Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-40-2014.pdf
PDF · 124.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/40/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.9.2015, v trestnej veci obžalovaného Ing. I. K. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu HumennéuHhHHHHhh sp. zn. 1T 29/10 zo dňa 11.6.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. Ing. I. K. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Ing. I. K. za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- v priebehu mesiaca október 2009 na základe dohody o vykonaní práce medzi obv. Ing. I. K. a spol. ZEROMAX s.r.o. Humenné, pracoval ako čašník v Mestskej pivárni v R. a pracovník stávkovej kancelárie FORTUNA, ul. T. G. v R., kde zodpovedal aj za financie z výherných automatov a za financie v stávkovej kancelárii, pričom tieto peniaze si privlastnil a použil pre svoju potrebu, kde inventúrou finančných prostriedkov vykonanou spoločnosťou ZEROMAX s.r.o. Humenné, boli zistené nezrovnalosti, čím takto svojím konaním spôsobil spol. ZEROMAX s.r.o. Humenné celkovo škodu vo výške 8.098,17 eur.
Za to mu podľa § 213 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zák., prihliadnúc na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. oproti neprítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody na 1 rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu uložil aj povinnosť nahradiť poškodenému obchodnej spoločnosti ZEROMAX s.r.o., Námestie slobody 2, Humenné, IČO: 44126191 škodu vo výške 4.012,- €. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný, prostredníctvom svojej obhajkyne, odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že žiadnym spôsobom počas trestného konania nebolo preukázané, že mal podpísanú dohodu o vykonaní práce, práve v trestnom spise sa nachádza vypísaná dohoda o vykonaní práce datovaná dátumom 30.9.2009 s uvedením doby trvania od 01.10.2009 do 31.12.2009, pričom na tejto dohode absentuje podpis obžalovaného a naviac spochybnenie dátumu nástupu do práce je aj tým, že z tzv. aktualizácie údajov vyplýva, že osobami oprávnenými pre obsluhu pobočky mal byť obžalovaný a p. Q. s dátumom vystavenia od 28.9.2009. Poukázal na to, že nie je ustálený ani len deň vzniku pracovnoprávneho vzťahu, ďalej poukázal na to, že dohoda o vykonaní práce musí mať podľa ust. § 226 Zákonníka práce písomnú formu, inak je neplatná. V tomto prípade nebola uzavretá dohoda o vykonaní práce písomne, teda je neplatná. Poškodený nepreukázal, aby vznikol iný pracovnoprávny vzťah medzi obžalovaným a ním, teda tvrdenie poškodeného, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, nie
je pravdivé. V ďalšom obhajoba namietala, že poškodený - teda zamestnávateľ nepreukázal platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle ustanovení § 184 a nasl. Zákonníka práce. Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí mať taktiež písomnú formu, inak je neplatná. Pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti musí byť vykonaná invetarizácia, pričom žiadny takýto dôkaz počas dokazovania v trestnom konaní predložený nebol. Nebolo preukázané, že inventarizáciou boli zistené nezrovnalosti, čím mal údajne spôsobiť spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné škodu vo výške 8.098,17 €. Žiadna inventarizácia v prítomnosti obžalovaného urobená nebola ani pri vzniku, ani pri skončení pracovnoprávneho vzťahu. Poukázal ďalej na to, že sumu, ktorú uviedol poškodený, nie je možné nájsť v automatoch, nakoľko mincovník všetkých hracích automatov je nastavený tak, aby prijímal mince o nominálnej hodnote nie nižšej ako je 0,10 centov, napriek tomu údajne išlo o škodu vo výške 8.098,17 €, pričom minimálne centy nekorešpondujú s tým, ako je hrací automat nastavený. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa skonštatoval v odôvodnení rozsudku, že pred nástupom do práce obžalovaný prevzal od svedka C. finančnú hotovosť vo výške 5.560,67 €, z ktorých mal vyplácať prípadné výhry z automatov. O tejto skutočnosti, teda o prevzatí finančnej čiastky, je doklad podpísaný C., avšak počas dokazovania nebolo preukázané, aby obžalovaný prevzal takto hotovosť od C., keďže doklad nie je podpísaný obžalovaným. Takýto doklad si môže vystaviť ktokoľvek, dôveryhodnosť však nemá, pretože obžalovaný tieto peniaze neprevzal od svedka C.. Obžalovaný bol toho názoru, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., pretože mu neboli zverené finančné prostriedky na základe platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež ich neprevzal na základe inventarizácie do faktickej moci, pretože žiadna inventarizácia pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu nebola vykonaná. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/,c/ Tr. por. rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 29/2010 zo dňa 11.6.2014 zrušil v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože sa nedopustil skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd na verejnom zasadnutí ešte doplnil dokazovanie o výsluch svedka Z. W.. Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.
Samotný obžalovaný priznal, že dňa 23.10.2009 mu bola na OO PZ Humenné urobená osobná prehliadka, kde mu nebolo nájdených žiadnych 1.000,- eur, ale len 100,- eur. Ďalej uviedol, že na základe dohody o vykonaní práce pracoval ako čašník v mestskej pivárni Humenné a zároveň ako pracovník stávkovej kancelárie Fortuna, jeho zamestnávateľmi boli svedkovia D. Y. a Z. W.. Je pravdou, že na jeho naliehanie s ním bola uzavretá dohoda o vykonaní práce, nie je pravdou, aby s ním bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti. K dispozícii mal kľúče od trezora a kľúče od skrinky, do práce u tohto zamestnávateľa nastúpil už začiatkom septembra 2009, pretože predchádzajúci zamestnanec mal uložený zákaz činnosti a nemohol viesť motorové vozidlá. V tom čase mal dostatok peňazí, pretože hoci bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, pracoval ako krupier v I.. Spočiatku u poškodeného pracoval neoficiálne, pracoval tak, že tri dni pracoval a potom mal 2 dni voľno. K jeho pracovnej náplni patrila obsluha automatov a stávkovej kancelárie Fortuna, pričom sa striedal so D. Q., kde mali aj zošit, do ktorého zapisovali pohyb na automatoch, vždy pred zmenou prišli a do zošita zapísali rozdiel medzi vyplatenými a vloženými peniazmi, okrem toho do zošita zapisovali aj sumy peňazí, ktoré slúžiaci zamestnanec, teda buď obžalovaný, alebo Q. počas svojej zmeny vyplatili výhercom. Pri automatoch to bolo tak, že hrali iba tí, čo peniaze fyzicky vložili do automatu. Majiteľ W. robil to, že keď chcel hrať, požiadal obžalovaného o peniaze, ktoré on mu musel vydať a za tieto peniaze on hral
automaty, to, akú sumu takto W. vydal, zapisoval na jeden papier, ktorý bol odložený v pokladni. Po dvoch týždňoch práce navrhol D. Y., aby nepísali údaje z výherných automatov, teda vstupy a výstupy, ale len rozdiel medzi vloženými a vydanými sumami, následne, keďže išlo o neprehľadný systém na apel iného pracovníka evidenciu vrátili do pôvodného stavu. Namietal ďalej, že pri jeho nástupe do zamestnania nebola urobená žiadna inventúra, keďže nie je pravdou, aby on nastúpil do práce 28.9.2009, nakoľko tam pracoval už niekoľko dní predtým, taktiež namietal aj sumu, ktorú mal prevziať od svojho predchodcu 5.560,67 €, pretože na automatoch je mincovník nastavený na 0,10 centov a nie je možné dosiahnuť sumu 0,67 centov. Ďalej uvádzal, že na pokyn W. musel prijímať stávky aj od osôb, ktoré za stávkovanie vo Fortune neplatili fyzicky žiadne peniaze, ale stávkovali na sekeru, o čom sa viedol doklad - papier, ktorý bol v pokladni. Na konci zmeny na základe toho, či tí ľudia niečo vyhrali z toho zoznamu vyčiarkoval tých, ktorí dlh vyrovnali. Keď nedošlo k vyrovnaniu tohto dlhu, papier zostával v pokladni s dlžníkmi, čím vzniklo určité manko, kde dlžníci boli zapísaní na tomto papieri. Bez zaplatenia okamžitého tipu tipoval aj majiteľ W., ktorého dlh narástol až do takej sumy, že on sa s ním pohádal, pretože vtedy prekročil W. sumu, vo vzťahu ku ktorej platilo pravidlo, že musel vyplniť dotazník, v ktorom by uviedol sumu výhry za účelom preukazovania pôvodu majetku, toto pravidlo bolo pri výhre nad 2.000,- €. O tejto povinnosti vyplniť dotazník vedel len svedok, lebo sa zúčastnil školenia, ktoré vykonal pracovník inej pobočky spoločnosti Fortuna. W. si od neho bral aj peniaze, pokiaľ išlo o zaplatenie tovaru napríklad sudov piva alebo na jeho hranie. On mu tieto peniaze vydával, keďže nemal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Ďalej uvádzal, že už dlhšie plánoval odísť z tohto zamestnania, pretože tam vládol neporiadok, v minulosti nikdy nemal problém s nakladaním s peniazmi. V tom čase žil u svojej starej mamy, taktiež mal vydanú klubovú kartu od spoločnosti Fortuna ako zákazník, kde boli evidované všetky jeho tikety, ktoré podal a princíp tejto karty spočíval v tom, že čím viac vložil na tipovaní, tím viac získal bodov a tie body znamenali možnosť získať bonusy. Túto kartu mu zničil W. vtedy, keď sa pohádali, keď on odmietal vypísať tlačivo o priznaní majetku. Táto jeho klubová karta bola však spojená s kontovou v spoločnosti Fortuna, kde následne obžalovaný predložil do súdneho spisu výpis z tohto konta.
Zo spáchania skutku tak, ako je tento obžalovanému kladený za vinu, je však obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka - poškodeného D. Y., ktorý uviedol, že v čase skutku bol konateľom spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné, a to spolu s Z. W., kde prevádzkovali a aj v súčasnej dobe prevádzkujú mestskú piváreň v R., v rámci ktorej bola stávková kancelária Fortuna a v ktorej boli umiestnené aj výherné hracie automaty. Obžalovaného zamestnávali v r. 2009, najskôr s ním uzatvorili dohodu o vykonaní práce a neskôr s ním bola uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktoré doklady však svedok podpísané obžalovaným nepredložil, argumentujúc tým, že tieto odovzdal obžalovanému, neskôr svdok tvrdil, že obžalovaný si tieto doklady vzal z kancelárie. Obžalovaný si v práci zmeny odovzdával so svedkom Q.. V stávkovej kancelárii (Fortuna) je práca jednoduchá, je tam počítač a pokladňa, pokiaľ ide o preberanie hracích automatov, postup je taký, že ten, kto preberá zmenu, prevezme istú hotovosť od predchádzajúcej zmeny, ktorá mu to odovzdá, z tej vyčlení časť peňazí na výhry a časť takto prevzatej sumy dáva do trezoru. Pri nástupe obžalovaného do zamestnania tento prevzal od jeho predchodcu svedka C. sumu z hracích automatov vo výške asi viac ako 5.100,- € a dostal aj kľúče od trezoru. Všetky údaje o pohybe financií v automatoch sa zapisovali do zošita, v zásade všetko bolo v poriadku až do 23.10.2009, kedy mu obžalovaný telefonicky oznámil, že sa s ním potrebuje súrne stretnúť, ale len na otvorenom priestranstve a navrhol parkovisko pri Tescu v R.. Na stretnutie prišiel svedok autom, kde si k nemu do auta prisadol obžalovaný a oznámil mu, že v práci zobral nejaké peniaze, časť peňazí prehral na stávkovaní a časť na automatoch. Povedal mu, že takto si vzal okolo 5.000,- €, následne svedok zatelefonoval svedkovi W., ktorý tam došiel, obžalovaný im sľuboval, že to chce napraviť, na čo mu oni navrhli, aby išiel s nimi do práce a spravili vyúčtovanie, avšak obžalovaný sa odmietol inventúry zúčastniť, preto bola privolaná hliadka polície, tá obžalovaného zobrala na obvodné oddelenie, kde mu spravili osobnú prehliadku a policajt u neho našiel okolo 1.000,- €. Policajt mu povedal, aby išli urobiť inventúru, lebo obžalovaný s nimi nechce ísť a aby následne doniesli polícii podklady, že ten skutok sa naozaj stal. Na to svedok poškodený zavolal I. C., ktorý robí výbery z výherných automatov na inej prevádzke poškodeného, ktorý tieto stroje lepšie pozná, ďalej k inventúre prizval D. C., ktorý sa s obžalovaným striedal na zmenách a odovzdával mu svoju agendu, ďalej bol prizvaný technik N. K., ktorý fyzicky vyberá peniaze z dvoch automatov, ktoré sú umiestnené v ich prevádzke, ďalej bol prizvaný aj D. Q., s ktorým sa obžalovaný striedal v prevádzke Fortuny v októbri 2009, následne aj Z. W., ktorý bol v prevádzke častejšie ako svedok Y.. Poškodený ďalej uviedol, že keď prišiel s dokladmi a výsledkami inventúry na políciu o 16.30 hod., tak policajti si menili službu a obžalovaného aj so zaistenými peniazmi pustili na slobodu. Inventúrou zistili celkovú škodu v sume
8.098,17 €, obžalovaný vyberal tržbu z automatov a deň pred stretnutím, kedy došlo k ukončeniu aj ich pracovného vzťahu, obžalovaný povyberal tržbu zo všetkých automatov.
Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčil aj svedok poškodený Z. W., ktorý potvrdil, že v r. 2009, a teda aj v októbri toho roku bol konateľom spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné a obžalovaného poznal ako ich zamestnanca. Obžalovaný, podľa jeho názoru, podpísal dohodu o vykonaní práce, ako aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, lebo preberal peniaze od tipujúcich a okrem toho aj vyplácal výhry hráčom, ktorí vyhrali na hracích automatoch, pričom išlo o automaty, pri ktorých výhry vypláca osobne zamestnanec, výhry im nevydávajú automaty. V inkriminovaný deň mu volal krajský riaditeľ spoločnosti Fortuna, že do banky má odniesť čiastku okolo 4.000,- €, pretože deň predtým bol urobený vklad, teda boli podané stávky v takejto sume, vtedy začal mať svedok podozrenie a čašníci mu oznámili, že obžalovaný do práce neprišiel, krátko na to obžalovaný poslal SMS a žiadal o stretnutie na otvorenom priestranstve. Následne došlo k stretnutiu so svedkom Y., obžalovaným, kde sa im obžalovaný priznal k tomu, že zobral peniaze, navrhol im, že si vezme peniaze na dotáciu na podnikanie, čo však oni nepovažovali za dôveryhodné, preto zavolali policajtov. Ďalej svedok uviedol, že zákaznícku kartu, na základe ktorej môžu tipovať v spoločnosti Fortuna, bežne získavajú zákazníci, obžalovaný si takúto kartu mohol obstarať v ktorejkoľvek pobočke Fortuny. Obžalovaný pri tomto skutku však nepoužil kartu klubovú, ale počas pracovnej doby si natipoval na riadne potvrdenie o stávkach, okolo 15.00 hod. následne podával ďalšie stávky, až došlo ku vzniku škody. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný si tipoval také hry, pri ktorých bol výsledok známy ešte v ten istý deň po jednej až dvoch hodinách, dve stávky mal po 1.000,- €, ďalšie po 500,- €. V inkriminovaný deň bol pri termináli len obžalovaný, teda len obžalovaný a nikto iný nemohol tieto tikety prijať, okrem toho sa obžalovaný bál prísť na druhý deň do práce.
Svedkyňa I. R. potvrdila, že pre spoločnosť Zeromax s.r.o. Humenné dlhodobo viedla účtovníctvo, no so zamestnancami do kontaktu osobne neprichádzala. V prípade, že získajú klienti nového zamestnanca, takúto osobu ona prihlási do Sociálnej poisťovne, vyhotoví aj dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti a tiež dohodu o hmotnej zodpovednosti, keď je pracovník zodpovedný za nejakú finančnú hotovosť počas svojej pracovnej činnosti. Tieto dohody a ďalšie doklady si ona uchováva len v elektronickej podobe, v písomnej forme sa kvôli kontrolám takéto doklady nachádzajú na prevádzke v Mestskej pivárni. Spoločnosť Zeromax s.r.o. mala okolo 60 zamestnancov, pracovali len v určitých časových obdobiach, konkrétne na obžalovaného si už nepamätala.
Svedok N. K. potvrdil, že v prevádzke v Mestskej pivárni boli umiestnené dva výherné hracie automaty patriace spoločnosti Dam Slovakia Michalovce, o ktoré sa on staral, vyberal z nich peniaze, tržbu následne odovzdával spoločnosti Dam a časť peňazí dával prevádzkarovi, aby mal na vyplácanie, resp. po tom, ako vyplatil výhry z týchto hracích automatov. Vo vzťahu k obžalovanému tomuto vyplatil dňa 24.9.2009, 29.9.2009 a 18.10.2009 oproti podpisu konkrétne sumy, v r. 2009 robil servis a z hracích automatov vyberal peniaze.
Svedok I. C. potvrdil, že bol prítomný pri inventúre dňa 23.10.2009, v tom čase pracoval u poškodeného na rovnakej pozícii ako obžalovaný, avšak na inej prevádzke, na prevádzke na sídlisku C. G.. Ďalej svedok potvrdil, že jeho, ako aj svedka N. K. prizvali k inventúre, aby pomohol vyčísliť škodu, na základe toho, že keď sa menia zmeny, tak sa preberajú a následne odovzdávajú určité sumy a opisujú sa stavy automatov a sú tam dokonca až troje počítadlá, jednoduchým odpočtom zistili škodu tak, ako je táto uvedená v spise. Svedok potvrdil, že bol prítomný aj pri otvorení trezoru, aj pri odpočte. Pri kontrole bol otvorený trezor, do ktorého sa odkladali finančné prostriedky zo všetkých hracích automatov, kde zistili, že v tomto trezore sa nachádza suma vo výške 3.197,- €, avšak po spočítaní všetkých údajov z elektronických počítadiel hracích automatov, teda vstupov a výstupov peňazí a potom, ako tieto údaje porovnali so stavom peňazí, ktoré našli v trezore, zistili inventúrou, že v trezore, čo sa týka finančných prostriedkov z hracích automatov, ktoré mal na starosti obžalovaný, malo byť o 4.012,- € viac, teda zistili manko vo výške 4.012,- €. Každý mesiac pri týchto hracích automatoch sa vykonala mesačná uzávierka, na základe ktorej je možné zistiť stav finančných prostriedkov v tom ktorom hracom automate. Každý hrací automat počas svojej prevádzky vykazuje zisk, kde z toho zisku potom majiteľ prevádzky tieto peniaze odovzdáva spoločnosti, ktorá vlastní tento automat a časť z tohto zisku si ponecháva pre seba, resp. pre svoju spoločnosť, v tomto prípade je ním D. Y.. Čiastka, ktorú si ponecháva prenajímateľ, teda Y. pre seba, je vecou dohody medzi majiteľom a prenajímateľom hracieho automatu. Údaje z elektronického počítadla hracieho automatu sú kontrolované aj pracovníkmi daňového úradu za účelom správy daní.
Svedok D. C. potvrdil, že keď skončil prácu v Mestskej pivárni, po ňom ju prevzal obžalovaný, následne ho svedok Y. zavolal s tým, že v spoločnosti došlo k sprenevere nejakej sumy. Svedok potvrdil, že obžalovaný pri odchode svedka C. prevzal peniaze, ktoré tam on nechal a pochádzali jednak zo spoločnosti Fortuna a jednak z výherných hracích automatov. Túto inventúru pri odchode svedka C. robil jednak svedok C., kde sa spisovali údaje z počítadiel všetkých hracích automatov, pričom stavy počítadiel museli sedieť s hotovosťou, ktorá sa po prepočítaní dosiahne. Rozdiel medzi vstupmi vloženými do hracích automatov a výstupmi, teda vyplatenými výhrami, sa potom následne porovnal so stavom v trezore. Z automatov spoločnosti Dam vyberal peniaze len svedok K., z ostatných automatov vyberali peniaze prevádzkari, teda najskôr svedok C. a po jeho odchode obžalovaný. Svedok pri odchode zo spoločnosti poškodeného odovzdal sumu 5.560,67 €, o čom doklad sa nachádza v spise.
Vo veci bol vypočutý aj svedok D. Q., ktorý uviedol, že spolu s obžalovaným pracoval v Mestskej pivárni v R., svedok mal na starosti stávkovú kanceláriu Fortuna a vyplácanie výhier z automatov, on tam v tom čase pracoval ako čašník, svedok mal podpísanú aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, pracoval aj s tržbou od hostí za nápoje a jedlá. K tomu, či mal aj obžalovaný podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti sa svedok vyjadriť nevedel, avšak obžalovaný nakladal s peniazmi z výherných hracích automatov, ako aj zo stávkovej kancelárie Fortuna. Ďalej svedok uviedol, že viackrát videl obžalovaného hrať na hracích automatoch. Svedok ďalej potvrdil, že bol prítomný pri inventúre, ktorá sa robila, keď majitelia spoločnosti mali podozrenie, že obžalovaný im spravil škodu, pri inventúre boli aj svedkovia K. a C., ktorí spisovali údaje z automatov. Dňa 23.10.2009 za ním prišiel iný pracovník z pobočky Fortuna v R., ktorá je na ul. K., ktorý svedkovi povedal, že v posledných dňoch, počas neprítomnosti svedka, nakoľko bol kontaktovaný z centrály spoločnosti Fortuna, zistil, že v pobočke, kde pracoval svedok a obžalovaný boli vysoké vklady peňazí za tikety a taktiež aj dosť vysoké výhry, na čo svedok tomuto oznámil, že on o ničom nevie, pretože nastúpil do práce po svojom voľne. Následne svedok zapol počítač v stávkovej kancelárii Fortuna, kde z jednotlivých prehľadov zistil, že počas predchádzajúcich dní, kedy v stávkovej kancelárii pracoval obžalovaný, boli uvedené vysoké sumy vkladov za tikety, ale aj vysoké výhry. Svedok ďalej uviedol, že pri vklade za tiket, ale aj pri vyplácaní výhry, ktorá by bola v sume 2.000,- € a viac, bol pracovník pobočky stávkovej kancelárie, teda buď svedok alebo obžalovaný, povinný vypísať formulár o prijatí tejto čiastky, resp. vyplatení, na ktorom formulári sa majú uviesť osobné údaje klienta, ktorý túto čiastku vkladá za tiket, resp. ktorý túto čiastku vyberá za svoj výherný tiket. V tomto prípade dňa 23.10.2009 boli síce vypísané tieto formuláre, ale nie v úplnom znení, na týchto formulároch boli vypísané iba výhry. Tieto formuláre sú automaticky vytlačené pri vkladaní uvedenej sumy za tiket, resp. pri vyplácaní uvedenej sumy. Svedok ešte uviedol, že pred tým, ako končil svoju zmenu a po ňom nastupoval obžalovaný, nemal svedok žiaden príjem peňazí za tiket vo výške 2.000,- € a taktiež nikdy nevyplácal žiadnu výhru v uvedenej výške, teda za jeho prítomnosti v stávkovej kancelárii tieto formuláre neboli vytlačené. Následne 23.10.2009 potom, čo sa svedok dozvedel o týchto skutočnostiach o vysokých vkladoch a výhrach, telefonoval obžalovanému s tým, že potrebuje kľúče od pokladne v stávkovej kancelárii, na čo mu obžalovaný povedal, resp. napísal SMS, že kľúče mu nedonesie a že tieto veci bude ďalej riešiť iba s poškodeným Y.. Až po príchode pánov Y. a W. mu títo dali potrebné kľúče od pokladne, kde potom svedok mohol vykonať inventúru. Inventúra, ktorú vykonal, spočívala v tom, že po zapnutí počítača a stlačení príslušných kláves sa dostal do stavu pokladne, teda zistil aká čiastka peňazí by mala byť v pokladni v ich pobočke stávkovej kancelárie, potom spolu s Y. a W. otvorili pokladňu, kde zistili koľko peňazí v nej skutočne je. Na základe porovnania údajov z počítača a po fyzickom zistení stavu peňazí v pokladni po ich prepočítaní zistili, že v pokladni nie je toľko peňazí, ako by malo byť na základe údajov z počítača, teda že v pokladni je manko, toto manko bolo vo výške 4.086,17 €. V pokladni po inventúre mala byť suma 5.157,07 €, v pokladni však bola iba suma vo výške 1.070,90 €. Následne na požiadanie poškodeného Y. z počítača svedok vytlačil zoznam vsadených tiketov počas obdobia, kedy v stávkovej kancelárii pracoval obžalovaný, a to za obdobie od 16.10.20096 do 18.10.2009 a za dni od 21.10.2009 a 22.10.2009. Z tohto zoznamu je zrejmé, že v ich pobočke stávkovej kancelárie bolo prijatých viacero tiketov s vyššou sumou, kde boli dva vklady v sume 2.000,- € a dve výhry, ktoré prevyšovali sumu 2.000,- €. Pri týchto vkladoch a výhrach sa automaticky vytlačil formulár. Pri striedaní zmien mohol svedok skontrolovať len stav, čo sa týka stávkovej kancelárie, nakoľko len tento svedok mal prístup k týmto peniazom odloženým v trezore a porovnal údaje v počítači v stávkovej kancelárii. Čo sa týka stavu finančných prostriedkov z hracích automatov, tento stav svedok nemohol presne skontrolovať, nakoľko prístup do trezoru, do ktorého sa odkladali peniaze z hracích automatov mal len obžalovaný, ktorý určitú čiastku potom nechal svedkovi na vyplácanie prípadných
výhier. Svedok potvrdil, že v pokladni sa nachádzal zoznam tzv. sekier, no keď si takto svedok peniaze zobral, tak to aj povedal majiteľovi a ten vedel, že má taký dlh.
V konaní pred prvostupňovým súdom bol vypočutý aj svedok I. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že potom, čo poškodení Y. s W. volali na políciu, predviedol obžalovaného Ing. K. z parkoviska pred Tescom v R., u ktorého bola urobená bezpečnostná prehliadka, obžalovaný mal pri sebe nejaké mobily a vyššiu sumu peňazí, niečo vyše 1.000,- €. Keďže obžalovaný nemal pri sebe žiadnu nebezpečnú vec, urobil ďalší kolega iba záznam o predvedení a následne, keďže nebol dôvod na zadržanie obžalovaného, tento bol prepustený.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa I. D., ktorá uviedla, že krátko s obžalovaným pracovala v prevádzke v Mestskej pivárni v R., ona tam pracovala ako čašníčka, ďalej uviedla, že obžalovaný bol často nervózny v práci, keď sa ho niečo pýtala, tak jej neodpovedal, alebo ju nevnímal, tiež uviedla, že keď chodil k automatom obžalovaný, tak tieto automaty pípali, čo bolo dosť netradičné, lebo keď tam obžalovaný nebol, tak takto automaty nepípali.
Na základe takto vykonaného dokazovania ani krajský súd neuveril obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že on schodok spoločnosti Zeromax s.r.o. Humenné, v ktorej v septembri až októbri 2009, na základe dohody o vykonaní práce pracoval, nespôsobil, keď túto obranu považoval aj krajský súd za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pretože táto bola v rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi a predovšetkým s výpoveďou svedkov poškodených D. Y. a Z. W., ktorí uviedli, že sa stretli s obžalovaným dňa 23.10.2009, kde sa obžalovaný priznal, že spreneveril peniaze, a to jednak tým, že tieto vložil ako stávky, spreneveril aj peniaze z automatov. Skutočnosť, že obžalovaný aj sám stávkoval v spoločnosti Fortuna, napokon preukazuje aj listinný dôkaz, a to prehľad z jeho klubovej karty, ktorý obžalovaný predložil ešte v pôvodnom konaní dňa 26.8.2010, kde zo sumáru stávok podaných klubovou kartou Ing. I. K. plynie, že tento vsadil na tiketoch celkom sumu 6.645,09 €, vyhral 4.536,03 €, rozdiel teda bol strata obžalovaného vo výške 2.109,87 €. Obžalovaný mal pritom, podľa tohto prehľadu, stávkovať od 19.09.2009 do 22.10.2009. V logickom rozpore je aj výpoveď obžalovaného, pokiaľ tento tvrdil, že schodok vo výške okolo 4.000,- € v stávkovej kancelárii Fortuna mal spôsobiť poškodený W., keď aj z výpovede svedka Q. plynie, že pri výhre, resp. vklade nad 2.000,- € v stávkovej kancelárii je z počítača automaticky vytlačený doklad - formulár, ktorý je potrebné vypísať, pričom tieto formuláre neboli obžalovaným vypísané. Z uvedeného plynie, že pokiaľ takéto sumy by mal vložiť poškodený W., nebol dôvod, aby obžalovaný údaje poškodeného W. na formulári neuviedol. Napokon kontroly medzi jednotlivými zmenami boli vykonávané vždy pri odovzdávaní zmien, kde boli uvádzané sumy vkladov, sumy výhier na výherných hracích automatoch, boli uvádzané zostatky v pokladni a tieto mohli, či už obžalovaný, ako aj svedok Q. skontrolovať.
Je treba prisvedčiť obžalovanému, že v spoločnosti poškodených dochádzalo k určitému neprehľadnému nakladaniu s peniazmi, avšak obžalovaný tento systém toleroval a aj podporoval a nakoniec aj sám zneužil. Obžalovaný síce uvádzal, že dochádzalo aj k určitým dlhom spôsobom, že niektoré osoby stávkovali bez skutočného vkladu, resp., že poškodenému W. aj dával on peniaze z pokladne na vyplatenie napr. piva, alebo rôznych tovarov, nakoľko teda išlo o prevádzku Mestskej pivárne, nikdy však neuviedol konkrétne mená a výšky dlhov, ktoré by mali byť zohľadnené pri vykonanej inventúre. Naopak ani krajský súd nemal dôvod neuveriť výpovedi poškodených, keď títo, po tom, čo sa dozvedeli, či už od obžalovaného samotného, resp. od svedka Q., či od iných pracovníkov, resp. vedúcich pracovníkov iných pobočiek, resp. riaditeľstva spoločnosti Fortuna, o netradičných pohyboch v prevádzke Fortuny v Mestskej pivárni v R. a po stretnutí s obžalovaným bezodkladne privolali hliadku polície a následne bola vykonaná inventúra. K spôsobu inventúry je treba uviesť, že na túto inventúru boli privolaní nielen súčasní zamestnanci spoločnosti Zeromax s.r.o., ale aj bývalí pracovníci, ďalej pracovník z inej pobočky, ako aj nezainteresovaná tretia osoba v podobe svedka N. K.. Všetci títo teda boli prítomní pri zisťovaní stavu v stávkovej kancelárii Fortuna, stavu v trezore, v pokladni, ako aj stavu v jednotlivých výherných hracích automatoch, ktoré boli umiestnené v prevádzke Mestskej pivárne, z ktorých dva výherné hracie automaty patrili spoločnosti Dam Slovakia, do ktorých obžalovaný prístup nemal a ďalšie výherné hracie automaty patrili iným spoločnostiam, do ktorých však mal obžalovaný prístup. Na základe uvedeného potom dospeli k záveru, že v prevádzke bol spôsobený dlh vo výške tak, ako je tento uvedený v skutku vo výrokovej vete rozsudku.
Pokiaľ ide o čas, v ktorom mal obžalovaný nastúpiť do práce u poškodených na základe dohody o vykonaní práce, nepochybne súčasťou spisu je dohoda o vykonaní práce, na základe ktorej aj svedkyňa účtovníčka R. nahlásila obžalovaného ako pracovníka do Sociálnej poisťovne. Aj keď z tejto dohody o vykonaní práce zo dňa 30.9.2009 plynie, že obžalovaný mal vykonávať prácu od 01.10.2009, ktorá dohoda nie je podpísaná pracovníkom, teda obžalovaným, bola podpísaná len za spoločnosť Zeromax svedkom Y., nepochybne obžalovaný vykonával práce v tejto prevádzke poškodených už pred 01.10.2009, čo napokon aj svedok Y. vo svojej výpovedi priznal, keď uviedol, že obžalovaný sa už pred 01.10.2009 zaúčal. Skutočnosť, že obžalovaný pracoval v spoločnosti Zeromax s.r.o. plynie napokon aj z údajov daňového úradu, resp. z údajov oprávnených osôb (obsluhy pobočky zo dňa 28.09.2009), podľa ktorého tak D. Q., ako aj obžalovaný v tejto prevádzke vykonávali obsluhu hracích automatov, napokon aj sám obžalovaný vypovedal, že pre poškodených skutočne pracoval. Otázka, či medzi obžalovaným a poškodenými došlo aj k uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti aj na základe vykonaného dokazovania je naďalej sporná, keď táto nebola zabezpečená do spisu.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na znenie ust. § 179 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z., Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185.
Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Z uvedeného plynie, že predovšetkým § 179 ods. 1 Zákonníka práce upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, kde v prípade vzniku škody je povinnosťou zamestnávateľa preukázať zamestnancovi zavinenie. Na rozdiel od tejto všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, v prípade, ak dôjde medzi zamestnávateľom a zamestnancom k uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty, z ustanovení § 182 až § 185 Zákonníka práce, v tomto prípade neplatí ustanovenie o tom, že zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, v tomto prípade dôkazné bremeno nie je na zamestnávateľovi, ale podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec je, dá sa povedať, v prípade zistenia škody, zodpovedný automaticky za túto škodu. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa zamestnanec v prípade, že bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, teda dôkazná povinnosť v prípade uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti je na zamestnancovi.
Z uvedeného potom plynie, že zamestnanec zodpovedá za vzniknutú škodu aj v prípade, ak medzi ním a zamestnávateľom nebola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, v tomto prípade však vznik tejto škody v prípade pracovno-právnych sporov je povinný preukázať zamestnávateľ. V prípade, ak dôjde ku vzniku škody a zamestnanec a zamestnávateľ majú uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže sa zamestnanec vyviniť len v tom prípade, ak on preukáže, že škoda bola spôsobená bez jeho zavinenia, teda dôkazné bremeno v tomto prípade je na zamestnancovi.
Z uvedeného je zrejmé, že je irelevantné, či v tomto prípade bola alebo nebola uzavretá medzi obžalovaným a poškodenou spoločnosťou dohoda o hmotnej zodpovednosti, keďže otázka uzavretia takejto dohody má význam len z hľadiska dôkazného bremena. Zo všeobecných zásad vedenia trestného konania však plynie, že vinu je potrebné obžalovanému preukázať, teda dôkazné bremeno je tu na orgánoch činných v trestnom konaní, prípadne návrhy na vykonanie dôkazov môžu podávať, resp. aj dôkazy predkladať aj poškodení, ako aj súd môže vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli.
K námietkam obhajoby uvedeným v písomnom vyhotovení odvolania a prednášaným aj obžalovaným v priebehu trestného konania, k výške škody, keď vo výherných hracích automatoch je možné vkladať minimálne sumu 0,10 eur neobstojí, pretože škoda, ktorá v tomto prípade bola spôsobená, nepozostávala len zo schodku z výherných hracích automatov, ale aj zo schodku, ktorý bol zistený v stávkovej kancelárii Fortuna práve vo výške 4.086,17 €, kde v stávkovej kancelárii je možné vkladať, resp. výhry vyplácať aj v sumách nižších ako je 0,10 eur.
Na základe uvedeného aj krajský súd zistil, že v konaní boli vykonané dve protichodné skupiny dôkazov. Na jednej strane to bola výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že schodok nespôsobil on, ktorý však nikdy nespochybňoval, že pre poškodenú spoločnosť vykonával práce, nakladal s finančnými prostriedkami, prijímal stávky a vyplácal výhry. Na druhej strane to boli výpovede všetkých ostatných svedkov, z ktorých ani jeden nespochybnil tvrdenia obžaloby. Ani krajský súd nezistil dôvody spochybňujúce dôveryhodnosť svedkov.
Súd prvého stupňa teda skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ustálil správne, pričom správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj správna právna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu, čím sa dopustil prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, z výpisu z evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil dvoch priestupkov, avšak až po spáchaní tohto trestného činu, správne preto okresný súd konštatoval u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Správne potom konštatoval prvostupňový súd aj neexistenciu žiadnych priťažujúcich okolností u obžalovaného, na základe čoho správne upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 2,3 Tr. zák., v zmysle ktorého sa horná hranica určenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. S prihliadnutím na účel trestu, aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia, ako aj osobu obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, potom dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie u obžalovaného trest vo výmere 1 roka, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov, bude trestom dostačujúcim a splní aj preventívny a výchovný účel.
Následne prvostupňový súd rozhodol aj o náhrade škody, vo vzťahu ku ktorej uložil obžalovanému povinnosť túto zaplatiť poškodenej spoločnosti vo výške 4.012,- €, teda vo výške, ktorú si uplatnila poškodená strana v prípravnom konaní dňa 18.01.2010.
Z doteraz uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.