Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/175/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľky P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.W. W. XXX/XX, XXX XX B., zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že zmluva o úvere č. 614900624 zo dňa 01.07.2011 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je n e p l a t n á.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke priznané trovy konania vo výške 258,12 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2015 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že spotrebiteľská zmluva uzavretá dňa 01.07.2011 medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 01.07.2011 uzatvorila s odporcom zmluvu č. XXXXXXXXX na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 700,- Eur a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi ako veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 591,-Eur v 10 - tich mesačných splátkach po 129,- Eur. Navrhovateľka uzavrela dňa 01.07.2011 s odporcom aj rozhodcovskú zmluvu, kde sa v čl. 2 predmetu zmluvy uvádza, že zmluvné strany sa dohodli pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa nepovažuje v prípade ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Navrhovateľka si neplnila svoje povinnosti riadne, preto odporca podal písomný návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 03.07.2013 bola navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1 162,67 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 14.10.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 28.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Rozhodnutie rozhodcovského súdu považuje navrhovateľka za rozhodnutie, ktoré je v rozpore s , pretože neskúmal či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a rozsudok bol vydaný tendenčne v prospech odporcu. Napadnutú zmluvu považuje za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá neobsahuje náležitosti v zmysle , o spotrebiteľských úveroch a preto by zmluva mala byť vyhlásená minimálne za bezúročnú a bez poplatkov.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.04.2015 s návrhom nesúhlasil. Poukázal na prekážku už rozhodnutej veci. Rozhodcovský súd v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku potvrdil skutočnosť, že zmluva o úvere vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne a potvrdil aj všetky podmienky tak, ako

boli dohodnuté v zmluve o úvere. Ďalej poukázal, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Súd by mal preto konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Predloženú zmluvu nepovažuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere ani za spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko podľa jeho názoru navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté finančné prostriedky sa použijú na výkon podnikania a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Poukázal aj na fakt, že dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávnym vzťahom a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie sú v tomto prípade namieste. Pri posudzovaní výšky úrokov poukázal na českú literatúru a českú judikatúru, podľa ktorých sú ustanovenia zmluvy v súlade zo zákonom.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že spoločne s manželom začali podnikať. Manžel pracoval na stavbe, tam pracovala aj ona. Predmetom jej činnosti boli upratovacie služby. Nedostali vyplatené peniaze, bola nútená zobrať si pôžičku na živobytie, pretože mali ešte školopovinnú dcéru. Okrem iného pracovala aj v Providente a zobrala si pôžičku aj tam, tú už však vyplatila. Keďže potrebovala peniaze, išla do Pohotovosti, kde sa spýtala na možnosti úveru. Pani sa jej opýtala či podniká. V tom čase mala živnosť, tak odpovedala, že áno. Peniaze nepotrebovala na živnosť, za tých podmienok by si ich nevzala, potrebovala ich vyslovene na živobytie, na zaplatenie elektriky. V júni mal manžel úraz, preto bola nútená finančnú situáciu riešiť pôžičkou. Momentálne pracuje ako opatrovateľka, je ochotná zaplatiť istinu, nie je však ochotná zaplatiť celé príslušenstvo. Z podnikania jej zostali akurát dlhy, nemá vyplatené ešte zdravotné poistenie, ktoré spláca. Priznáva, že k situácii došlo aj jej chybou, pretože mala psychické problémy a o nič sa nestarala. Pri uzatváraní zmluvy jej nikto nič nevysvetlil, ani nevedela, čo všetko podpísala. Povedali jej, čo má podpísať, tak podpísala, potrebovala peniaze. Ďalej uviedla, že si ani inú pôžičku ako pre podnikateľa zobrať nemohla, pretože nemohla predložiť žiadne iné doklady ako živnostenský list, nebola zamestnaná takže nemohla predložiť doklad o zamestnaní, rovnako nebola evidovaná ako nezamestnaná, o čom tiež nemohla predložiť doklad. Jediný doklad, ktorý mohla predložiť, bol živnostenský list a na základe tohto dokladu jej bola vyplatená pôžička. Navyše pani, ktorá tam pracovala, vedela v akej situácii je a vedela, že je nútená si pôžičku zobrať na súkromné účely. Nepripisovala však tomu žiaden význam. O tom, že pôžičku si vzala ako podnikateľka sa dozvedela až od svojej právnej zástupkyne po predložení všetkých dokladov. Právna zástupkyňa k veci udáva, že uzatvorená zmluva o úvere bola zabezpečená bianco zmenkou. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom bol vzťahom spotrebiteľským a tak je potrebné posudzovať aj uzatvorenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Úver nebol žiadaný na výkon povolania. Odporca si len zisťoval, či navrhovateľka je samostatne zárobkovo činnou osobou. To potreboval zistiť ako obligatórnu náležitosť zmluvy. Odporca sa ďalej nezaujímal o využitie poskytnutých peňažných prostriedkov, nezaujímal ho žiaden podnikateľský plán a ani iné bežné náležitosti, ktoré bývajú bežné pri poskytnutí podnikateľského úveru. Konanie odporcu je v rozpore so zákonom a pokiaľ vzniknú pochybnosti v súlade s je potrebné posudzovať vzťah podľa ustanovení, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľka si brala úver na podnikateľské účely mal možnosť to v konaní preukázať, k čomu však nedošlo. Podľa jej názoru navrhovateľka dostatočným spôsobom preukázala, že finančné prostriedky si nežiadala na výkon podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedla, že uzatvorená zmluva neobsahuje ustanovenia o RPMN, čo v konečnom dôsledku má následok, že zmluva by mala byť bezúročná a bez poplatkov. Za neprijateľnú podmienku považuje aj vyplnenie dohody o bianco zmenke, čo považuje za obchádzanie zákona v neprospech spotrebiteľa. Stanovený úrok 0,25% denne, čo po prepočte predstavuje 91,25% ročne je podľa jej názoru neprijateľný a v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje aj na skutočnosť, že z rozhodcovského rozsudku nie je možné určiť alebo zistiť aká suma pripadá na istinu, poplatky a úroky. V uzatvorenej rozhodcovskej zmluve je pri navrhovateľke uvedené rodné číslo a nie len IČO, ako by bolo v prípade pokiaľ by úver žiadala na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ by navrhovateľka zobrala úver na podnikateľskú činnosť bolo by to uvedené v účtovníctve. Pokiaľ by tak neurobila konala by proti sebe, pretože by tým mohla znížiť daňovú stratu. K tomuto však nedošlo. Rovnako namieta aj názor odporcu o rozhodnutej veci res iudicata. Podľa jej názoru predložený rozhodcovský rozsudok je nulitný právny akt. V konaní rozhodoval súd, ktorý nemal právomoc vo veci rozhodovať. Na základe toho nie je možné považovať tento spor za už rozhodnutú vec. Pokiaľ ide o rozhodcovské súdy v spotrebiteľských veciach, ide o súkromné spoločnosti, ktoré sú často personálne prepojené priamo s dodávateľmi a navrhovateľka nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť rozhodcovské konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s písomnými dôkazmi a to návrhom na určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, výzvou na zaplatenie zo dňa 18.07.2012, kópiami úhrad, potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2012, splátkovým kalendárom spoločnosti Pohotovosť, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 03.07.2013, oznámením o nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia, oznámením o osobnej návšteve inšpektora, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 01.07.2011, zmluvou o úvere zo dňa 01.07.2011, upovedomením o začatí exekúcie, vyjadrením k návrhu, obsahom zápisníc zo dňa 05.06.2015, 08.07.2015, 04.09.2015, potvrdením o podaní daňového priznania, daňovým priznaním, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľky, vyhlásením účtovníčky, potvrdením o splatení istiny.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Dňa 01.07.2011 uzatvorila navrhovateľka s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 700,- Eur za poplatok 590,- Eur. Poskytnutý úver spolu s poplatkom sa navrhovateľka zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach po 129,- Eur. Zmluva bola uzavretá formou predtlače. V rovnaký deň bola uzatvorená medzi účastníkmi aj rozhodcovská zmluva opäť vo forme predtlače. V zmluve je konštatované, že všetky spory z predmetnej úverovej zmluvy budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky podľa toho, na ktorý zo súdov dá žalujúca zmluvná strana žalobu. Navrhovateľka si riadne neplnila svoje povinnosti, preto odporca v súlade s uzavretou rozhodcovskou zmluvou podal dňa 10.01.2013 návrh na začatie rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 92 27 61, vydal dňa 03.07.2013 rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. , ktorým zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1 162,67 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 14.10.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 28.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 318,31 Eur, všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2013. Navrhovateľka postupne splatila odporcovi sumu istiny ( 25.07.2011 - 129 Eur, 26.08.2011- 129 Eur, 30.09.2011 - 129 Eur, 28.11.2011- 129 Eur, 27.01.2012- 129 Eur, 31.08.2015- 55 Eur) vo výške 700,-Eur.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa (prvá veta ), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Súd vykonal dokazovanie v súlade s citovanými ustanoveniami zákona. Súd považoval za potrebné v rámci dokazovania vysporiadať sa s dvomi základnými otázkami. Prvou otázkou, na ktorú súd musel nájsť odpoveď, bola či konkrétna zmluva je zmluvou spotrebiteľskou alebo nie je. Súd považuje za preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou. Navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je v zmysle považovaná za spotrebiteľa a tým aj ňou uzavretá zmluva o úvere s odporcom za zmluvu spotrebiteľskú. Na základe uvedeného sa na právne vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom posudzujú podľa ustanovení a nie podľa ustanovení ako uvádza odporca. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky, že pokiaľ by úver brala na podnikateľské účely, tento úver by mal byť vedený aj v účtovnej evidencii, pretože by mohla tým znížiť svoju daňovú stratu. V predloženej účtovnej evidencii sa takáto položka nenachádza a vzhľadom k vtedajšej finančnej situácii navrhovateľky súd považuje za preukázané, že navrhovateľka si úver vzala na zabezpečenie základných životných potrieb. Rovnako sa súd stotožnil aj s názorom, že inú zmluvu ani uzatvoriť nemohla vzhľadom ku skutočnosti, že nemohla predložiť žiadne iné potvrdenie ako potvrdenie o vykonávaní činnosti samostatne zárobkovej činnej osoby. Na základe uvedeného súd považuje uzatvorenú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Súd sa zaoberal aj výškou odplaty dohodnutej v úverovej zmluve. Navrhovateľke bol poskytnutý úver vo výške 700,- Eur za odplatu 590,- Eur. Z mesačnej splátky 129,- Eur tak splátka úroku, poplatkov, odmeny predstavuje 59,- Eur, čo je 45,74% zo splátky. Dojednanie o odplate vo výške 590,- Eur súd považuje za dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa . Súd tak považuje celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú. Odplata za úver je podstatným predpokladom určenia, či ide o úverovú zmluvu. Pokiaľ súd určil, že dohoda o odplate je neplatná, stráca zmysel celá úverová zmluva a súd považuje celú úverovú zmluvu za neplatnú.

Druhou otázkou, s ktorou sa súd musel vysporiadať bolo, či ide o už rozhodnutú vec - res iudicata, ako námietky nedostatku podmienky konania zo strany odporcu. Podľa názoru súdu zmluvné podmienky, či už v úverovej alebo rozhodcovskej zmluve, boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V tomto prípade nemožno hovoriť o individuálne dohodnutej zmluvnej podmienke. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine a je podpísaná, ešte automaticky neznamená, že bola individuálne dojednaná. Aj uvedená skutočnosť v zmluve, na základe ktorej má spotrebiteľ možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale podľa takejto podmienky, ak začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by sa mu musel podrobiť predstavuje zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Podľa názoru súdu aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z praxe je zrejmé, že iniciovanie sporu je výlučne zo strany odporcu (dodávateľa). V tom prípade pokiaľ si dodávateľ vyberie rozhodcovský súd, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť. Navrhovateľka podpísala rozhodcovskú zmluvu, čo si v tej chvíli ani neuvedomovala, pretože inú možnosť nemala a bez podpisu tejto zmluvy by nedostala úver. Z predložených dokladov však nevyplýva, že by navrhovateľka bola poučená o rozdieloch medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí o. i. uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom právne akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. obsahuje záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd považuje rozhodcovskú zmluvu za zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, čo znamená, že nebola platne dojednaná, čo má za následok nedostatok právomocí rozhodcovského súdu na prejednanie návrhu odporcu. Uvedená skutočnosť spôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jeho nezáväznosť. Ide o ničotné rozhodnutie tzv. paakt, ktorý je z právneho hľadiska považovaný za neexistujúce rozhodnutie. Súd sa navyše stotožnil s ustálenou súdnou praxou, že všeobecné platné princípy ako „ignoratia iuris non excusat“(neznalosť zákona neospravedlňuje) a „vigilantibus leges sunt scriptae“ (právo patrí bdelým) ustupujú vyššiemu princípu a tým je ochrana spotrebiteľa.

Na základe uvedeného súd rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . podľa ktorého účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov v celkovej sume 258,12 Eur, čo predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia nakoľko od platenia súdneho poplatku bola navrhovateľka oslobodená. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby po 64,53 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, 2x účasť na pojednávaní + 4x režijný paušál ). Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania na účet právnej zástupkyne vedený v U. U. a.s., pobočka P. W. B. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha ( ) Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci ( )

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolávateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)