Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3P-35-2015.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/35/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. V., nar. XX.XX.XXXX a F. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky F.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX B., toho času bytom O. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 1, 811 07 Bratislava a otca D.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., XXX XX B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
Súd s ch v a ľ u j e rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L. V., nar. XX.XX.XXXX a F. V., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté deti") na čas do rozvodu manželstva nasledujúceho znenia:
Maloleté deti s a z v e r u j ú na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok s ú o p r á v n e n í obaja rodičia.
Otec maloletých detí s a z a v ä z u j e platiť výživné na maloletého L. vo výške 300,- M. a na maloletého F. vo výške 300,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc mesiacom september 2015.
Otec s a z a v ä z u j e platiť výživné na tvorbu úspor pre maloletého L. vo výške 100,- Eur mesačne do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred na osobitný účet zriadený na tento účel na meno maloletého.
Otec s a z a v ä z u j e platiť výživné na tvorbu úspor pre maloletého F. vo výške 100,- Eur mesačne do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred na osobitný účet zriadený na tento účel na meno maloletého.
Matka maloletých detí j e p o v i n n á zriadiť v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku samostatný účet v banke znejúci na meno maloletého L. a osobitne na meno maloletého F. s viazanosťou do 18. roku ich života a oznámiť číslo účtov a názov banky v lehote 3 dní od zriadenia otcovi maloletých detí a súdu.
Styk otca s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.04.2015 domáhala nariadenia predbežného opatrenia na čas do rozvodu, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určil výživné vo výške 500,- Eur na maloletého L. a 400,- Eur na maloletého F., a to od podania návrhu. V návrhu uviedla, že s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti, nakoľko sa spolu s deťmi presťahovala do prenajatého bytu na O. ulici v B. z dôvodu manželských nezhôd a nevyspytateľného správania otca maloletých detí. Matka ďalej v návrhu uviedla, že celá finančná zodpovednosť na potreby rodiny je na jej pleciach, pričom táto situácia sa pre ňu stáva už viac neznesiteľná a dôsledky rozpadu rodiny a správania otca maloletých detí sa začali prejavovať na správaní detí. Súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu matka podala aj návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Na pojednávaní dňa 04.09.2015 matka oproti pôvodne podanému návrhu navrhla zaviazať otca na platenie výživného vo výške 300,- Eur na každé dieťa a vo výške 100,- Eur na tvorbu úspor, a na zvyšku návrhu ďalej netrvala, nakoľko vzťah medzi rodičmi nie je pokiaľ ide o otázky týkajúce sa detí problematický. Uviedla, že otec prispieva na maloleté deti nad rámec výživného určeného predbežným opatrením vo výške 460,- Eur mesačne a pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi, otcovi vychádza v ústrety.
Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním zo dňa 05.06.2015, v ktorom uviedol, že od počiatku manželstva zabezpečoval bývanie rodiny kúpou bytov, zariadenia do bytov, úhradou nákladov za ich prevádzku, či pravidelným nákupom potravín a spotrebného tovaru pre rodinu. Podľa vyjadrenia otca, matke maloletých detí navrhol, že na deti bude prispievať výživným vo vyššej sume ako bola stanovená súdom s tým, že sa bude podieľať na pravidelnom sporení pre deti.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 3P/35/2015 - 22 zo dňa 14.05.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým určil otcovi maloletých detí povinnosť platiť výživné na maloletého L. vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletého F. vo výške 100,- Eur mesačne, vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súčasne súd začal konanie aj bez návrhu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L. V. a F. V. na čas do rozvodu v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., nakoľko matka návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu nepodala.
Na pojednávaní dňa 04.09.2015 dospeli účastníci k rodičovskej dohode, ktorú navrhli súdu schváliť.
Kolízny opatrovník ako zástupca maloletých detí vo svojom stanovisku prednesenom na pojednávaní uviedol, že navrhuje súdu schváliť predloženú rodičovskú dohodu, čo odôvodnil záujmom maloletých detí.
Podľa § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní obaja účastníci, právna zástupkyňa matky maloletých detí a kolízny opatrovník, a po vyhlásení rozsudku sa účastníci konania vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L. V. a F. V. (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie a spravovanie majetku maloletých detí, platenie výživného, tvorby úspor pre maloleté deti, úprava styku s deťmi).
Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ods.4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza, že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 04.09.2015, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámil sa s návrhom matky zo dňa 10.04.2015, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou maloletých detí, ako aj ich potrebami, príjmom rodičov preukázaným potvrdením o príjme matky maloletých detí za obdobie 01 - 12/2014 a 01-05/2015, pričom otec súdu potvrdenie o príjme, resp. daňové priznanie nepredložil, nakoľko jeho daňový domicil je v Z. a daňové priznanie za rok 2014 ešte nepodal, a ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to, či rodičovská dohoda, ktorú na pojednávaní účastníci zhodne navrhli spĺňa predpoklady vyžadované ustanovením § 24 ods.4 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletých detí, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletým deťom, výchovnej a ďalších), dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade s chránenými záujmami maloletých detí a rešpektuje a zohľadňuje ich potreby. V časti výživného vychádzal pri schvaľovaní dohody jednak z aktuálnych potrieb maloletých detí, ako aj z majetkových a zárobkových pomerov rodičov. Bežné pravidelné mesačné výdavky na maloletého L. predstavujú sumu cca 271,- M. a na maloletého F. sumu cca 242,- Eur, oblečenie cca 61,25 Eur na každé dieťa, strava 71,90 Eur na každé dieťa a ostatné výdavky (hračky, knihy, pomôcky do školy, darčeky a iné) cca 48,54 Eur na každé dieťa. Otec nepredložil podklady potrebné pre záver o jeho skutočnom príjme, preto súd vychádzal zo zákonného predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je 20 násobok sumy životného minima, t.j 3961,80 Eur (20x198,09 Eur). Matka dosahuje čistú priemernú mzdu cca 487,- Eur. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na skutočnosť, že matka po odchode zo spoločnej domácnosti, ktorú rodičia maloletých detí viedli v byte vo výlučnom vlastníctve otca maloletých detí je nútená zabezpečovať si bývanie formou nájmu. V danom prípade súdu predložená rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, otec sa sám zaviazal na platenie výživného na tvorbu úspor maloletých detí, ktoré vedie k zabezpečeniu ich potrieb do budúcnosti, navyše zodpovedá majetkovým pomerom otca, ktoré sú priaznivejšie ako v prípade matky, čo súd zistil z výpovede otca.
Skutočnosť, že otec sa s maloletými deťmi stretáva podľa dohody s matkou a má s deťmi vytvorený adekvátny vzťah, nebola v konaní sporná, preto súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa styk otca s maloletými deťmi neupravuje a zostáva neobmedzený, nakoľko striktná úprava styku v tomto prípade nie je potrebná.
Vzhľadom na prezentované závery súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.