Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/58/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti obžalovanému D.. V. A. a spol., pre trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, § 256 ods.1, 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaných D.. V. A. a D.. T. A. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.1.2014, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.9.2015 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j ú s a v napadnutom rozsudku výroky o uložených trestoch zákazu činnosti.

Na podklade sa obžalovaným

D.. V. A. - nar. X.XX.XXXX v H., trvale bytom K., J. I. č. XXXX/X

a

D.. T. A. - nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom K., J. I. č. XXXX/X

u k l a d á

a to každému z nich podľa § 49 ods.1, § 50 ods.1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie štatutárneho orgánu v právnických osobách a to u D.. T. A. na dobu 4 (štyri) roky a u D.. V. A. na dobu 3 (tri) roky.

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.1.2014, sp.zn. boli obžalovaní D.. V. A. a D.. T. A. uznaní vinnými pre trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2 k § 256 ods.1, 5 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe, že ako konatelia spoločnosti AMAVIKU, s.r.o., Trenčín, Kasárenská č.7, IČO: 34145761, ktorá mala ku dňu 04.02.2003 splatné záväzky voči spoločnostiam UNIPETROL SLOVENSKO s.r.o. (pôvodne ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA s.r.o.), Bratislava, IČO: 35777087 vo výške 740.948,81 EUR, spol. MOGUL Slovakia s.r.o., Hradište pod Vrátnom, U ihriska č.300, IČO: 36222992 vo výške 1.779.337,21 EUR, spol. SLOVNAFT, a.s., Bratislava, Vlčie hrdlo, IČO: 31322832 vo výške 459.718,55 EUR, Monza „C“, s.r.o., T.G. Masaryka č.1, Nové Zámky, IČO: 36527335 vo výške 218,92 EUR, Verlag Dashofer, Vydavateľstvo s.r.o., Železničiarska 13, Bratislava, IČO:35730129 vo výške 60,51 EUR a ktoré nebola

schopná splácať, dňa 04.02.2003 predčasne z vlastnej iniciatívy splatili záväzok vo výške 674.251,48 EUR voči ISTROBANKE a.s., pobočka Trenčín, zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území Zlatovce v okrese Trenčín a v rovnaký deň tieto nehnuteľnosti spoločne s ďalším majetkom spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. Trenčín, v hodnote podľa znaleckého posudku minimálne 1.266.874,55 Eur (38.165.862,57 Sk) previedli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim spoločnosťou AMAVIKU, s.r.o., Trenčín, IČO: 34145761, v zastúpení konateľmi D.. V. A., D.. T. A. a kupujúcim spoločnosťou OMEGA TRADE, s.r.o. Trenčín, dňa 04.02.2003 za sumu 60.000.000,- Sk na spoločnosť OMEGA TRADE, s.r.o., Trenčín, peniaze nevložili na účet ani do pokladne spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. Trenčín, následkom čoho spoločnosť AMAVIKU, S.r.o., Trenčín dostali do úpadku a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -49 zo dňa 29.09.2003 bol na majetok AMAVIKU, spol. s r.o. so sídlom Kasárenská 7, 911 05 Trenčín, IČO: 34 145 761 vyhlásený konkurz, čím spoločnostiam UNIPETROL SLOVENSKO s.r.o. (pôvodne ČESKÁ RAFINÉRSKÁ SLOVAKIA s.r.o.), MOGUL Slovakia, s.r.o., SLOVNAFT, a.s., Monza "C", s.r.o., Verlag Dashofer, vydavateľstvo s.r.o., spôsobili škodu najmenej vo výške 1.266.874,55 Eur (38.165.862,57 Sk).

Za to boli odsúdení: Obžalovaný D.. V. A. podľa účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa a účinného do 01.01.2006 podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa a účinného do 01.01.2006 bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikanie na dobu 3 roky. Obžalovaný D.. T. A. podľa účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa a účinného do 01.01.2006 podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa a účinného do 01.01.2006 bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikanie na dobu 4 (štyri) roky. Podľa boli poškodení UNIPETROL SLOVENSKO s.r.o. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 7, IČO: 35777089 a Verlag Dashofer, vydavateľstvo, s.r.o so sídlom Bratislava, Železničiarska 13, IČO 35730129 odkázaní na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli odvolaniami obaja obžalovaní proti výroku o vine aj treste a tiež prokurátor proti výroku o vine a treste v neprospech obžalovaných. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa s rozhodnutím okresného súdu nestotožňuje, nakoľko súd čiastočne nesprávne a jednostranne vyhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa jeho názoru obaja obžalovaní spáchali trestnú činnosť tak ako je uvedené v obžalobe a svojím konaním naplnili formálne znaky žalovaného trestného činu zvýhodňovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2 k § 256a ods.1, ods.3 Tr.zák. účinného do 1.1.2006. Poukázal na to, že podľa správcu konkurznej podstaty spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. F.. F., spoločnosť mala ku koncu roku 2002 asi 9 veriteľov a napriek uvedenému obžalovaný splatili dňa 4.2.2003 dlh Istrobanke vo výške 22.000.000,- Sk predčasne a na vlastnú žiadosť a v ten istý deň spoločnosť požiadala o výmaz záložného práva a za 60.000.000,- Sk predala celý majetok, pričom peniaze nikdy neboli vložené na účet spoločnosti a to na škodu veriteľov. Konatelia vybrali z účtov všetky finančné prostriedky a zrušil účty, čo urobili v snahe poškodiť všetkých veriteľov. Poukázal ďalej na zistenia a závery znaleckého posudku o ekonomickej situácii spoločnosti AMAVIKU, s.r.o., z ktorých vyplynulo, že táto spoločnosť bola v predĺžení už v roku 2002, niektoré spoločnosti boli pri uhrádzaní dlhov uprednostňované a v čase splatenia záväzku voči Istrobanke, boli záväzky spoločnosti po splatnosti vo výške 79.000.000,- Sk, pričom túto sumu v podstate neboli schopní obžalovaní splatiť. Svojím konaním uvedeným v obžalobe obžalovaní spoločným konaním zmarili uspokojenie svojich veriteľov tým, že zvýhodnili iného veriteľa na úkor ostatných a ako konatelia právnickej osoby neschopnej plniť svoje záväzky voči viacerým veriteľom, plnili iba jednému spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia. Prvostupňový súd neprihliadol k týmto skutočnostiam, ktoré majú vplyv na celkové posúdenie skutkového stavu. V danom prípade sa obžalovaní podľa názoru prokurátora dopustili trestného činu zvýhodňovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2 k § 256a ods.1, ods.3 Tr.zák. účinného do 1.1.2006. Vzhľadom na vyššie uvedené a vychádzajúc z výšky škody 2.609.784,64 €, ktorú obžalovaní svojím konaním spôsobili a s prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu, ako aj neexistenciu poľahčujúcich okolností, je zrejmé, že už uloženie trestu súdom prvého stupňa v jeho podmienečnej forme u obžalovaných nie je v úmere k spáchanému činu. Nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu, ktorú by mohol splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe vyššie uvedeného navrhol prokurátor podľa zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby odvolací súd podľa rozhodol sám tak, že uzná obžalovaných vinnými v zmysle obžaloby a obom uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, na výkon ktorého ich zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež im uloží trest zákazu činnosti výkonu podnikania na 5 rokov.

Obžalovaní D.. V. A. a D.. T. A. v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu vytýkali súdu prvého stupňa, že pri rozhodnutí o ich vine jednostranne vzal do úvahy iba dôkazy, ktoré boli v ich neprospech a nereagoval na dôkazy, ktoré boli vykonané naopak v ich prospech. Pokiaľ sa týka rozhodnutia ohľadom viny obžalovaného D.. V. A., súd prihliadol len na dôkazy, ktoré svedčili len o tom, že sa pri „nejakom rokovaní zúčastnil“. Z výpovede Ing. T. A. však jednoznačne vyplýva, že otec ako druhý konateľ firmy sa zúčastňoval stretnutí, resp. rokovaní, pri ktorých bola jeho prítomnosť nutná z hľadiska podpísania nejakého dokumentu. Rokovaní sa zúčastňoval zriedkavo, spravidla len vtedy, ak protistrana trvala na jeho účasti. V zásade však vo firme nerozhodoval o žiadnych podstatných otázkach, pomáhal viac-menej pri úkonoch ako vklad v hotovosti na účet v banke, resp. niečo splniť na pokyn D.. T. A.. Podľa názoru obhajoby nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by D.. A. usvedčoval z úmyselného konania a žalovaného trestného činu. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov ohľadom viny D.. T. A., dokazovaním nebolo preukázané spáchanie trestného činu uvedeného v skutkovej vete obžaloby, kde napokon boli evidentne uvedené firmy, ktoré dlžníkmi neboli, pohľadávky zo strany AMAVIKU, s.r.o. im boli riadne a včas uhradené, čo bolo potvrdené na hlavnom pojednávaní. V ďalšom poukázali na okolnosti za akých došlo k vyhláseniu konkurzu voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. a tiež k vyplateniu pôžičky voči Istrobanke, kde sa nejednalo o klasický úver, ale kontokorentný, ktorý v čase prolongácie bolo nutné vyplatiť naraz a dohodnúť ďalšie užívanie tohto úveru pre podnikanie. Vzhľadom na ekonomický stav firmy, boli podmienky pre ďalšie čerpanie tohto úveru neprijateľné. Z konania spoločnosti Česká rafinérska je zrejmé, že sa snažila zneužiť ich problémy a dostať sa k majetku spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. rôznym manipulovaním a prehadzovaním si pohľadávok medzi spriaznenými firmami v snahe dosiahnuť vyhlásenie konkurzu. Obžalovaný D.. T. A. uviedol, že svoje obchodné rozhodnutia sa snažil riešiť tak, aby nebola postihnutá spoločnosť, naďalej fungovala, splácala pohľadávky a plnila si obchodné záväzky. Obchodovanie a obchodné vzťahy nemožno strihnúť k nejakému dátumu, je to dlhodobý proces obchodnej činnosti, ktorý ovplyvňujú sporné pohľadávky, súdne spory a vzájomné uznania pohľadávok. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora vyslovili názor, že trestná činnosť tak ako je opísaná v skutkovej vete obžaloby nebola preukázaná. Preto odvolanie prokurátora nepovažujú za dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie smerujúce proti uloženému trestu, toto považujú taktiež za nedôvodné, pretože nezohľadňuje výrazné porušenie ich práva na spravodlivý proces v primeranej lehote, keď k začatiu trestného stíhania a následnému vzneseniu obvinenia došlo v rokoch 2003, resp. 2004 a do vynesenia rozsudku uplynulo viac ako 10 rokov. Vzhľadom k uvedenému navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a oslobodil ich spod obžaloby, alternatívne vrátil vec súdu prvého stupňa s právnym názorom, ktorý by bol v súlade s ich odvolaním.

Na verejnom zasadnutí o odvolaní konanom za splnenia všetkých zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného Ing. V. A., zástupca krajskej prokurátorky navrhol podľa , , zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu s tým, aby krajský súd v zmysle sám rozhodol tak, že uzná oboch obžalovaných vinnými v zmysle obžaloby, teda na tam uvedenom skutkovom základe, ktorým naplnili znaky trestného činu zvýhodňovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa k , Tr.zák. účinného do 1.1.2006 a za tento trestný čin navrhol obom obžalovaným uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež navrhol obom obžalovaným uložiť trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov a o škode rozhodnúť tak, že poškodení budú odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Odvolanie obžalovaných navrhol zamietnuť.

Obhajca obžalovaných JUDr. Ladislav Kuruc uviedol, že sa v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania podaných obžalovanými. Z tam uvedených dôvodov navrhol oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodiť a odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Pokiaľ by súd u Ing. T. A. dospel k záveru o vine, poukázal v tejto súvislosti na dĺžku konania od spáchania skutku, ako aj skutočnosť, že má založenú rodinu, v súčasnosti podniká a preto výrok o zákaze činnosti považuje za neprimerane prísny.

Obžalovaný D.. T. A. uviedol, že sa stotožňuje so slovami a návrhom svojho obhajcu, pričom poukázal na to, že v iných veciach súdy rozhodli a vyslovili právny názor v tom zmysle, že páchateľ sa nemôže dopustiť trestného činu zvýhodňovania veriteľa, ak svojím konaním sa snaží zabezpečiť ďalší beh spoločnosti. Podotkol, že v predmetnom období vykonával podnikateľskú činnosť sám a otec mu len formálne pomáhal. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z podnetu podaných odvolaní prokurátorom a obžalovanými krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, nezistiac pritom chyby odôvodňujúce podanie dovolania a odvolaním nevytýkané a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolania obžalovaných sú dôvodné len vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti.

Odvolací súd uvádza, že okresný súd vykonal v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, pričom vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení a na základe vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia Odvolací súd starostlivo preskúmajúc výrok o vine pritom nezistil v konaní chyby, ktoré by mohli mať vplyv na riadne objasnenie veci a zistenie, že skutok sa stal a že ho spáchali obžalovaní D.. V. A. a D.. T. A.. Títo sú usvedčovaní vykonanými dôkazmi, tak ako ich citoval už súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, pričom okresný súd tiež v súlade so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania následne vykonal úpravu skutkovej vety, keď spresnil výšku dlžných súm podľa záverov znaleckého skúmania a vypustil z jej obsahu tých veriteľov, ktorí ku dňu prevodu nehnuteľností nemali voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o. splatné pohľadávky alebo ktoré boli splatené bezprostredne, resp. v dohľadnom čase po tomto dni. Napokon na rozdiel od obžaloby okresný súd skutok aj správne kvalifikoval ako trestný čin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa , , Tr. zákona účinného do 1.1.2006 a to s poukazom na skutočnosť, že úmyslom obžalovaných a ich konečným cieľom (ako napokon vyplynulo z výpovedí obžalovaného D.. T. A. a svedka H. L.) bolo predať nehnuteľný majetok spoločnosti nezaťažený záložným právom v prospech ISTROBANKY, a.s.. Je teda zrejmé, že predčasné vyplatenie úveru predstavovalo v danom prípade len vedľajší prostriedok na dosiahnutie hlavného cieľa, a to vyhnúť sa povinnosti uhradiť pohľadávky veriteľom spoločnosti tým, že sa spoločnosť AMAVIKU s.r.o zbaví všetkého svojho majetku, ktorý by mohol slúžiť aspoň čiastočnému uspokojeniu všetkých veriteľov a súčasne by bol na tento účel aj spôsobilý a postačujúci. Dosvedčuje to aj likvidácia účtov spoločnosti ku dňu 6.5.2003, pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu takéto konanie majúce znaky trestného činu poškodzovania veriteľa podľa , Tr. zákona účinného do 1.1.2006 fakticky konzumuje znaky pôvodne žalovaného trestného činu zvýhodňovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa k , Tr.zák. účinného do 1.1.2006. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu k výroku o vine, odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť s argumentmi uvádzanými v odvolaní, že nebol produkovaný žiadny dôkaz o vine obžalovaných a že vykonané dôkazy súd vyhodnotil len v neprospech obžalovaných. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, ktorými dôkazmi mal za preukázané, že skutok sa stal a ako aj to, že ho spáchali obaja obžalovaní, pričom tiež okresný súd na základe vykonaných dôkazov upravil oproti podanej obžalobe skutok a spresnil výšku dlžných súm v ich prospech. Napokon tiež nemožno súhlasiť s obranou obžalovaných, že v danom prípade nejde o trestný čin, ale s poukazom na ekonomické aspekty vedenia spoločnosti AMAVIKU, s.r.o a okolnosti prípadu ide o obchodné vzťahy, pričom obchodné rozhodnutia sa snažili riešiť tak, aby nebola postihnutá spoločnosť, naďalej fungovala, splácala pohľadávky a plnila si obchodné záväzky. Aj touto obranou sa zaoberal už súd prvého stupňa a dospel k správnemu záveru, že nejde len o obchodnoprávny vzťah bez potreby trestnoprávnej ochrany ako krajného riešenia (ultima ratio). Ani podľa názoru odvolacieho súdu takáto obrana neobstojí a to s poukazom na závery znaleckého posudku Žilinskej univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, z ktorého okrem iného vyplynulo, že spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. už od roku 1999 vykazovala záporný hospodársky výsledok a nebola schopná fungovať z vlastných zdrojov a musela zabezpečovať chod z cudzích zdrojov, ktoré už v roku 2002 prevýšili hodnotu vlastného

majetku, kedy možno hovoriť o predĺžení spoločnosti z ekonomického pohľadu. Za takejto situácie mali obžalovaní ako konatelia spoločnosti prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby mohla plniť všetky svoje povinnosti, uspokojovať veriteľov pomerne a rovnomerne, prípadne podnikanie ukončiť s poukazom na ustanovenia o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, platného v čase činu. Ak obžalovaní poznajúc ekonomický stav spoločnosti túto preukázateľne spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku pripravili o jej majetok a znemožnili vlastným veriteľom spoločnosti čo i len čiastočne uspokojiť svoje pohľadávky, nemožno toto považovať za riadne hospodárenie a nepochybne svojim konaním naplnili znaky trestného činu poškodzovania veriteľa podľa a Tr. zákona účinného do 1.1.2006, tak ako je uvedené vyššie. Napokon, čo sa týka odvolacej námietky vo vzťahu k obžalovanému D.. V. A., túto správne už súd prvého stupňa vzhliadol ako nedôvodnú s poukazom na výpovede svedkov D.. I. E., D.. Q. F., P. U., F. Q., D.. P. Q. ako aj D.. T. B., z ktorých vyplynulo, že spoločnosť AMAVIKU, s.r.o. aktívne riadili obaja obžalovaní, teda aj obžalovaný D.. V. A. ako jeden z konateľov spoločnosti zapísaných v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, pričom v prejednávanom prípade vzhľadom na hodnotu prevádzaných nehnuteľností bola nutná účasť oboch obžalovaných pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 4.2.2003 o prevode nehnuteľností a na ktorej sú overené podpisy oboch obžalovaných.

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré odvolací súd považoval za nutné poukázať z pohľadu podaných odvolaní, pričom s ďalším podrobným odôvodnením týkajúcim sa hodnotenia dôkazov, ustálenia skutkového stavu, subjektívnej a objektívnej stránky, teda i právnej kvalifikácie, odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a preto odvolania prokurátora a obžalovaných v tomto smere nepovažoval za dôvodné.

Následne odvolací súd preskúmajúc výrok o treste zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľov, ich pomery a možnosti nápravy, pričom odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, že by v danom prípade obžalovaným uložené tresty odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 roky s jeho podmienečným odkladom a to u D.. V. A. na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a D.. T. A. na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov spolu s uloženým trestom zákazu činnosti u D.. V. A. na dobu 3 roky a u D.. T. A. na dobu 4 roky, boli neprimerane mierne a účel trestu by splnil len nepodmienečný trest odňatia slobody. Odvolací súd uvádza, že aj keď na jednej strane je nutné skonštatovať pomerne vysokú závažnosť protispoločenského konania obžalovaných s poukazom na spôsobený následok, na druhej strane odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaným nič nepriťažovalo, naopak obom poľahčovalo v zmysle § 33 písm. g) Tr.zák., že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život. Dôležitou okolnosťou v tomto smere je aj uplynutie dlhej doby od spáchania skutku a samotná dĺžka konania v predmetnej veci, na ktorú súd musel prihliadnuť, ktorá dokonca v určitých prípadoch odôvodňuje použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu. Preto po zvážení všetkých skutočností dôležitých z hľadiska ukladania trestu dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa s jeho podmienečným odkladom za súčasného uloženia trestov zákazu činnosti nie je neprimerane miernym. Preskúmaním výroku o uložených trestoch zákazu činnosti obom obžalovaným však odvolací súd zistil, že na ich uloženie síce boli splnené zákonné podmienky, avšak pokiaľ ide o ich formuláciu, (trest „zákazu podnikania“), táto je veľmi všeobecná, nekonkrétna a teda v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov a na podklade odvolania obžalovaných odvolací súd podľa zrušil v napadnutom rozsudku výroky o uložených trestoch zákazu činnosti u oboch obžalovaných a sám rozhodol tak, že obžalovaným D.. V. A. a D.. T. A. uložil, každému z nich, podľa , Tr.zák. účinného do 31.12.2005 trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávania funkcie štatutárneho orgánu v právnických osobách a to u D.. T. A. na dobu 4 (štyri) roky a u D.. V. A. na dobu 3 (tri) roky. Pri výmere tohto trestu zákazu činnosti zohľadnil súd mieru a podiel jednotlivých obžalovaných na spáchaní skutku, tak ako to urobil aj súd prvého stupňa pri ukladaní skúšobných dôb.

Napokon súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov správne a zákonne rozhodol o uplatnenej náhrade škody, keď poškodené spoločnosti UNIPETROL SLOVENSKO s.r.o. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 7, IČO: 35777089 a Verlag Dashofer vydavateľstvo, s.r.o so sídlom Bratislava, Železničiarska 13, IČO 35730129 odkázal na občianske súdne konanie, s poukazom na prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom si uplatnili svoje pohľadávky voči spoločnosti AMAVIKU, s.r.o.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.