Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Cb-348-2015.pdf
PDF · 84.3 KB
Case nature
Subarea
24Cb/348/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľov: S.. S. C., nar. XX.X.XXXX, S.. T. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J. XXXX/XX, D., obaja v konaní zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: Ad-Promo consulting s.r.o., IČO: 35 936 827, so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, odporcovi v 2. rade: BRAUGHER EQUITIES CORP., IČ: 571362, so sídlom Vanterpool Plaza, Wickhams Cay 1, 2nd floor, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, odporcovi v 3. rade: AC-Rovinka, s.r.o., IČO: 47 664 151, so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.7.2015 navrhovatelia žiadali, aby súd zakázal odporcovi v 3. rade nakladať s nehnuteľnosťami - pozemkami parc. č. 21274/532, 21274/536, 21274/543, 21274/607 a 21274/610 a stavbami súp. č. 673,922 a 923, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území W., evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. Vo veci samej sa navrhovatelia mienili domáhať určenia neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu - kúpnej zmluvy medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade zo dňa 27.6.2014 (kúpna zmluva č. 1), pričom budú navrhovať vydanie rozsudku, ktorým súd určí právnu neúčinnosť nielen tejto zmluvy, ale aj kúpnej zmluvy medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade zo dňa 27.8.2014 (kúpna zmluva č. 2), ktorou boli predmetné nehnuteľnosti prevedené ďalej na odporcu v 3. rade.
Svoj návrh odôvodnili tým, že vystupujú ako veritelia v rámci reštrukturalizácie odporcu v 1. rade, vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6R/5/2012. Uznesením tohto súdu zo dňa 1.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.7.2013, bol potvrdený reštrukturalizačný plán. Počas jeho plnenia sa odporca v 1. rade nezákonným spôsobom zbavil svojho majetku - predmetných pozemkov a stavieb v obci Rovinka. Kúpnou zmluvou č. 1 ich previedol na odporcu v 2. rade za neprimerane nízku kúpnu cenu vo výške 1.603.767,- eur. Odporca v 1. rade na základe tejto kúpnej zmluvy neprijal žiadne plnenie kúpnej ceny, lebo táto bola dohodou o započítaní, uzavretou medzi odporcami v 1. a 2. rade dňa 27.6.2014, započítaná s pohľadávkou, ktorú mal odporca v 2. rade nadobudnúť od iného veriteľa v reštrukturalizácii, spoločnosti Sberbank Slovensko a.s. Je pritom evidentné, že pohľadávka vo výške 1.963.044,91 eur, ktorú odporca v 2. rade nadobudol od Sberbank, nebola ešte voči odporcovi v 1. rade v celom rozsahu splatná, nakoľko podľa bodu 5.1 záväznej časti potvrdeného plánu bolo predpísané kvartálne splátkové uhrádzanie až do 20.10.2019. Okamžitým uhradením celej pohľadávky formou jej započítania došlo k uprednostneniu veriteľa Sberbank, resp. odporcu v 2. rade, na úkor navrhovateľov a ostatných veriteľov a k výraznému majetkovému poškodeniu odporcu v 1. rade. V procese tohto nezákonného prevodu majetku došlo v dohode o započítaní nad rámec plánu aj k vytvoreniu ďalšieho finančného záväzku odporcu v 1. rade vo výške 358.248,51 eur
v prospech samotného odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade, zastúpený JUDr. Pavlom Baginom, už o mesiac neskôr previedol nehnuteľnosti na odporcu v 3. rade, ktorého konateľom je tiež JUDr. Pavel Bagin, za viac ako dvojnásobnú cenu vo výške 3.641.000,- eur.
Podľa bodu 4.2 plánu, základným predpokladom zachovania prevádzkovania podniku odporcu v 1. rade malo byť pokračovanie v prenájme nehnuteľného majetku tretím osobám. Podľa bodu 8 záväznej časti plánu, ktorý pojednáva o podmienkach prípadného predaja podniku odporcu v 1. rade počas plnenia plánu, mala byť kúpna cena za predaj podniku v celom rozsahu použitá na mimoriadne a okamžité uhradenie nesplateného zostatku pohľadávok všetkých veriteľov, pričom na inom spôsobe použitia kúpnej ceny (napr. započítaním a tým vyplatenie záväzku iba voči jednému z veriteľov), by sa museli dohodnúť všetci veritelia odporcu v 1. rade. Zároveň tento bod určuje, že v prípade predaja podniku v prvých dvoch rokoch od potvrdenia plánu, musí byť kúpna cena vyššia ako 3.450.000,- eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy č. 1 teda došlo v úmysle obísť citované ustanovenia plánu, t.j. evidentne zámerne nedošlo k uzavretiu zmluvy o predaji podniku, ale kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
V nadväznosti na uvedené navrhovatelia tvrdili, že odporca v 1. rade porušil svoju zákonnú povinnosť dodržiavať záväznú časť plánu, konkrétne v bodoch 5.1 a 8, v rozpore s § 132 ods. 1, posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
S prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na neprimerane nízku cenu v kúpnej zmluve č. 1, dohodu o započítaní a vytvorenie nového finančného záväzku odporcu v 1. rade nad rámec plánu, výrazné snahy organizovanej skupiny osôb poškodiť navrhovateľov a ostatných veriteľov, vrátane očividného osobného prepojenia jednotlivých osôb vystupujúcich v rámci predmetných transakcií, s ohľadom na porušenie ustanovení plánu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu oboch kúpnych zmlúv došlo vo veľmi krátkom časovom období a bezprostredne hrozí nebezpečenstvo ďalšieho prevádzania majetku zo strany odporcu v 3. rade na tretie osoby, s cieľom znemožniť prístup navrhovateľov a ďalších veriteľov k majetku a riadnemu uspokojovaniu svojich pohľadávok, mali navrhovatelia za to, že je nevyhnutná dočasná úprava pomerov účastníkov tak, že súd zakáže odporcovi v 3. rade nakladať s nehnuteľnosťami. Navrhovatelia majú dôvodnú obavu, že odporca v 3. rade sa bude snažiť previesť nehnuteľnosti na tretie osoby, pričom takýmto konaním sťaží navrhovateľom ich právnu situáciu v postavení veriteľa odporcu a znemožní uspokojenie ich pohľadávok podľa plánu. Navrhovatelia poukázali aj na to, že podľa ustálenej judikatúry predbežné opatrenie ako súčasť práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Podmienkou je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní ani nemusí vždy dodržať formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
K návrhu navrhovatelia pripojili reštrukturalizačný plán odporcu v 1. rade, kúpnu zmluvu č. 1 a dohodu o započítaní zo dňa 27.6.2014 a kúpnu zmluvu č. 2 zo dňa 27.8.2014.
O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanove-nia § 74 až 77 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.).
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Ako už navrhovatelia uviedli, inštitút predbežného opatrenia má zabezpečiť dočasnú úpravu pomerov účastníkov v prípadoch, ak si zistené okolnosti navrhovanú úpravu naliehavo vyžadujú, alebo ak je ohrozená budúca vynútiteľnosť práva, ktoré je medzi stranami predmetom sporu. Ide o rozhodnutie dočasnej povahy, ktorým sa rieši stav, ktorý neznesie odklad, a ktorým sa zásadne neprejudikuje meritórne rozhodnutie vo veci samej. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aspoň osvedčenie oprávnenosti uplatneného nároku, k ochrane ktorého má predbežné opatrenie smerovať, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy
Súd dospel k záveru, že predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia nie sú v danej veci splnené.
Predbežným opatrením nariadeným pred začatím konania vo veci samej sa riešia iba naliehavé prípady, ak je ohrozená budúca vynútiteľnosť práva. Navrhovatelia žiadali nariadiť predbežné opatrenie z obavy, že odporca v 3. rade prevedie nehnuteľnosti na iné osoby, čím sťaží ich právnu situáciu v postavení veriteľa odporcu a znemožní uspokojenie ich pohľadávky v zmysle plánu.
V prvom rade súd poukazuje na to, že právne postavenie navrhovateľov ako veriteľov odporcu v 1. rade sa ani prípadným ďalším prevodom nehnuteľností nezmení., nakoľko ich práva voči odporcovi v 1. rade zostanú rovnaké, nezmenené.
Už zo skutočností uvedených navrhovateľmi však vyplýva, že ich návrhu chýba prvok naliehavosti. Kúpne zmluvy č. 1 a 2 boli uzavreté v júni a v auguste 2014, odporca v 3. rade nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam vkladom do katastra dňa 8.9.2014. Navrhovatelia podali svoj návrh až dňa 21.7.2015, pričom neuvádzajú žiadne skutočnosti, ktoré nastali v tomto období. Navrhovatelia nevysvetľujú, prečo je potrebné predbežné opatrenie nariadiť až po roku odvtedy, čo odporca v 1. rade predal svoje nehnuteľnosti, ani prečo sa domnievajú, že odporca ich predá tretím osobám práve teraz, hoci mal dostatok času tak urobiť doteraz. Navrhovatelia tvrdia, že ide o výraznú snahu organizovanej skupiny poškodiť veriteľov, nič konkrétnejšie v tomto smere však neuviedli, ani nedoložili.
Podľa súdu navrhovatelia dostatočne neosvedčili, že im hrozí bezprostredná ujma. Navrhovatelia vôbec neuviedli, či a v akom rozsahu odporca v 1. rade plnil voči nim splátky podľa bodu 5.6 plánu, či im prípadne neboli hradené mimoriadne splátky pred dohodnutými lehotami, či informovali dozorného správcu o podstatnej hrozbe nesplnenia plánu v budúcnosti (bod 7.13 plánu), aká je výška rezervného fondu, príp. či navrhovatelia vyhlásili predčasnú splatnosť zostatku ich pohľadávky po zániku nájmu v dôsledku prevodu nehnuteľností. Uvedené skutočnosti sú dôležité pre posúdenie dôvodnosti ich návrhu.
Okrem toho bolo potrebné brať na zreteľ, že pohľadávka spoločnosti Sberbank titulom poskytnutého úveru bola zabezpečená záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Táto spoločnosť ako financujúca banka odporcu v 1. rade mala postavenie zabezpečeného veriteľa. Uvedené je konštatované v reštrukturalizačnom pláne, ako aj v kúpnej zmluve č. 1.
Podľa bodu 6 záväznej časti plánu, zabezpečení veritelia boli oprávnení pristúpiť k výkonu záložného práva predajom zálohu, ak odporca v 1. rade ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplnil riadne a včas povinnosť voči veriteľovi vyplývajúcu z plánu a plán sa tak stane voči tomuto veriteľovi vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. V predloženej kúpnej zmluve č. 1 je uvedené, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.2.2014 získal odporca v 2. rade od Sberbank pohľadávku zabezpečenú záložným právom a dňa 10.5.2014 oznámil odporcovi v 1. rade ako záložcovi začatie výkonu záložného práva v zmysle § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, t.j. predajom nehnuteľnosti spôsobom určeným v zmluve alebo na dražbe. Samotná úverová zmluva nebola súdu predložená, preto súdu nie je známy spôsob, ako sa mali založené nehnuteľnosti predať. Na základe uvedeného preto nie je možné ani len predbežne konštatovať, že bol porušený bod 8 záväznej časti plánu.
V tej súvislosti je ešte potrebné uviesť, že plán neurčuje, že cena za predaný podnik musí byť vyššia ako 3.450.000,-. eur, ako to tvrdili navrhovatelia. V pláne je uvedené, že odporca v 1. rade nie je oprávnený bezdôvodne odmietnuť, zdržiavať alebo sťažovať uzatvorenie zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, ak kúpna cena bude v prvých dvoch rokoch od potvrdenia plánu vyššia ako 3.450.000,- eur. To je, samozrejme, rozdiel.
Pri odvolávke na bod 8 záväznej časti plánu ohľadne povinnosti odporcu v 1. rade použiť kúpnu cenu na mimoriadne a okamžité uhrádzanie nesplateného zostatku všetkých veriteľov tiež nemožno abstrahovať od toho, že nehnuteľnosti boli založené v prospech veriteľa Sberbank, ktorý mal postavenie zabezpečeného veriteľa.
Ďalšou požiadavkou pre nariadenie predbežného opatrenia je aj to, že medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Podľa judikatúry to znamená, že vzťah, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej. Vo veci samej sa navrhovatelia mienia domáhať iba vyslovenia neúčinnosti prevodu voči odporcom hoci tvrdia, že oba prevody sú nezákon-né, čo by malo spôsobovať ich neplatnosť.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa ods. 4 právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Predložené kúpne zmluvy ale nasvedčujú tomu, že ak sa nimi odporca v 1. rade skutočne zbavil svojho majetku, mohol z toho mať prospech len odporca v 2. rade, ktorý nehnuteľnosti kúpil za 1.603.767,- eur bez DPH a obratom ich predal za cenu 3.641.000,- eur bez DPH, pričom odporca v 3. rade mal túto cenu zaplatiť odporcovi 2. rade do 30.11.2014. Z ničoho zatiaľ nevyplýva, že by z týchto kúpnych zmlúv mal prospech odporca v 3. rade. Z toho vyplýva, že tu nie je priama súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a prípadným budúcim rozhodnutím vo veci samej o neúčinnosti prevodu.
Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko nebol dostatočne splnený ani jeden z vyššie uvedených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).