Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/66/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: A. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F., D. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Lukášom Kišeľakom, so sídlom Prešov, Jarková 63, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Košice, B. Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21.1.2015 pod č. k. -166, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, pod sp. zn. zo dňa 19.1.2012. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania na účet jej právneho zástupcu vo výške 407,82 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19.1.2012, dôvodiac neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka bola vopred pripravená žalovaným a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, bolo dôvodné zrušiť jeho rozsudok. Zároveň žiadala určiť rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v časti XV. Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“), uzavretej medzi účastníkmi konania, za neplatnú. V tejto časti však žalobkyňa vzala návrh späť a preto okresný súd postupom podľa , v časti určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky konanie zastavil.

Mal za preukázané, že dňa 30.1.2009 účastníci konania uzavreli Poistnú zmluvu č. 4333190206, na základe ktorej bolo dojednané poistenie na dobu 49 rokov. Následne došlo k zániku poistenia z dôvodu doručenia žiadosti žalobkyne na zrušenie poistnej zmluvy. Na základe návrhu zo dňa 2.1.2012 uplatnil žalovaný proti žalobkyni na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 51,45 eur s poukazom na časť 12 ods. 7a VPP. Žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 21.11.2012, pričom návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na súde dňa 20.12.2012.

Aplikáciou ustanovení a násl., , o rozhodcovskom konaní a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle Obč. zákonníka. Je zrejmé, že žalobkyňa uzatvárala predmetnú zmluvu ako fyzická osoba mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný tak konal v rámci predmetu svojho podnikania. Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti mal za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Z obsahu výpovede žalobkyne a svedka vyplynulo, že nebola o týchto náležitostiach zmluvy poučená, neboli jej tieto vysvetlené, a bez toho, aby mala akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov medzi účastníkmi konania, podpísala poistnú zmluvu ako aj následné listiny, ktoré jej boli predložené. Podľa názoru súdu, je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre žalobkyňu ponechaná nebola, čo vyplýva z jeho výsluchu. Taktiež vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany žalovaného nebol produkovaný žiaden dôkaz, ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak jej tvrdení. Z týchto dôvodov mal za to, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, teda spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, poukázal na uvedené tvrdenia, že sa jedná sa o žalovaným pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený žalobkyni na podpis bez jeho reálneho objasnenia či poučenia o jej právach. Z týchto dôvodov uzavrel, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak, jedná sa o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom oboznámená o rozdiele medzi rozhodcovským a súdnym konaním a ani nemala vzhľadom na svoje skúsenosti s takýmito zmluvami dôvod sa sama dopytovať na tieto okolnosti žalovaného. Práve ten bol povinný jej tieto skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil. Preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie a o rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ sa týka námietok žalovaného, že predmetná zmluva nie je spotrebiteľským vzťahom, v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je predformulovaná na tlačive, ktorého podstatou je to, že bola vopred tak naformulovaná bez možnosti zásahu žalobkyne do jej obsahu. To, či existovala možnosť odmietnuť túto doložku alebo nie, nie je vo veci relevantné. Jedná sa o štandardnú formulárovú zmluvu, ktorá v žiadnom prípade nepodporuje tvrdenia žalovaného o tom, že sa jednalo o osobitné vyjednanie, čo v podstate bolo vyvrátené aj výsluchom svedka a žalobkyne. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že prípadne nesplnil svoju povinnosť danú zákonom sprostredkovateľ poistenia, táto skutočnosť sama o sebe nezbavuje zodpovednosti za takéto konanie, ak by aj prípadne k nemu došlo, teda to, že jeho zástupca individuálne nevyjednal doložku, čo bolo v tomto konaní preukázané. Individuálne vyjednaná zmluvná podmienka je taká, kedy zmluvné podmienky sú dohodnuté v priebehu procesu jednania, a nie, ak boli vopred pripravené a nebolo možné meniť obsah tak, ako to bolo v tomto prípade. Všetky tieto závery jednoznačne preukazujú to, že sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej bola inkorporovaná rozhodcovská doložka bez akéhokoľvek predchádzajúceho dojednania medzi stranami, a bola podpísaná žalobkyňou bez bližších informácií, čím jednoznačne došlo k porušeniu práv spotrebiteľa bez toho, aby si tento mohol reálne vybrať, či chce, aby prípadný spor bol posudzovaný súdom alebo v rámci rozhodcovského konania. K tomu, že bol podpísaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta, a že v tomto žalobkyňa, teda klient, uviedla, že žiadna otázka jej nebola nezodpovedaná, čo by malo preukazovať individuálnu dojednanosť, okresný súd uviedol, že nielen z tohto, ale aj z iných konaní je preukázané, ako aj z výpovedí sprostredkovateľov poistenia vyplýva, že klienti boli oboznámení len ohľadom časti týkajúcej sa poistenia, teda výšky poistného, poistného krytia, poistnej doby, pričom ostatné časti poistných zmlúv boli len mechanicky predkladané na podpis klientom tak, aby boli podpisy na všetkých predtlačených miestach bez akéhokoľvek bližšieho informovania, čo znamená, že reálne tieto podpisy na záznamoch o požiadavkách klienta nezodpovedajú skutkovému stavu, teda tomu, čo uvádza žalovaný, že tomu tak bolo. Rozhodcovská doložka, od ktorej Arbitrážny súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť vo veci, nebola individuálne dojednaná, a preto nedošlo k jej riadnemu uzavretiu, čím nemôže byť ponechaný v platnosti ani jeho rozsudok. Preto ho súd považoval za potrebné zrušiť.

Pokiaľ sa týka ďalších námietok vznesených žalovaným v konaní, aj v súvislosti s uznesením Súdneho dvora EÚ, správy NBS, k týmto okresný súd nepovažoval za potrebné sa vyjadriť, pretože už riešia následné otázky, ktoré nie sú rozhodujúce pre toto konanie vo veci samej. Je aj v súlade so zásadou procesnej ekonómie konania pred súdom, aby dal odpoveď len na tie argumenty, ktoré sú významné, a nie na argumenty, ktoré pre posúdenie veci podstatný význam nemajú. Zásadou spravodlivého procesu je riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, či Európskeho súdu pre ľudské práva. Ani judikatúra týchto súdov nevyžaduje, aby na každý argument, vznesený procesnou stranou, bola daná odpoveď zo strany súdu, pokiaľ takýto argument nie je pre rozhodnutie významný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Takýmito argumentmi ostatné argumenty, vznesené žalovaným v konaní neboli (porovnaj rozhodnutie ESĽP Ruiztoria c/a Španielsko z 9.12.1994).

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa , keď úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 407,82 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výrokoch o zrušení rozhodcovského rozsudku a o povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania, podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal v napadnutej časti zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, pretože jeho právne závery si navzájom odporujú, je zároveň nepreskúmateľné aj preto, že súd neodôvodnil naplnenie predpokladu právnej normy, na základe ktorej zrušil rozhodcovský rozsudok, nesprávne vec právne posúdil a neaplikoval relevantnú právnu normu a svojimi procesnými pochybeniami zaťažil konanie o vady, ktoré mali za následok porušenie základných zásad súdneho konania. Predovšetkým súd prvého stupňa neodôvodnil, ako rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, teda nevykonal subsumpciu skutkového stavu pod predpoklady právnej normy, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V rozhodnutí síce správne citoval právne normy (§ 53 a násl. Obč. zákonníka), avšak skutkovo vôbec neuviedol konkrétny dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, iba všeobecne tvrdí, že bol naplnený predpoklad obsiahnutý v právnej norme. Tým zároveň spôsobil nepreskúmateľnosť rozsudku. Neuviedol ani to, že prípadná rozhodcovská doložka je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka. Aj keby to súd vyhlásil, nestačilo by, keby podriadil túto podmienku pod ustanovenie § 53 ods. 4, ktoré vymedzuje možné neprijateľné podmienky, pretože tento zoznam neprijateľných podmienok slúži ako tzv. blankolist, čo konštatoval aj Súdny dvor v rozhodnutí C-237/02 v čl. 20. Ak aj súd zrušil rozhodcovský rozsudok, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, prečo je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako na jej základe bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Jeho rozhodnutím bolo zároveň znemožnené konať v rámci odvolacieho konania, pretože žalovaný nemôže namietať dôvody neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorých súd rozhodol v merite veci, pretože tieto dôvody neprijateľnosti v rozhodnutí nie sú uvedené. V rozhodnutí taktiež dospel k právnym zisteniam, ktoré si navzájom logicky odporujú, lebo na jednej strane za tých istých podmienok môže dodávateľ spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu predložiť, na druhej strane rozhodcovské doložky nemôžu byť vopred pripravené. Nie je však možné, aby boli rozhodcovské doložky druhej strane predložené bez toho, aby boli vopred pripravené.

Taktiež vec nesprávne právne posúdil aj tým, pretože nesprávne interpretoval právnu normu, keď zároveň neaplikoval relevantnú normu, a to . Aj tým spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa vnútroštátnej úpravy, individuálne dojednaná podmienka musí spĺňať dva predpoklady, a to: A) spotrebiteľ musí mať možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, B) musí mať možnosť ovplyvniť jej obsah. V tejto súvislosti spotrebiteľ pred podpisom zmluvy mal nepochybne dostatok priestoru na jej prečítanie, avšak treba poznamenať, že už to, či sa s podmienkami skutočne oboznámi a prečíta si ich, závisí od zodpovednosti a rozumovej vyspelosti spotrebiteľa, pričom dodávateľ ho k tomu nemôže nijako nútiť. Záznam o potrebách a požiadavkách jasne preukazuje to, že žalobkyňa mala priestor nielen oboznámiť sa so všetkými podmienkami VPP a osobitným zmluvným dojednaním, ale sprostredkovateľka poistenia jej tieto podmienky vysvetlila v súlade s , , . Aj podľa odborného vyjadrenia NBS pre Arbitrážny súd Košice, záznam o potrebách klienta jednoznačne preukazuje dohliadaciemu orgánu nad sprostredkovaním poistenia (NBS), že pri sprostredkovaní poistenia došlo k naplneniu všetkých požiadaviek podľa uvedeného zákona a že poisťovňa bola bona fidae ubezpečená o splnení všetkých týchto zákonom predvídaných informačných povinností v prospech klienta, budúceho

spotrebiteľa. Súd mal pritom k dispozícii dva protichodné dôkazy, a to záznam o požiadavkách a potrebách klienta a výpoveď žalobkyne a sprostredkovateľky poistenia. Keďže tu bol očividný rozpor medzi výpoveďou účastníčky konania a listinným dôkazom, ktorý bol pravý, ňou podpísaný, mal sa súd zaoberať rozporom medzi uvádzanými skutočnosťami žalobkyňou a dôkazom osvedčujúcim opačné skutočnosti. V tejto súvislosti vôbec neposúdil hodnovernosť žalobkyne, hoci mala právny záujem na veci, a je jasné, že nebude vypovedať proti sebe. V jej výpovedi boli očividné rozpory, keď uviedla, že sa pýtala na rozhodcovskú doložku, ale nikto jej ju nevysvetlil, potom tvrdila, že zmluvné podmienky nečítala celé, asi len do polky, pričom ďalej uviedla, že koniec asi nečítala. Ustanovenia o rozhodcovskom konaní sú však aj v časti XV. na konci VPP a rozhodcovská doložka je aj v Osobitných zmluvných dojednaniach za VPP. Odkiaľ potom žalobkyňa vedela o rozhodcovskej doložke, ak si prečítala zmluvné podmienky len do polky? Rovnako súd neposúdil, že sprostredkovateľka poistenia je známa žalobkyne, a z tohto dôvodu ani nebude vypovedať proti nej. Navyše, sprostredkovateľka poistenia nebola zbavená povinnosti mlčanlivosti, ktorú je povinná dodržiavať. Súd teda neposúdil vierohodnosť žalobkyne a sprostredkovateľky poistenia, namiesto toho prisudzuje nedobromyseľnosť len žalovanému. V odvolaní ďalej uviedol, že aby došlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky, musí zároveň platiť, že spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť jej obsah. Aj tu si súd odporuje, pretože na jednej strane tvrdí, že návrh musí byť predložený tak, aby ho navrhovateľ mohol odmietnuť, a na druhej strane tvrdí to, že mohol odmietnuť rozhodcovskú doložku, čo nie je relevantné. Teda mal sa vysporiadať s tým, či táto možnosť odmietnutia rozhodcovskej doložky napĺňa individuálnosť dojednania. Taktiež súd procesne pochybil, keď v zápisnici o pojednávaní iba oboznámil obsah spisu a návrh na uzavretie poistnej zmluvy, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovský rozsudok, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, návrh na začatie konania pred rozhodcovským súdom, správu Arbitrážneho súdu Košice, zoznam o požiadavkách a potrebách klienta a VPP, pričom dokazovanie oboznámením s listinným dôkazom nepozná. Podľa , dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Teda súd svojím postupom, kedy nevykonal dôkazy prečítaním listín a kedy nerešpektoval povinnosť mlčanlivosti sprostredkovateľky poistenia, dopustil sa takých procesných vád konania, kedy niektoré skutkové zistenia nemal podložené procesne správnym dokazovaním, ktorý určuje zákon a dôkaznými prostriedkami, s ktorými procesný predpis ráta. Taktiež zaťažil konanie aj ďalšou procesnou vadou, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávaní, a to tým, že si nesplnil svoju procesnú viazanosť uloženú v ustanovení . Tieto opomenutia zo strany súdu zároveň spôsobili, že jeho rozhodnutie bolo pre strany nepredvídateľné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Žalobkyňa sa na odvolanie žalovaného písomne nevydarila.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v napadnutej časti ( ).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:

Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvodil ustanovením a o rozhodcovskom konaní. V konaní bolo totiž nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 2/2008 k poistnej zmluve č. 4333190206, je neplatná, pretože nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z tohto dojednania jednoznačne vyplýva, že toto je súčasťou aj VPP a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV. VPP, v ktorej časti je upravené rozhodcovské konanie. Z uvedeného je teda evidentné, že sa žalobkyňa nemohla podieľať na tvorbe jej obsahu, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je tu pre spotrebiteľa len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd práve v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie, ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej

zmluvy či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o podnikateľom vopred nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy či doložky. Čo do dôsledkov by sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napr. dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou VPP. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom sprostredkovateľa bola žalobkyňa poučená o svojich právach v zázname o potrebách klienta. Z neho vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobkyni boli vysvetlené veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti o VPP a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou podpísanou v čl. XV. VPP podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a kde sám rozhodol o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu, a či vôbec túto poistnú zmluvu uzavrieť chce. Práve odkazy v týchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve alebo v osobitných zmluvných dojednaniach č. 2/2008 k poistnej zmluve na čl. XV. VPP, kde je upravené rozhodcovské konanie, robí takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tieto odkazy na niekoľko listín a na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Z tohto hľadiska potom takéto dojednania treba považovať za neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Už aj preto je odvolanie žalovaného nedôvodné. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže úspešná žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ich náhrada jej priznaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.