Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50C/449/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľky: D.. D. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 3, XXX XX B., proti odporcovi: Privatbanka, a.s., IČO: 31 634 419, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, zast. VIVID LEGAL, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ, advokát Mgr. Dušan Mihaleje, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- EUR a to do troch dní od doručenia rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 980,35 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 09. 2014 domáhal, aby súd určil, že zmluva o úvere č. 10/2011/FO uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 08. 04. 2011 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 30. 01. 2013, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1 150 000,00 EUR, je neplatná.

Svoj návrh odôvodnil tým, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. a obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa a zároveň poukázal na nadmerné zabezpečenie úveru odporujúce dobrým mravom, keď pomer hodnoty zabezpečenia k úveru predstavoval 203%. V otázke nadmerného zabezpečenia úveru navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že odporca využil tieseň navrhovateľa, keď konečné schválenie úveru podmienil nadmerných zabezpečením úveru. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku navrhovateľ považoval zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. I ods. 3 písm. c) zmluvy o úvere, podľa ktorého platba dlžníka titulom splatenia úveru sa použije na úhradu pohľadávky veriteľa v poradí : náklady veriteľa, poplatky a dohodnuté sankcie, úroky z omeškania, úroky a napokon istina. Navrhovateľ poukázal na rozpor uvedeného článku zmluvy s ust. , podľa ktorého pri čiastočnom plnení dlhu sa plnenie dlžníka započíta najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Navrhovateľ poukázal aj na výšku úrokov z omeškania, keď podľa zmluvy o úvere mal byť úrok z omeškania účtovaný vo výške 8% p.a., čo je podľa navrhovateľa v rozpore s ust. , v spojení s nar. vlády SR č. , podľa ktorého s účinnosťou od 01. 02. 2013 je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Navrhovateľ považoval za neprijateľnú podmienku aj zmluvné

dojednanie obsiahnuté v čl. II ods. 4 veta prvá zmluvy o úvere, podľa ktorej za nevyčerpaný úver môže veriteľ účtovať dlžníkovi poplatok v zmysle sadzobníka poplatkov odporcu platného v čase vyúčtovania poplatku a každá zmena sadzobníka poplatkov odporcu je pre dlžníka záväzná jej vyvesením v obchodných priestoroch veriteľa alebo uverejnením na webovej stránke veriteľa. Podľa navrhovateľa sú uvedené zmluvné dojednania v rozpore s ust. , sú v neprospech navrhovateľa, keď na ich základe je navrhovateľ vopred zaviazaný na úhradu poplatkov, ktorých výšku nepoznal pri podpise zmluvy o úvere a veriteľ ich v neprospech dlžníka zvyšuje. Navrhovateľ taktiež považoval za neprijateľnú podmienku aj zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. III ods. 4 písm. a) a f) zmluvy o úvere, podľa ktorých, ak je dlžník v omeškaní so splátkou úveru alebo príslušenstva, je veriteľ oprávnený zvýšiť úrokovú sadzbu z omeškanej splátky úveru až do termínu úhrady o sadzbu úroku z omeškania podľa čl. I bodu 3 písm. c) zmluvy o úvere od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je podľa navrhovateľa v rozpore s ust. a veriteľ je oprávnený zrealizovať predaj ktoréhokoľvek rodinného domu za kúpnu cenu dohodnutú v zmluve o úvere. Kúpna cena dohodnutá v zmluve o úvere pritom podľa navrhovateľa zodpovedala len čiastočnému prefinancovaniu nákladov na obstaranie jednotlivých rodinných domov a to vo výške cca 65%, v prípade realizácie predaja nehnuteľností za takto dohodnutú cenu by navrhovateľ a spoluvlastníci rodinných domov prišli o vlastné finančné prostriedky investované do výstavby rodinných domov. Podľa navrhovateľa, odporca pri výkone záložného práva, ku ktorému pristúpil, nepostupoval s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné aktíva zvyčajne predávajú za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu alebo jeho časti. Veriteľ tak konal v rozpore s čl. III ods. 7 prvá veta zmluvy o zriadení záložného práva. Navrhovateľ považoval za neprijateľnú podmienku aj zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. VII ods. 3 zmluvy o úvere, podľa ktorého akýkoľvek spor vzniknutý zo zmluvy o úvere rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie a to s poukazom na ust. .

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 11. 11. 2014 uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1 150 000,00 EUR, nespĺňa o spotrebiteľských úveroch ani zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa .

Odporca namietal tvrdenie navrhovateľa, že pri uzatvorení zmluvy o úvere využil tieseň navrhovateľa, poukázal na to, že ak by aj okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere boli hypoteticky vyhodnotené ako tieseň, nepostihuje uzatvorenie zmluvy v tiesni jej neplatnosťou ale možnosťou dotknutej strany odstúpiť od zmluvy, pričom takúto možnosť dotknutej zmluvnej strane nedáva. Odporca poukázal na to, že právo na odstúpenie od zmluvy možno uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keďže navrhovateľ toto právo v uvedenej lehote nevyužil, jeho právo na odstúpenie od zmluvy zaniklo. Navrhovateľovi podľa odporcu zaniklo aj právo domáhať sa neplatnosti zmluvy o úvere uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty, keďže prípadné dôvody neplatnosti uvádzané navrhovateľom mohli spôsobiť len relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na to, že tvrdenie navrhovateľa, že nemal možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy o úvere, sa nezakladá na pravde, odporca zaslal navrhovateľovi na pripomienkovanie zmluvu o úvere, navrhovateľ túto možnosť využil.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 23. 04. 2015 namietal nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie prejednávanej veci z dôvodu, že zmluva o úvere, v čl. VII bod 3 obsahovala rozhodcovskú doložku a je preto daná právomoc rozhodcovského súdu.

Odporca vo svojom vyjadrení nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Odporca poukázal na to, že úver poskytnutý navrhovateľovi na základe zmluvy o úvere bol úverom investičným, navrhovateľovi bol poskytnutý za účelom realizácie projektu - investičnej výstavby štyroch rodinných domov, úver neslúžil na financovanie osobnej spotreby navrhovateľa. Výstavba rodinných domov slúžila na výkon zárobkovej činnosti navrhovateľa spočívajúcej v predaji resp. prenájme rodinných domov tretím osobám. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že jednotlivé splátky úveru mali byť splácané prednostne z výťažku predaja jednotlivých rodinných domov. Odporca poukázal na to, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa vzťahujú na zmluvy uzavreté na účely uspokojovania osobných potrieb.

Odporca poukázal ďalej na to, že pre posúdenie charakteru zmluvy má význam pomer podnikateľského a spotrebiteľského aspektu v zmluvnom plnení. Ak je medzi zmluvnými stranami účel zmluvného plnenia sporný, v zmysle záverov judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že ustanovení o spotrebiteľských zmluvách sa zásadne nemôže dovolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom zmluva sa nebude považovať za spotrebiteľskú ani vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné. Odporca poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, podľa ktorej o spotrebiteľskú zmluvu nejde vtedy, ak sa veriteľ mohol zo správania dlžníka domnievať, že účelom úveru je získanie prostriedkov v súvislosti s podnikateľskou resp. obchodnou činnosťou dlžníka.

Podľa odporcu zmluva o úvere nespĺňa podmienky o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 08. 04. 2011, preto ju nemožno považovať za zmluvu, na základe ktorej by bol poskytnutý spotrebiteľský úver.

Pre prípad, že by súd považoval zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú, odporca poukázal na to, že zmluvné dojednania v zmluve o úvere nemožno považovať za neprijateľné podmienky podľa ust. . Odporca uviedol, že zákon poskytuje ochranu pred neprijateľnými podmienkami výlučne v prípade spotrebiteľských zmlúv, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah, sú druhou zmluvnou stranou vopred pripravené a naformulované. Odporca uviedol, že navrhovateľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, mal možnosť vyjednávať o obsahu zmluvy, vyjadriť sa k jednotlivým ustanoveniam a k zmluve ako celku. Z uvedených dôvodov je nutné považovať ustanovenia zmluvy o úvere za individuálne dojednané.

Odporca, pre prípad, že by niektoré ustanovenia zmluvy o úvere boli vyhodnotené ako neprijateľná podmienka poukázal na to, že navrhovateľ za neprijateľné podmienky označil také ustanovenia zmluvy, ktoré možno považovať za vedľajšie a oddeliteľné od ostatných častí zmluvy o úvere, s poukazom na ust. by zmluva o úvere zostala ako celok v platnosti a absolútnou neplatnosťou by boli dotknuté iba tieto ustanovenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu odporcu, listinnými dôkazmi založenými do spisu účastníkmi konania a to zmluvou o úvere č.. zo dňa 08. 04. 2011, Obchodnými podmienkami pre úverové obchody Privatbanky, a.s., Dodatkom č. 1 k zmluve o úvere č. XX/XXXX/FO zo dňa 30. 01. 2013, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XX/XXXX/ FO/X zo dňa 08. 04. 2011, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XX/XXXX/FO/ X zo dňa 08. 04. 2011, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XX/XXXX/FO/X zo dňa 08. 04. 2011, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XX/XXXX/FO/X zo dňa XX. XX. XXXX, zmluvou o pristúpení k záväzku č. XX/XXXX/FO/X zo dňa XX. XX. XXXX, zmluvou o pristúpení k záväzku č. XX/XXXX/FO/X zo dňa XX. XX. XXXX, notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Ny XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, zmluvou o úvere č. XXX/XX/XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav prejednávanej veci :

Navrhovateľ ako dlžník uzatvoril dňa 20. 04. 2007 s Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom zmluvu č. XXX/XX/XXXXXX, na základe ktorej poskytla Poštová banka, a.s. navrhovateľovi peňažné prostriedky ako strednodobý úver na financovanie projektu vo výške XX XXX XXX,- Sk na účel financovania výstavby troch dvojdomov v katastrálnom území L. Z. ves v zóne B. I.. L. sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 30. 11. 2008. V čl. III bod 1 uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal splácať úver postupne po skolaudovaní jednotlivých objektov v zmysle projektu a vo výške zodpovedajúcej výnosu z predaja jednotlivých objektov. V čl. V bod 8 písm. d) zmluvy sa navrhovateľ zaviazal predložiť banke na odsúhlasenie znenie zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách ako aj kúpnopredajných zmlúv, ktoré bude uzatvárať ako predávajúci. Podľa uvedeného ustanovenia zmluvy o úvere kupujúci bude v kúpnopredajných zmluvách zaviazaný realizovať úhradu kúpnych cien na usporiadací účet vedený v banke, ktorý je zriadený výhradne na tento účel. V čl. v bod 8 písm. i) zmluvy o úvere sa navrhovateľ zaviazal v kúpnych zmluvách na rodinné domy uvádzať ako číslo účtu na úhradu kúpnych cien usporiadací účet vedený v banke. Uvedenú zmluvu ako záložcovia podpísali F. L., D.. D. F., D.. F. E. L. a ako pristupujúci dlžník F.. art. J. E..

Dňa 08. 04. 2011 uzatvoril navrhovateľ ako dlžník s odporcom zmluvu o úvere č. XX/XXXX/FO, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi dlhodobý úver vo výške 1 150 000,- EUR za účelom čiastočného refinancovania nákladov na výstavbu nehnuteľností - rodinných domov B. X so súp. č. XXXX, P. XX so súp. č. XXXX, P. XX so súp. č. XXXX a B. X so súp. č. XXXX. V čl. D. zmluvy o úvere sa navrhovateľ zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky postupne do XX. XX. XXXX, prednostne z predaja rodinných domov, v termínoch dohodnutých v zmluve. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 10/2011/FO uzatvoreného dňa 30. 01. 2013 sa navrhovateľ zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky postupne do 30. 06. 2013, prednostne z predaja rodinných domov, v termínoch dohodnutých v zmluve. V čl. V bod 6 písm. c) zmluvy o úvere sa navrhovateľ ako dlžník zaviazal počas celej doby trvania úverového vzťahu zabezpečiť, aby prostriedky z nájmu a predaja rodinných domov boli smerované výlučne v prospech bežného účtu, pričom výnos z predaja rodinných domov musí byť použitý výlučne na splatenie úveru poskytnutého na základe zmluvy. Uvedenú zmluvu ako pristupujúci dlžníci podpísali F. L., D.. D. F., D.. F. E. L. a ako pristupujúci dlžník F.. art. J. E..

V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril s odporcom potom, čo úver poskytnutý X. bankou, a.s. bol zosplatnený a úverom od odporcu sa navrhovateľ snažil prefinancovať pôvodný úver poskytnutý Poštovou bankou, a.s. Z týchto dôvodov bol navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere s odporcom v tiesni a nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť podstatné zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o úvere. Podľa navrhovateľa išlo v zmluve o úvere o nadproporčné zabezpečenie úveru, keď úver predstavoval v čase poskytnutia cca 60 % hodnoty nehnuteľností, ktorými bol zabezpečený. Odporca si napriek tomuto nadproporčnému zabezpečeniu vymohol aj uzatvorenie záložnej zmluvy k bytu na X. ul., ktorej vlastníkom bola a je spoločnosť F. D., s.r.o. Za neprijateľnú zmluvnú podmienky navrhovateľ považoval aj zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého si odporca účtuje zmluvné úroky aj po zosplatnení úveru, zároveň spolu s úrokmi z omeškania. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval navrhovateľ aj zmluvné dojednanie, podľa ktorého si odporca splátkami úveru nepokryl v prvom rade istinu úveru v rozpore s , ale splátky úveru použil v prvom rade na úroky a iné poplatky, v dôsledku čoho sa istina úveru neznižovala. Za nekorektný považoval navrhovateľ aj výkon záložného práva, kedy, podľa názoru navrhovateľa, odporca zámerne znižoval ceny nehnuteľností v dražbe a to v spolupráci s dražobníkom. K otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o úvere navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak by súd vyhlásil zmluvu o úvere za neplatnú, došlo by k započítaniu všetkých platieb poskytnutých navrhovateľom s istinou, takže zostatok istiny by bol nižší oproti istine, resp. jej zostatku, akú si v súčasnosti uplatňuje odporca voči navrhovateľovi, táto skutočnosť by mala dopad aj na zostatok príslušenstva, ktoré si odporca uplatňuje voči navrhovateľovi. V tomto smere by sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie navrhovateľa, ktorú skutočnosť považoval navrhovateľ za naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. Tieto dôsledky by sa týkali aj ďalších rodinných príslušníkov, ktorí k zmluve o úvere pristúpili ako spoludlžníci a podpísali aj notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom v súvislosti so zmluvou o úvere.

Navrhovateľ ďalej v konaní poukázal na to, že úver poskytnutý Poštovou bankou, a.s. mu nebol poskytnutý ako podnikateľský úver podnikateľskému subjektu, v úverovom registri bol vedený ako úver spotrebný, úver poskytnutý navrhovateľovi odporcom nebol poskytnutý na účel výstavby rodinných domov, ale jeho účelom bolo refinancovanie úveru poskytnutého Poštovou bankou, a.s., pričom samotná Poštová banka, a.s. stanovila splácanie úveru z výťažku predaja rodinných domov, čo bolo dôvodom prezentácie predaja rodinných domov zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že z dôvodu krízy na realitnom trhu a nutnosti vrátenia poskytnutého úveru bol nútený využiť všetky spôsoby propagácie odpredaja rodinných domov v záujme získania publicity a následného predaja rodinných domov. Podľa navrhovateľa, v zmluvnom vzťahu s odporcom má postavenie spotrebiteľa, keďže nekonal v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ktorá predpokladá to, že podnikanie je definované ako sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene za účelom dosiahnutia zisku. Pôvodným zámerom navrhovateľa a jeho rodiny pri uzatvorení zmluvy o úvere s Poštovou bankou, a.s. bolo uspokojovanie bytových potrieb navrhovateľa a jeho rodiny. K možnosti pripomienkovania ustanovení zmluvy o úvere navrhovateľ uviedol, že odporca navrhovateľovi nevyhovel v tom, aby prípadný výkon záložného práva bol realizovaný predovšetkým predajom štyroch rodinných domov, ktoré boli primárnou a dostatočnou zábezpekou pre úver, až po tomto výkone malo prípadne dôjsť k realizácii záložného práva na byt. Navrhovateľ poukázal na to, že byt ako záloh nebol predmetom indikatívnych rokovaní o zmluve o úvere, tento sa dostal do zmluvy až v závere rokovaní, keď odporca využil tieseň navrhovateľa a vyžiadal si uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva aj k predmetnému bytu. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že v čase zmluvných rokovaní nemali záujem rozporovať jednotlivé ustanovenia zmluvy, lebo by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere a nemohli by tak uspokojiť Poštovú banku, a.s., čo bolo účelom úveru poskytnutého odporcom. K rozporovaniu jednotlivých ustanovení navrhovateľ pristúpil až v období, keď sa dostal do omeškania s platením úveru a odporca začal konať spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

V priebehu konania odporca poukázal na to, že pre posúdenie postavenia navrhovateľa ako spotrebiteľa je rozhodujúci zámer, pre ktorý si úver bral, ako aj účel poskytnutia úveru, pričom z priebehu rokovaní navrhovateľa s odporcom ako aj z listinných dôkazov doložených do spisu odporcom vyplýva, že navrhovateľ v týchto rokovaniach vystupoval ako investor, jeho zámerom bolo splatiť úver poskytnutý Poštovou bankou z výťažku z predaja rodinných domov. Ďalším dôkazom toho, že navrhovateľ vystupuje v zmluvnom vzťahu ako investor je webová stránka, na ktorej navrhovateľ inzeruje predaj dotknutých rodinných domov. Skutočnosť, že navrhovateľ vystupoval v zmluvnom vzťahu ako investor dokazuje aj to, že navrhovateľ sa prihlásil do súťaže s názvom „ Najlepší rezidenčný developer SR “ v kategórii rodinné domy. Odporca ďalej poukázal na to, že dotknuté rodinné domy boli prezentované v časopise Interiér ako „ výsledok spoločného úsilia architekta a investora vytvoriť bývanie v duchu potrieb dnešného človeka s nárokom na vyšší štandard bývania “. Uvedená skutočnosť podľa názoru odporcu preukazuje, že navrhovateľ v zmluvnom vzťahu vystupoval ako investor a odporca nemal dôvod o tejto skutočnosti pochybovať. Odporca ďalej poukázal na to, že z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva, že o spotrebiteľskú zmluvu nejde v prípade, ak sa veriteľ mohol zo správania dlžníka domnievať, že účelom úveru je podnikateľský zámer dlžníka, ktoré závery korešpondujú aj s judikatúrou súdneho dvora, odporca poukázal na rozsudok Q. dvora U. proti B. Wa AG. súd posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú, poukazujem na to, že všetky ustanovenia zmluvy o úvere boli dojednané individuálne, preto sa na uvedenú zmluvu nevzťahuje ochrana spotrebiteľa. H. ďalej uviedol, že ak by aj súd posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú s navrhovateľom ako spotrebiteľskú, má za to, že všetky ustanovenia zmluvy o úvere boli dojednané individuálne, preto sa na uvedenú zmluvu nevzťahuje ochrana spotrebiteľa. Navrhovateľ mal k dispozícii návrh zmluvy, mal možnosť sa s ním oboznámiť a zmluvu pripomienkovať, čo aj urobil.

K čl. 1 bod 3 písm. c/ zmluvy o úvere odporca uviedol, že zmluva o úvere je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, zákonná úprava umožňuje, aby si zmluvné strany dohodli splácanie úveru, resp. jeho podmienky tak, že splátky budú použité najprv na príslušenstvo a až následne na istinu úveru. Odporca poukázal na to, že zmluvne dohodnutý úrok z omeškania bol dokonca výhodnejší ako umožňovala vzťahujúca sa k občianskoprávnym vzťahom ako aj úprava obsiahnutá v nariadení č. vzťahujúca sa na obchodnoprávne vzťahy.

K čl. 2 bod 4 prvá veta zmluvy o úvere a v spojení s čl. 6 bod 5 posledná veta odporca uviedol, že uvedené články sa týkajú sadzobníka poplatkov odporcu, ktorý musí reagovať na zmeny na bankovom a medzibankovom trhu a tiež na zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov. Zmeny sadzobníka sa netýkajú len navrhovateľa ale všetkých klientov odporcu a ide o bežnú prax zaužívanú aj u iných bánk pôsobiacich na trhu. Odporca svojich klientov oboznamuje so zmenami sadzobníka, či už vo svojich pobočkách alebo na svojej webovej stránke, takýto spôsob oboznámenia vyplýva aj zo Zákona o bankách.

K čl. 3 bod 4 písm. a/ zmluvy o úvere odporca uviedol, že toto ustanovenie umožňuje odporcovi pre prípad, že sa klient dostane do omeškania, zvýšiť dohodnutú úrokovú sadzbu o úroky z omeškania. Uvedené ustanovenie je v súlade s platnou právnou úpravou, ktorá umožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka, pre prípad jeho omeškania, okrem úrokov aj úroky z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou odporcovi za poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľovi, úroky z omeškania sú sankciou pre prípad, že si dlžník neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas.

K čl. 3 bod 4 písm. f/ zmluvy o úvere odporca uviedol, že uvedené ustanovenie sa týka dohody o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam formou priameho predaja týchto nehnuteľností. Takáto dohoda nie je v rozpore s platnou právnou úpravou, má svoje pravidlá a limity, obsahom dohody bolo stanovenie minimálnej ceny zálohu, za ktorú bude záloh odpredaný priamym predajom v prípade, ak by sa ho nepodarilo predať za vyššiu sumu.

K čl. 4 bod 3 zmluvy o úvere odporca uviedol, že predmetný článok sa týka založenia bytu, tento článok navrhovateľ v konaní namietal s tým, že byt mal byť len doplnkovým zálohom. Právna úprava nepozná pojem „ doplnkový záloh “. Právna úprava umožňuje zriadiť záložné právo k viacerým zálohom, ktoré majú rovnocenné postavenie a je na veriteľovi, ktoré zo založených nehnuteľností bude realizovať priamym predajom, prípadne môže realizovať priamy predaj všetkých nehnuteľností. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru bolo dôvodné, aby splácanie úveru odporca dostatočne zabezpečil, aby sa tak vyhol nadmernému riziku a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ už mal problém so splácaním úveru poskytnutého Poštovou bankou, a.s.

K čl. 7 bod 3 zmluvy o úvere odporca uviedol, že tento článok obsahuje rozhodcovskú doložku. Uvedená rozhodcovská doložka bola v zmluve o úvere individuálne dojednaná, samotné obchodné podmienky odporcu umožňujú pre prípad, že by navrhovateľ s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, aby prípadné spory riešili všeobecné súdy. Bolo len na navrhovateľovi, aby sa vyjadril, či s rozhodcovskou doložkou súhlasí, navrhovateľ rozhodcovskú doložku nenamietal, preto ju odporca považuje za individuálne dojednanú.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľ za neprijateľné podmienky označuje päť alebo šesť zmluvných dojednaní, ktoré sú oddeliteľnými od ostatnej zmluvy, preto nemožno celú zmluvu považovať za neplatnú.

Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenie zmluvy o úvere medzi navrhovateľom a odporcom ( ďalej len „ rozhodného obdobie “ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa v znení účinnom v rozhodnom období spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa ; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení právneho stavu veci súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Súd sa v konaní v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku právomoci súdu vec prejednať vznesenou odporcom vo vyjadrení doručenom súdu na pojednávaní dňa 23. 04. 2015 a to z dôvodu, že zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom obsahuje rozhodcovskú doložku.

Podľa , prvej časti vety pred bodkočiarkou, len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví.

Keďže odporca nevzniesol námietku nedostatku právomoci súdu pri prvom úkone vo veci samej, keď dňa 11. 11. 2014 doručil súdu vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia a zároveň vyjadrenie k návrhu vo veci samej, v ktorom nenamietal nedostatok právomoci súdu, súd vzhľadom na ust. konštatoval právomoc vo veci konať a v konaní pokračoval.

V prejednávanom prípade išlo o určovaciu žalobu v zmysle ust. , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd preto v prejednávanom prípade predovšetkým skúmal, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere.

Navrhovateľ odôvodňoval naliehavý právny záujem skutočnosťou, že ak by súd vyhlásil zmluvu o úvere za neplatnú, došlo by k započítaniu všetkých platieb poskytnutých navrhovateľom s istinou, takže zostatok istiny by bol nižší oproti istine, resp. jej zostatku, akú si v súčasnosti uplatňuje odporca voči navrhovateľovi, táto skutočnosť by mala dopad aj na zostatok príslušenstva, ktoré si odporca uplatňuje voči navrhovateľovi. V tomto smere by sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie navrhovateľa.

Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Podľa názoru súdu navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, keďže prípadným určením neplatnosti zmluvy o úvere by sa jeho postavenie ako dlžníka zmenilo, predovšetkým pokiaľ ide o výšku pohľadávky odporcu, navrhovateľ by bol povinný odporcovi vrátiť to, čo mu odporca titulom úveru poskytol a to bez príslušenstva úveru.

Súd ďalej v konaní vo veci samej riešil spornú otázku a to, či zmluva o úvere č. 10/2011/FO uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 08. 04. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou a navrhovateľ mal v uvedenom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účelom úveru, poskytnutého na základe dotknutej zmluvy o úvere bolo čiastočné refinancovanie nákladov na výstavbu nehnuteľností - štyroch rodinných domov.

Zo znenia zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky prednostne a výlučne z predaja rodinných domov, na financovanie výstavby ktorých slúžil poskytnutý úver, z čoho jednoznačne vyplýva, že už pri uzatvorení zmluvy o úvere bolo zrejmé, že rodinné domy, ktorých výstavba bola čiastočne financovaná z úveru poskytnutého na základe dotknutej zmluvy o úvere, nebudú slúžiť osobným potrebám navrhovateľa a jeho rodiny tak, ako to v priebehu konania tvrdil navrhovateľ. Taktiež zo znenia zmluvy o úvere uzatvorenej medzi navrhovateľom a Poštovou bankou, a.s. dňa 20. 04. 2007, na základe ktorej banka poskytla navrhovateľovi úver na účely financovania výstavby troch rodinných dvojdomov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky z výnosu z predaja rodinných domov. Z uvedených skutočností vyplýva, že rodinné domy, výstavba ktorých bola financovaná z finančných prostriedkov, poskytnutých navrhovateľovi titulom úveru odporcom, slúžili na dosiahnutie zisku navrhovateľa z predaja resp. prenájmu rodinných domov.

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že navrhovateľ pri poskytnutí úveru a jeho využitia konal v rámci obchodnej činnosti, nemal preto postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. , pričom ustanovenia na ochranu spotrebiteľa ako zmluvnej strany sa vzťahujú len na zmluvy uzavreté na účely uspokojovania osobných potrieb jednotlivca.

V zmysle uvedeného nemožno zmluvu o úvere uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva o úvere č. XX/XXXX/FO bola medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom uzatvorená plne v súlade s ust. a nasl. a má všetky zákonom predpísané náležitosti.

Vzhľadom na konštatovanie charakteru zmluvy o úvere sa súd nezaoberal existenciou neprijateľných podmienok v zmluve o úvere, namietaných v konaní navrhovateľom.

V priebehu konania navrhovateľ doručil súdu dňa 03. 06. 2015 písomné podanie označené ako zmena

- doplnenie návrhu ( č. l. XXX a nasl. ), ktoré na znak súhlasu s doplnením návrhu podpísali okrem navrhovateľa pristupujúci dlžníci k zmluve o úvere č. XX/XXXX/FO ako aj konateľ spoločnosti F. D. s.r.o. ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené záložné právo za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XX/XXXX/FO. Na pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2015 navrhovateľ uviedol, že trvá na doplnení návrhu v zmysle predmetného písomného podania. V predmetnom doplnení návrhu sa navrhovateľ domáhal odkladu vykonateľnosti zabezpečovacích prostriedkov úveru, ktoré ako nedeliteľná súčasť zmluvy sú obsiahnuté v čl. IV zmluvy o úvere a to až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti zmluvy.

Toto podanie podľa obsahu nevykazovalo znaky zmeny návrhu, rozšírenia návrhu ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a to ani po vyjadrení navrhovateľa k obsahu predmetného podania na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2015, preto súd o uvedenom podaní nerozhodoval samostatným rozhodnutím.

V priebehu konania navrhovateľ doručil súdu dňa 18. 06. 2015 písomné podanie označené ako doplnenie návrhu, ktorým žiadal, aby súd vyhovel návrhu obsiahnutému v podaní označenom ako „ Zmena - doplnenie návrhu “, ktoré bolo súdu doručené dňa 03. 06. 2015 a ktorým sa navrhovateľ domáhal odkladu vykonateľnosti zabezpečovacích prostriedkov úveru, ktoré ako nedeliteľná súčasť Zmluvy sú obsiahnuté v jej článku IV a to až do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti Zmluvy.

Predmetné podanie doručené súdu dňa 18. 06. 2015 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 03. 06. 2015 súd podľa obsahu posúdil ako návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom návrhu súd rozhodol samostatným uznesením tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné návrhu navrhovateľa vo veci samej vyhovieť je okruh účastníkov konania na strane navrhovateľa.

Podľa výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa , ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Zmluvu o úvere č. XX/XXXX/FO zo dňa 08. 04. 2011, ktorej neplatnosti sa v predmetnom konaní navrhovateľ domáhal, podpísali odporca ako veriteľ, navrhovateľ ako dlžník a okrem navrhovateľa ako pristupujúci dlžníci ďalšie osoby a to : F. L., D.. D. F., D.. F. E. L. a F.. art. J. E.. Podľa vyjadrenia odporcu predneseného v konaní, uvedené osoby majú postavenie spoludlžníkov.

Kto je účastníkom konania, vymedzuje procesné právo. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu, zmluvy o úvere, v zmysle ustanovenia , o aký návrh v danej právnej veci ide, je návrhom, ktorého procesné dôsledky sa týkajú všetkých účastníkov právneho úkonu. V takomto prípade ide u všetkých spoludlžníkov o nerozlučné spoločenstvo vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Ide o nútené spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu ( ), z čoho vyplýva, že účastníkmi konania, či už na strane navrhovateľa alebo odporcu, musia byť všetci účastníci právneho vzťahu. Účinky rozsúdenej veci sa totiž musia vzťahovať na všetkých ( prvá veta ); inak návrh musí byť zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie. V prejednávanej veci okruh účastníkov konania na strane navrhovateľa nie je úplný, keď na strane navrhovateľa nevystupovali ostatní účastníci zmluvy o úvere, ktorí boli účastníkmi zmluvného vzťahu ako spoludlžníci. Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere, takže ním požadované rozhodnutie súdu sa má vzťahovať na všetkých účastníkov zmluvy o úvere.

Pokiaľ ide o určenie okruhu účastníkov konania v prejednávanom prípade, neviazala súd poučovacia povinnosť. Poučovacia povinnosť súdu sa dotýka len oblasti procesného práva. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej a ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu. Vecná legitimácia účastníka je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či je navrhovateľ nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či je odporca nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Tam, kde procesný inštitút vychádza z otázok hmotného práva, je poučenie súdu o tomto procesnom inštitúte neprípustné. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej

povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť podľa ustanovenia a nejde ani o vadu návrhu zhojiteľnú postupom podľa ustanovenia

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal úspešnému odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal zo základu tarifnej odmeny podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, rešpektujúc ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu. Podľa názoru súdu nemožno tiež opomínať skutočnosť, že predmetom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o úvere, je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.

Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia podľa , ods. 1 písm. a), , a , ods. 3, ods. 3 vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nasledovne :

- prevzatie a príprava zastúpenia - 26. 02. 2015 - 64,53 €, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- vyjadrenie k návrhu - 23. 04. 2015 - 64,53 €, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- účasť na pojednávaní - 23. 04. 2015 - 64,53 €, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- ďalšia porada s klientom - 03. 06. 2015 - 64,35, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- písomné vyjadrenie - 09. 06. 2015 - 64,53 €, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- účasť na pojednávaní - 09. 06. 2015 - 129,06 €, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- ( pojednávanie v trvaní od 9.00 hod. do 11.25 hod. )

- písomné vyjadrenie - 07. 07. 2015 - 64,53 €, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- ďalšia porada s klientom - 25. 08. 2015 - 64,35, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- účasť na pojednávaní - 03. 09. 2015 - 129,06 €, režijný paušál 8,39 € + 20% DPH

- ( pojednávanie v trvaní od 9.00 hod. do 11.30 hod. )

Spolu 644,22 € + 75,51 € + 143,95 € = 863,68 €

Právny zástupca odporcu si ďalej uplatnil cestovnú náhradu podľa o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách za 3 pracovné cesty ( účasť na pojednávaniach v dňoch 23. 04. 2015, 09. 06. 2015 a 03. 09. 2015 ) z miesta svojho sídla na X. ul. č. X/ A v Bratislave a to náhradu za použitie motorového vozidla v sume 8,78 € ( (16 km x sadzba náhrady 0, 183 €/1 km) x 3 ). Náhradu za spotrebu PHM súd právnemu zástupcovi odporcu priznal tak, že pri výške ceny pohonnej látky vychádzal z ceny pohonnej látky, ktorá platila v čase termínov pojednávaní zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, keďže právny zástupca odporcu súdu nepredložil doklad o cene PHM v deň, keď sa konali súdne pojednávania, a to v deň pojednávania 23. 04. 2015 vo výške 1,196 €/l, 1,196 x ( 8,27 x 0,16 ) = 1,58 €, v deň pojednávania 09. 06. 2015 vo výške 1,196 €/l, 1,196 x ( 8,27 x 0,16 ) = 1,58 € a v deň pojednávania 03. 09. 2015 vo výške 1,070 €/l, 1,070 x ( 8,27 x 0,16 ) = 1,41 €. Pri výške spotreby pohonnej látky súd vychádzal z osvedčenia o evidencii MV použitého na cestu. Spolu priznal súd právnemu zástupcovi odporcu cestovné náhrady vo výške 13,35 € + 20% DPH 2,67 € = 16,02 €.

Právnemu zástupcovi odporcu súd priznal tiež náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 23. 04. 2015 ( cesta na pojednávanie a späť 34 min. ) 13,98 € x 2 začaté polhodiny = 27,96 €, za účasť na pojednávaní dňa 09. 06. 2015 ( cesta na pojednávanie a späť 42 min. ) 13,98 € x 2 začaté polhodiny = 27,96 €, za účasť na pojednávaní dňa 03. 09. 2015 ( cesta na pojednávanie a späť 39 min. ) 13,98 € x 2 začaté polhodiny = 27,96 €, spolu 83,88 + 20% DPH 16,77 = 100,65 €.

Spolu súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 863,68 € + 16,02 € + 100,65 € = 980,35 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.