Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-202-2014.pdf
PDF · 86.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/202/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35787783, Panenská 7, Bratislava právne zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava proti odporcovi: X. I., nar. X.X.XXXX, G. XX, H., v konaní o zaplatenie 944,99 eura s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 913,77 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 17.9.2013 do zaplatenia, a n a h r a d i ť právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 56,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z dlžnej úverovej istiny súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II (ďalej len „súd“) dňa 13.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 944,99 eur s prísl. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že s odporcom uzatvoril dňa 22.1.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“). Odporca si neplnil povinnosti podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy, čo malo za dôsledok vznik dlžnej pohľadávky a preto si navrhovateľ túto pohľadávku uplatnil žalobou voči odporcovi. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania.
Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 10.7.2015, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na deň 3.9.2015 a z dôvodu hospodárnosti konania súhlasil, aby súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca, ktorému bolo predvolanie doručené riadne a včas ešte dňa 1.7.2015, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, konkrétne s návrhom na začatie konania, úverovou zmluvou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru, potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov a ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 22.1.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru (Samsung Galaxy SIII) u predajcu uvedeného na predmetnej zmluve (DATART) a súčasne záväzok odporcu vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy
zároveň súhlasil s poistením schopnosti splácať úver v rámci základného súboru poistenia, ktorý bol spoplatnený poplatkom 3,33 % z mesačnej splátky. Odporca takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu v celkovej výške 898,77 eur. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradil odporca navrhovateľovi ku dňu podania žaloby nič z dlžnej sumy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany odporcu navrhovateľ vyhlásil dňa 16.9.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporcu splatným v celom rozsahu. Na predžalobnú výzvu odporca nereagoval.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že z úverovej zmluvy má odporca voči navrhovateľovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 913,77 eur, ktoré pozostávajú zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 898,77 eur a z dlžného poistného z úveru vo výške 15 eur. Súd zároveň uvádza, že navrhovateľ si žalobou uplatnil sumu 944,99 eur, ktorá okrem vyššie uvedeného pozostávala ešte z dlžných úrokov z úveru vo výške 31,22 eur. Súd ale posúdil výšku úrokov z úveru vo výške 30% ročne ako neprimerane vysokú. Pri určení, že táto výška je neprimerane vysoká súd vychádzal zo štatistických ukazovateľov zverejňovaných NBS (http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/menova-a- bankova-statistika/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery), týkajúcich sa výšky úrokovej miery pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti s obdobím splatnosti od 1 do 5 rokov, poskytovaným bankami za obdobie roku 2013. Podľa týchto štatistík bola priemerná výška úrokových sadzieb pre tento typ úverov za rok 2013 12,98 % ročne. Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru, ktorý si uplatňuje navrhovateľ voči odporcovi je viac ako dvojnásobne vyšší oproti obvykle požadovanej úrokovej miery na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v rovnakom časovom období. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov viac ako dvojnásobne prevyšujúca priemernú úrokovú sadzbu bánk nie je primeraná.
Preto v časti uplatneného nároku navrhovateľa z titulu úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 31,22 eur a vo výške 30 % ročne zo sumy 898,77 eur od 17.9.2013, súd žalobu zamietol. V ostatnej časti súd uplatnený nárok navrhovateľa uznal, nakoľko bol osvedčený predloženými dôkazmi a preto rozhodol spôsobom uvedeným v prvých dvoch výrokoch tohto rozsudku.
Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko odporca neuhradil jednotlivé splátky úveru v lehote ich splatnosti, súd ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške ustanovenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stal splatným predmetný úver odporcu, a to až do zaplatenia.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko navrhovateľ bol úspešný v pomere 97% a teda pomer jeho neúspechu (3%) považoval za nepatrný.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Trovy konania navrhovateľa, ako si ich tento prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil návrhom na začatie konania zo dňa 13.10.2014 a rovnako aj podaním doručeným súdu dňa 28.1.2015, pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eura (a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky, za dva úkony právnej služby, režijný paušál a DPH) a z trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 56,50 eur. Súd podotýka, že zníženie hodnoty z ktorej sa vypočítavala základná tarifná odmena podľa vyhlášky v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nemalo v konečnom dôsledku po prepočítaní vplyv na výšku priznaných a uplatnených trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. . Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.