podrobiť sa sociálno-psychologického poradenstva za účelom podpory obnovenia a nápravy vzťahu otca s maloletými a odstránenia problémov pri realizácii styku otca s maloletými a za účelom zlepšenia rodičovských zručností a ich komunikácie v stanovenom rozsahu a určenom zariadení. Pokiaľ súd prvej inštancie sám konštatoval potrebu absolvovania výchovného opatrenia maloletým a rodičom a styk upravil postupne, z jeho rozhodnutia nevyplýva z akého skutočného stavu vychádzal pri úprave styku do budúcna, t.j. za obdobie od prvého dňa štvrtého mesiaca od právoplatnosti rozsudku a za obdobie od prvého dňa siedmeho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto je zjavné, že súd prvej inštancie nemohol vopred predpokladať, či doba troch mesiacov je dostatočná pre obnovu vzťahu medzi maloletými a otcom a či je dôvodné rozšírenie styku v súdom určenom rozsahu, pričom nemohol predpokladať ani priebeh realizácie výchovného opatrenia a jeho výsledky. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď za predpokladu, že v záujme maloletých detí za účelom obnovenia a aj zabezpečenia nerušeného a plnohodnotného styku otca s maloletými deťmi je najprv potrebná psychologická intervencia v rodine, keď inštitút výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine následne aplikoval v rozhodnutí vydanom vo februári 2022, ktorý ako zákonný nástroj je možné v takýchto prípadoch využiť a následne po vyhodnotení jeho priebehu a výsledkoch, rozhodnúť s konečnou platnosťou o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je teda správne, keď zmenu úpravy styku odstupňoval po uplynutí doby troch mesiacoch (opakovane) do budúcna, bez vykonania dokazovania v aktuálnom čase a zistenia skutočného stavu. 22. Odvolací súd za uvedenej situácie uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav, ktorý nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o styku, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie objasní výsluchom rodičov aktuálnu situáciu v rodine, spôsob doposiaľ realizovaného styku otca s maloletými deťmi, zohľadní doterajší priebeh realizovaného výchovného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 07.02.2022 č.k. 68P/14/2022-83, a jeho závery a výsledky použije ako podklad pre svoje rozhodnutie a súčasne vyhodnotí aj spoluprácu rodičov pri realizácii výchovného opatrenia. Po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonaného dokazovania, vrátane vyhodnotenia dôkazov doložených účastníkmi konania v odvolacom konaní, umožní účastníkom konania vyjadriť sa aj k týmto dôkazom (§ 182 CSP). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi bude vychádzať z aktuálneho stavu, ktorý bude zohľadňovať záujem a potreby maloletých a ich vzťah s otcom.
24. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi a vo veci rozhodne (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 25. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).