Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-11-2015.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/11/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému B. Y., bytom Y. č. XXX, o vymoženie sumy 1 081,91 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/289/2014 - 12 zo dňa 2.3.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, EX 5224/14. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 12130/11 zo dňa 6.3.2012. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2009. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom. Vzťah oprávneného a povinného založený uzavretím zmluvy o úvere je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským a tak sa na neho vzťahujú zákonné ustanovenia na ochranu práv povinného, spotrebiteľa. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, neoddeliteľnej súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah povinný nemal možnosť ovplyvniť, exekučný súd uviedol, že tá síce dáva povinnému možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, avšak v prípade podania žaloby na rozhodcovský súd oprávneným je povinný nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorú si spotrebiteľ individuálne nevyjednal a ktorá znemožňuje možnosť voľby povinného, je tak považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je pre konštatovanie rozporu s dobrými mravmi neplatná. Oprávnený tak nedisponuje spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. vykonateľným rozhodnutím orgánu s právomocou konať vo veci. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 15/, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 22.12.2009 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.
Vo vzťahu k argumentácii súdu prvého stupňa ohľadom posúdenia vzťahu medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinným ako dlžníkom ako vzťahu spotrebiteľského, s touto argumentáciou sa odvolací súd stotožňuje. Na doplnenie argumentácie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenia § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve o úvere na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne splynula s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, o ktorom mal byť povinný primerane oboznámený, nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky
- typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu (čl. 3 Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, ďalej len „Smernica“), či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva resp. doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Navyše, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. ustanovenie § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany, ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.
Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Je nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a neskúmal, či medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Súdny exekútor na výzvu súdu predložil zmluvu o úvere a všeobecné podmienky pre úver obsahujúce rozhodcovskú doložku (bod 15). Iné doklady zo strany oprávneného predložené neboli, pričom aj rozhodcovský súd svoju právomoc odvodzoval od predloženej rozhodcovskej doložky. Je preto nesporné, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, pričom túto skutočnosť nevyvrátil ani samotný oprávnený tým, aby spolu s odvolaním predložil rozhodcovskú zmluvu.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.