Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-44-2015.pdf
PDF · 84.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/44/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova 17, proti odporkyni: X. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. J. XX, adresa na doručovanie: S. XX/X, V., Česká republika, o zaplatenie 127,10 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 127,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 127,10 EUR od 27.8.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 2,50 EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 127,10 EUR s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa bola do 30.11.2010 poistencom navrhovateľa v zmysle § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach. Odporkyni od 1.12.2010 do 19.5.2014 zaniklo povinné zdravotné poistenie v SR ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR, ale je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Odporkyňa si oznamovaciu povinnosť voči navrhovateľovi splnila neskoro, až dňa 19.5.2014. Odporkyňa vecné dávky zdravotného poistenia (zdravotná starostlivosť, kapitačné platby), hradené navrhovateľom z prostriedkov zdravotného poistenia v sume 127,10 EUR čerpala na území SR aj v období po zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ne nemala nárok. Rozpis poskytnutých vecných dávok hradenej navrhovateľom odporkyni v období po zániku jej verejného zdravotného poistenia v SR je v účte poistenca, priloženom v návrhu. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu vecných dávok 127,10 EUR výzvou zo dňa 6.8.2014 v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Odporkyňa prevzala výzvu dňa 11.8.2014, dlžnú sumu však neuhradila. Lehota na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy odporkyni uplynula 26.8.2014 a od 27.8.2014 je s plnením v omeškaní. Navrhovateľ jej zaslal opakovanú výzvu zo dňa 1.10.2014, ktorá jej bola doručená dňa 20.1.2015 a poslednú výzvu pred podaním žaloby zo dňa 1.12.2014.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 14C/44/2015-8 zo dňa 20.2.2015. Následne bolo zistené, že odporkyňa sa zdržiava v Českej republike, platobný rozkaz bola teda z dôvodu, že ho nie je možné doručovať do cudziny uznesením č.k. 14C/44/2015-14 zo dňa 30.4.2015 zrušený.
Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a listinnými dôkazmi.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že o svojom dlhu nevedela. Odišla pracovať do Českej republiky. Nevedela, že sa musí odhlásiť aj u lekára. U lekára nebola od roku 2009 a navrhovateľ za to od nej žiada peniaze, odporkyňa nevie prečo. U MUDr. B. nebola už asi 20 rokov a rovnako aj u MUDr. B.. Za celú dobu od nej navrhovateľ bral peniaze a teraz od nej žiadajú ešte aj nejaké ďalšie. Má doklad o tom, že proti nej bola vedená exekúcia zo strany navrhovateľa, avšak táto exekúcia bola neskôr zastavená a všetko bolo zrušené. Je pravdou, že o svojej povinnosti nevedela, ani o tom, že po odchode do Českej republiky to mala zrušiť, avšak zdravotné poistenie poctivo platila 40 rokov.
Poverená zamestnankyňa navrhovateľa Mgr. Q. S. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorý bol uhradený za odporkyňu ako poistenca príslušným lekárom, a to v dôsledku toho, že odporkyňa už v tom čase nebola v poistnom vzťahu s navrhovateľom. Odporkyňa bola u navrhovateľa evidovaná stále ako poistenec, keďže si nesplnila svoju zákonnú povinnosť včas oznámiť zmenu skutočností. Navrhovateľ si preto úhradou tzv. kapitačných platieb platil svoju povinnosť zo zákona. Aj k návrhu boli pripojené výzvy, ktoré boli odporkyni zasielané. Tieto jej boli riadne doručené a odporkyňa na ne riadne nereagovala a svoj dlh navrhovateľovi neuhradila. K argumentácií odporkyne, že jej nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť lekármi, ktorým boli kapitačné platby uhradené uviedla, že navrhovateľ má zo zákona povinnosť platiť kapitačné platby lekárom, v ktorých evidencií je poistenec. Ide o všeobecných lekárov a gynekológov. Je to tzv. „platba za kartu“. Táto platba sa uhrádza bez ohľadu na to, či zdravotná starostlivosť je poistencovi poskytovaná.
Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: posledná výzva pred podaním žaloby zo dňa 1.12.2014, opakovaná výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 1.10.2014 s doručenkou, výzva na úhradu kapitačných platieb zo dňa 6.8.2014 s doručenkou, spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15Er/4828/2013.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil navrhovateľ.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších prepisov poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca,
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporkyňa bola poistencom navrhovateľa, ktorý je zdravotnou poisťovňou vykonávajúcou verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Po odchode do Českej republiky, kde sa zamestnala a bola aj zdravotne poistená bola odporkyňa povinná túto skutočnosť oznámiť navrhovateľovi v zákonnej lehote 8 dní. Túto povinnosť si však splnila oneskorene. Navrhovateľ však za ňu dovtedy platil tzv. kapitačné platby, keďže nemal vedomosť, že odporkyňa už na ne nemá nárok. Z listinných dôkazov vyplynulo, že výška týchto kapitačných platieb bola spolu 127,10 EUR. Išlo o kapitačné platby vyplatené v období od 1.12.2010 do 19.5.2014 lekárom MUDr. B. a MUDr. B.. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ nárok na úhradu (refundáciu) týchto platieb od odporkyne, preto súd považoval jeho návrh za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel. Obrana odporkyne, že uvedených lekárov v danom období ani raz nenavštívila nebola dôvodná, keďže tzv. kapitačné platby sú vyplácané lekárom (všeobecný lekár a gynekológ), u ktorých je pacient v ambulantnej starostlivosti a to aj v prípade, pokiaľ pacientovi nebolo potrebné poskytnúť zdravotnú starostlivosť.
Keďže odporkyňa neuhradila svoj záväzok voči navrhovateľovi včas, t.j. do uplynutia 15 dňovej lehoty, ktorú jej navrhovateľ poskytol a ktorá skončila dňa 26.8.2014, dostala sa dňom 27.8.2014 do omeškania. Od uvedeného dňa má preto navrhovateľ nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy, ktorý mu súd aj priznal. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 27.8.2014 bola 0,15%, výška úroku z omeškania je preto 5,15%.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 15Er/4828/2013 vyplýva, že navrhovateľ sa v exekučnom konaní domáhal vymoženia pohľadávky od odporkyne vo výške 2.473,31 EUR, z titulu neodvedeného preddavku na poistnom za obdobie 08/2011 až 06/2013. Exekučným titulom bol výkaz nedoplatkov zo dňa 12.7.2013. Súd konštatuje, že išlo o iný nárok ako je uplatňovaný v tomto súdnom konaní.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech. Z uvedeného dôvodu má teda nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy konania pozostávajú z poštovného v sume 2,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie.