Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/9/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. B., trvalý pobyt V. Č.. XX, XXX XX X., adresa na doručovanie L. Č.. XXX, XXX XX X., odporcovi 1: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, odporcovi 2: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody podľa , takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 01. 2011 sa navrhovateľka proti odporcovi 2 domáhala zaplatenia sumy 6 639 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z tejto sumy od 29. 07. 2008 až do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom podľa .

Súd konštatuje, že navrhovateľka sa v danej veci vyjadrila samotným návrhom, čl. 1, a následne jej všetkými ďalšími elektronicky doručenými podaniami, čl. 23, 59, 148, 175. V týchto podaniach sa navrhovateľka vyjadruje nejasne, nezrozumiteľne, častokrát hanlivým spôsobom. Súd zo všetkých podaní navrhovateľky, keďže navrhovateľka nebola prítomná ani jednom súdom vytýčenom pojednávaní, skutkovo ustálil, že dňa 29. 07. 2008 malo dôjsť k jej prepadu políciou, v jej uzamknutej a oplotenej nehnuteľnosti na Podhájskej č. 209, 900 86 Budmerice, a to bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, bez zákonného dôvodu. Polícia vykonala kompletnú domovu prehliadku nehnuteľnosti, prehliadku jej osobných vecí, nábytku. Polícia chcela zatknúť a predviesť jej syna W. B.. Táto domová prehliadka bola vykonaná bez jej súhlasu. Jej syn v tejto nehnuteľnosti nemal nikdy trvalý ani prechodný pobyt. V takomto konaní príslušníkov polície, v ich postupe, vidí nezákonné konanie, pretože domová prehliadka v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou bola vykonaní bez jej súhlasu. Takýmto nezákonným postupom polície a nezákonnými rozhodnutiami jej vznikla škoda spolu vo výške 6 639 eur. Za zničené vertikálne hliníkové žalúzie v hale mala vzniknúť navrhovateľke škoda vo výške 995 eur, za zničené mahagónové dvere, zničené kovanie, škoda vo výške 494 eur. Ďalej bola navrhovateľke spôsobená ujma na zdravý, psychický šok, trasenie, nespavosť v noci, zvýšený krvný tlak, a s tým spojené náklady na kúpu liekov, prírodných výrobkov, odvoz k lekárovi, kúpa osobného tlakomera, a to všetko vo výške 182 eur. Navrhovateľke bola spôsobená i morálna ujma vo výške 4 968 eur a to tým, že sa jej narušili vzťahy so susedmi, susedia sa jej začali báť.

Odporcovia sa k veci vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 11. 05. 2015, čl. 125. Odporcovia uviedli, že syn navrhovateľky W. B. podľa vyšetrovacieho trestného spisu ČVS: sa opakovane hanlivo vyjadroval na adresu príslušníkov policajného zboru, prokurátorov Okresnej prokuratúry Bratislava I, sudcov Okresného súdu Bratislava I, pri ich výkone, čím naplnil skutkovú podstatu trestného činu útoku na štátny orgán podľa ustanovenia v znení

účinnom do 31. 12. 2005. Nesúhlasili s tým, že k služobnému zásahu došlo bez zákonného dôvodu. Zákonným dôvodom tohto služobného zásahu, na základe ktorého došlo k zatknutiu W. B., bolo jeho trestné stíhanie a následne príkaz (nemá procesnú formu uznesenia alebo iného rozhodnutia) Okresného súdu Bratislava II č. k. zo dňa 05. 06. 2008 vydaný podľa ustanovenia na jeho zatknutie. Príkaz na zatknutie bol vydaný z toho dôvodu, že W. B. sa ako obžalovaný nedostavoval na vytýčené trestné pojednávania (sedem krát) v období od mája 2007 až 2008 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod č. k. . V takomto prípade súhlas navrhovateľky ako vlastníčky nehnuteľnosti nebol podľa ustanovenia , , potrebný. Na zatknutí sa zúčastnili príslušníci hliadky PZ z Obvodného oddelenia PZ Modra, Hliadka OKP Bratislava - okolie, kriminalistický technik, hliadka PMJ KR PZ Bratislava, hliadka PPÚ KR PZ Bratislava, hliadka Oddelenia služobnej kynológie. Zatknutie bolo vykonané tak, že príslušníkmi PZ boli uzatvorené príjazdové cesty na uvedenú ulicu, taktiež zaujali stanovisko pri vstupnej bráne do domu a zo zadnej strany pozemku. Na miesto bol prizvaný ako nezúčastnená osoba starosta obce Budmerice. Po zaujatí stanoviska na prítomnosť polície reagovali obyvatelia domu a to Q. B. tak, že prišla k vstupnej bráne, jej npor. Mgr. Š.Q. oznámil, že na jej syna W. je Okresným súdom Bratislava II. vydaný uvedený zatykač, pričom ju vyzval, aby im dobrovoľne umožnila vstúpiť do obydlia za účelom vykonania zatknutia W. B., v opačnom prípade bude nutné toto vykonať násilím. Menovaná reagovala tak, že uviedla, že ide do domu pre kľúče od brány a o chvíľu sa vrátila s tým, že nemôže políciu vpustiť dnu. Po opakovaných výzvach na otvorenie brány, na ktoré nereagovala, bol npor. Mgr. Š. daný pokyn na vstup do obydlia, iných priestorov a pozemkov v zmysle ustanovenia . Z toho dôvodu príslušníci Krajského riaditeľstva PZ Bratislava preskočili oplotenie a vošli do dvora. Npor. Š. uvoľnil uzatvárací mechanizmus vstupnej brány, vošiel do dvora spolu s policajtmi oddelenia služobnej kynológie so služobnými psami, policajtmi oddelenia kriminálnej polície. Následne bola vykonaná prehliadka rodinného domu, pozemku, hospodárskych budov, pri ktorých boli prítomní Q. B. a H. B. (manželka W. B.) a z dôvod zabezpečenia bezpečnosti sledoval situáciu z ulice ako nezúčastnená osoba starosta obce pán T. X.. V čase o 17.10 hod. hliadka Obvodného oddelenia PZ Modra spozorovala W. B. prechádzať cez porast za pozemkom rodinného domu, pričom použili výzvu: "Polícia v mene zákona stoje, ľahnite si tvárou k zemi", na čo túto výzvu uposlúchol a ľahol si na zem. Následne mu boli priložené putá v zmysle ustanovenia o Policajnom zbore, bola mu vykonaná osobná prehliadka v zmysle ustanovenia s negatívnym výsledkom a menovaný bol eskortovaný na Obvodné oddelenie PZ Modra. Vykonanou prehliadkou nebol sledovaný iný účel ako zatknutie menovaného a pri použití donucovacích prostriedkov zranený nebol. Použitie donucovacích prostriedkov bolo riaditeľom Obvodného oddelenia PZ Modra vyhodnotené ako oprávnené a použité v súlade so zákonom. Zo spisového materiálu č.p.: KRP-354/K-Sť-2008 vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava boli zabezpečené vyjadrenia všetkých prítomných zasahujúcich príslušníkov PZ, pričom vo svojich vyjadreniach zhodne potvrdzujú skutočnosti uvedené veliteľom zásahu npor. Mgr. Š.. Príslušníci polície na základe predmetného príkazu na zatknutie vykonali všetky úkony smerujúce k zadržaniu hľadanej osoby, ktoré im umožňoval v danom čase účinný t. j. vstúpili do obydlia, iných priestorov a pozemkov. Ak by sa aj príslušníci polície v súvislosti s týmito úkonmi spôsobili navrhovateľke škodu, čo sa tak nestalo, nedopustili by sa tak podľa ustanovenia žiadneho trestného činu. Ak by sa W.H. B. neskrýval, ale spolupracoval by s príslušníkmi polície, nemuselo dôjsť k vykonaniu služobného zákroku spojeného so vstupom do obydlia navrhovateľky a následne v ňom hľadania a i nájdenia menovaného. Navrhovateľka podala na príslušníkov polície, ktorí vykonávali tento služobný zákrok trestné oznámenie. Na základe tohto trestného oznámenia vyšetrovateľ polície dňa 30. 09. 2008 odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia . Sťažnosť navrhovateľky proti tomuto uzneseniu uznesením č. k. OPn 677/2008 zo dňa 30. 10. 2008 Vojenská obvodná prokuratúra zamietla, pretože nebola dôvodná. Keďže sa navrhovateľka domáhala náhrady škody podľa , odporcovia namietali, že v danej veci neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom polície. V prípade, ak by sa navrhovateľka domáhala tohto svojho nároku titulom náhrady škody podľa ustanovenia a nasl. , nebolo rovnako v danej veci naplnené všetky kumulatívne predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcov za škodu. Odporcovia vzniesli počas konania námietku tzv. litispendenciu alebo res iudicatae s konaniami a rozhodnutiami vedenými na Okresnom súde v Prievidzi č. k. , v ktorom súd vykonával rozsiahle dokazovanie a Okresnom súde Bratislava III č. k. .

Podľa ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa ustanovenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ustanovenia citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11. Podľa ustanovenia citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 citovaného zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2. Súd v danej veci vykonal dokazovanie listinnými predloženými navrhovateľkou a odporcom, ako i ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil nasledovne: Skôr ako sa súd zaoberal v tejto veci meritom veci, je povinný ex offo (i bez námietky účastníkov konania) zaoberať sa vecnou legitimáciou účastníkov konania, aktívnou u navrhovateľa a pasívnou u odporcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaný návrh (v takom prípade sa stáva odporcom). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

V predmetnej veci je vecne pasívne je legitimovaný ten účastník konania, odporca, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v tomto súdnom konaní rozhoduje. Kedže sa navrhovateľka v

tomto konaní domáha náhrady škody podľa súd vyhodnocoval pasívnu vecnú legitimáciu odporcov podľa ustanovenia a 4 Z. z Podľa ustanovenia nositeľom zodpovednosti za uplatnený nárok nie je odporca 2, ale odporca 1 ( štát, ktorý v tejto veci zastupuje odporca 2) podľa ustanovenia . Keďže odporca 2 nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci, súd návrh proti odporcovi 2 zamietol so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2. Na základe príkazu (nemá procesnú formu uznesenia alebo iného rozhodnutia) Okresného súdu Bratislava II č. k. zo dňa 05. 06. 2008 vydaného podľa ustanovenia na zatknutie obžalovaného W. B., syna navrhovateľky, príslušníci polície dňa 29. 07. 2008 vykonali všetky úkony smerujúce k zadržaniu tejto hľadanej osoby, ktoré im umožňoval v danom čase účinný t. j. vstúpili do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Podhájskej č. 209, 900 86 Budmerice, ktorá bola vo vlastníctve navrhovateľky, a vykonávali v nej úkony smerujúce k hľadaniu a následne zadržaniu hľadanej osoby, ktorá sa mala v nehnuteľnosti zdržiavať. Výsledkom tohto postupu bolo samotné zadržanie hľadanej osoby, syna navrhovateľky, ktorý sa v nehnuteľnosti skutočne zdržiaval. Z týchto skutočností vyplýva, že príslušníci polície realizujúci tento príkaz súdu na zatknutie hľadanej osoby vykonali všetky úkony smerujúce k zatknutiu hľadanej osoby na základe legitímneho titulu, príkazu súdu, a nie bez právneho dôvodu, ako to uvádzala navrhovateľka v návrhu. V danom prípade na vstup do predmetnej nehnuteľnosti, na pohyb v nej, na jej prehliadku, za účelom zadržania hľadanej osoby, ktorá sa mala v nehnuteľnosti zdržiavať, nebol podľa ustanovenia , , potrebný súhlas navrhovateľky ako vlastníčky nehnuteľnosti, tak ako to uvádzala navrhovateľka. Príslušníci polície boli oprávnení vstúpiť do nehnuteľnosti, pohybovať sa v nej a vykonávať v nej všetky úkony potrebné na zadržanie hľadanej osoby, bez súhlasu vlastníčky tejto nehnuteľnosti. Preto v danej veci nedošlo zo strany príslušníkov polície realizujúcich tento príkaz na zatknutie k nesprávnemu úradnému postupu, tak ako to uvádzala navrhovateľka. Súd nezistil v danej veci ani prípadnú existenciu nezákonného rozhodnutia príslušníkov polície, ktorí ani žiadne rozhodnutiu v danej veci nevydali. Ak by sa navrhovateľke javilo (v návrhu to neuviedla) ako nezákonné rozhodnutie príkaz na zatknutie Okresného súdu Bratislava II č. k. zo dňa 05. 06. 2008, súd ma za to, že príkaz súdu na zatknutie nie je možné považovať za rozhodnutie, kedže jeho procesná forma nie je uznesenie ani rozhodnutie. Súd v takomto prípade by skúmal, či zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu pri vydávaní príkazu na zatknutie a ktorý orgán oprávnený konať za štát by bol vecne príslušný. Po preskúmaní i tejto varianty súd má za to, že pri vydávaní príkazu na zatknutie zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu a orgánom oprávneným konať za štát by v takomto prípade malo byť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a nie odporca 2. Keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ. Bez ohľadu na vyššie uvedené konštatovanie súdu o nedôvodnosti právneho titulu, súd sa zaoberal ustálením a vyhodnotením i ďalších zákonných podmienok. Po ich ustálení má súd, za to, že navrhovateľka neuniesla bremeno tvrdenia, ani dokazovania, ani v ďalších zákonných podmienkach pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Preto má súd za to, že navrhovateľka, okrem nepreukázania právneho základu v tejto veci, ani neuniesla bremeno tvrdenia a dokazovania, čo do výšky škody, vzniku škody v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom polície alebo súdu. Z vyššie uvedených skutočností má súd za to, navrhovateľkou uvádzaný právny titul pre priznanie nároku na náhradu škody nebol vykonaným dokazovaním preukázaný. Súd na základe vykonaného dokazovania a následného právneho zhodnotenia veci dospel k záveru, že neexistuje právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa Z. z, a preto návrh voči odporcovi 1 ako právne nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci mali úspech odporcovia, pretože súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Odporcovia si prostredníctvom svojej poverenej zástupkyne počas konania uviedli, že si trovy konania neuplatňujú,

pretože im žiadne nevznikli, preto súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V Bratislave dňa 03. 09. 2015 JUDr. Otília Doláková sudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Nikola Brunovská