Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-55-2014.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/55/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: Y. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Babinom, so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, so sídlom Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 31.1.2014 pod č. k. 10C/110/2013-111, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o zrušení rozhodcovského rozsudku a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/587/2012 zo dňa 19.1.2012. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 328,26 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 2C/587/2012 dôvodiac neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka bola vopred pripravená žalovaným a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, je dôvodné tento rozsudok zrušiť. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní, pričom tieto boli samostatne podpísané žalobkyňou, ktorá bola o týchto skutočnostiach oboznámená z jeho strany a zároveň vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv.
S použitím ustanovení § 52 ods. 1 a násl. Obč. zákonníka, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že návrh žalobkyne je dôvodný. Dňa 28.4.2008 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistenie na dobu 7 rokov. Podaním zo dňa 26.1.2011 oznámil žalovaný žalobkyni zánik poistenia z dôvodu doručenia jej žiadosti o zrušenie poistnej zmluvy. Zároveň jej oznámil, že bolo poistné do zániku poistenia vo výške 166,36 eur, ktoré je potrebné uhradiť do 14 dní. Na základe návrhu zo dňa 2.1.2012 uplatnil žalovaný voči žalobkyni na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 77,18 eur s poukazom na časť 12 ods. 7a Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“). Žalobkyňa prevzala
rozhodcovský rozsudok dňa 15.4.2013, pričom návrh na jeho zrušenie bol podaný na okresnom súde 25.4.2013.
Ďalej konštatoval, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle Obč. zákonníka. Je zrejmé, že žalobkyňa uzatvárala predmetnú zmluvu ako fyzická osoba mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný tak konal v rámci predmetu svojho podnikania. Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Mal za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Z obsahu výpovede žalobkyne vyplynulo, že nebola o týchto náležitostiach zmluvy poučená, neboli jej tieto vysvetlené a bez toho, aby mala akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov medzi účastníkmi konania. I napriek tomu podpísala poistnú zmluvu ako aj následné listiny, ktoré jej boli predložené. Podľa názoru súdu, je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre žalobkyňu ponechaná nebola, čo vyplýva z jej výsluchu. Ďalej vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany žalovaného nebol produkovaný žiaden dôkaz, ani navrhnutý, ktorý by preukazoval opak tvrdení žalobkyne. Z týchto dôvodov mal za to, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, teda spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, poukázal na to, že jedná sa o žalovaným pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený žalobkyni na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho právach. To, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak, že sa jedná o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť ani na základe rokovania strán, nakoniec vyplynulo z vykonaného dokazovania. Taktiež z neho vyplynulo, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom oboznámená o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a ani nemala vzhľadom na svoje skúsenosti s takýmito zmluvami dôvod sama sa dopytovať na tieto okolnosti žalovaného. Práve ten jej bol povinný tieto skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 Z.z..
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu vo výške 328,26 eur z titulu trov právneho zastúpenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil predovšetkým tým, že súd nevyhodnotil záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách a požiadavkách klienta, taktiež úplne opomenul skúmať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007. O individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky svedčí skutočnosť, že žalobkyňa mala dve možnosti: rozhodcovskú doložku podpísať alebo nepodpísať pri samotnom uzavretí poistnej zmluvy. Záver o výlučnosti prijatia rozhodcovskej doložky súdom je skutkovo nesprávny. Ďalej namietal neurčitosť výroku rozsudku, pretože svojou neúplnosťou a neurčitosťou spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Imanentnou súčasťou rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku je aj určenie, a to buď implicitne, resp. explicitne presným vyjadrením, kto bude pokračovať v spore, o ktorom bolo rozhodnuté v pôvodnom rozhodcovskom rozsudku, a na akom právnom základe. Taktiež poukázal na skutočnosť, že poistnú zmluvu navrhol žalobkyni uzavrieť tretí subjekt, nezávislý od neho, a to sprostredkovateľ poistenia. Naviac, považuje stále za nespochybniteľné to, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom. Zdôraznil právne významnú skutočnosť, že rovnako ako žalobkyňa, tak aj on vstupoval do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s tým, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi ňou a sprostredkovateľom poistenia, a to i vrátane rozhodcovskej doložky. Súd tieto okolnosti nepodrobil náležitému súdnemu prieskumu tým, že nehodnotil správne význam sprostredkovateľa poistenia. Jediným argumentom, ale nie dôkazom, v konečnom dôsledku zostalo pre žalobkyňu a súd vo veci preukázania ich tvrdenia o tzv. neprijateľnej podmienke v podobe rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve, len „dôkaz“ spočívajúci vo formálnom porovnaní textu rozhodcovskej doložky v zmluve s textom obsiahnutým v § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka. Podľa žalovaného, súd nesprávne aplikoval toto ustanovenie a ods. 5 Obč. zákonníka opomenutím aplikovania však aj ustanovenia § 53 ods. 10 Obč. zákonníka. Súd bez toho, aby konfrontoval účelové tvrdenia žalobkyne s jej písomnými
prejavmi na listinných dôkazoch, predložených žalovaným súdu, najmä záznamom o potrebách klienta, toto bagatelizoval absolútnym tvrdením, že ide o formulárovú zmluvu vypracovanú ním. Žalovaný ďalej poukázal na to, že osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve nie sú súčasťou VPP. Naopak, text uvedený vo VPP sa stáva súčasťou osobitných zmluvných dojednaní. Preto nie je logické a mysliteľné, aby žalobkyňa podpisom osobitných zmluvných dojednaní konala v omyle, keď sa domnievala, že znova podpisuje buď poistnú zmluvu alebo prevzatie VPP. Nesúhlasil s aplikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 na uvedený prípad. V tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 a na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. I. ÚS 255/2010. Mal za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými ním namietanými tvrdeniami. Taktiež trval na tom, že zo znenia rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že bola individuálne dojednaná, a z tohto dôvodu ju treba považovať aj za platný úkon oboch strán v spore.
Ďalej v bode IV. odvolania žalovaný poukázal aj na potrebu rozsahu skúmania samotného poistného vzťahu medzi účastníkmi ako predbežnej otázky pre ustálenie skutkového stavu veci. V záujme podpory svojich tvrdení a dosiahnutia právnej istoty rozhodovania súdov v obdobných veciach poukázal na skutočnosť, že napr. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 10CoE/51/2011, ako aj na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je princíp právnej istoty. Tento spočíva, okrem iného, aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Preto sa žalovaný domnieva, že súd nesprávne vyhodnotil aj postup a rozhodovanie rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania, v rámci ktorého nejasne a arbitrárne konštatoval, že tento súd neaplikoval predpisy na ochranu spotrebiteľa, avšak bližšie to v rozhodnutí nezdôvodnil. Zastáva preto názor, že rozhodcovský súd vykonal prvotné konanie v skrátenej forme a so zohľadnením všetkých noriem aplikovateľných aj v rámci ochrany spotrebiteľa v spore, ktorý mohol využiť opravný prostriedok smerujúci k automatickému zrušeniu rozhodcovského rozsudku a vykonania riadneho konania pred rozhodcovským súdom za rovnocennej účasti oboch účastníkov v spore. Ďalej popísal konkrétne proces uzatvárania poistnej zmluvy so žalobkyňou s odkazom na formuláre, VPP a osobitné zmluvné dojednanie. Týmito dokumentmi disponoval sprostredkovateľ poistenia, s ktorým mal žalovaný uzavretú sprostredkovateľskú a mandátnu zmluvu. Zákon č. 340/2005 Z.z. taktiež reprezentuje slovenskú implementáciu Smernice č. 2002/92/ES, v ktorej je mimo iné obsiahnutá povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby do vnútroštátneho právneho predpisu členské štáty zahrnuli pri sprostredkovaní poistenia aj poučenie o mimosúdnom riešení sporov. Práve zo záznamu vyhotoveného pred uzavretím poistenia žalobkyňa bola osobitne upozornená na zákon č. 244/2002 Z.z., ako aj na časť XV. VPP. Preto žalovaný uniesol dôkazné bremeno v časti individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky so žalobkyňou cez tretiu osobu, a to pred uzavretím samotnej poistnej zmluvy s ňou.
V ďalšej časti odvolania z dôvodu podania tohto opravného prostriedku vzniesol pre tento prípad námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. L. U. s odkazom na § 15 ods. 1 O.s.p., pretože menovaný sudca ako predseda Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na Ministerstve spravodlivosti SR na verejnom zasadnutí dňa 20.4.2009 prezentoval verejne svoj právny názor k neprijateľnosti všeobecných podmienok žalovaného. Následne tento právny názor verejne aj prezentoval v týždenníku Trend v článku dňa 10.11.2009.
Nakoniec, žalovaný v celom rozsahu napadol výrok o priznaní trov konania žalobkyni z dôvodu, že úspech v spore bude možné vysloviť až po konečnom rozhodnutí vo veci samej, takže rozhodnutie o trovách je predčasné a nemá svoje opodstatnenie. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenia niektorých rozsudkov Krajského súdu v Prešove.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 17.4.2014 žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:
Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvého stupňa zrušenie rozhodcovského rozsudku dôvodil ustanovením § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. V konaní bolo totiž nepochybne preukázané, že rozhodcovská doložka tak, ako bola uvedená v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007 k poistnej zmluve č. 4049690502, je neplatná, pretože nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Z tohto dojednania jednoznačne vyplýva, že toto je súčasťou všeobecných poistných podmienok a práve toto osobitné dojednanie odkazuje na časť XV. VPP, v ktorej časti je upravené rozhodcovské konanie. Z uvedeného je teda evidentné, že sa žalobkyňa nemohla podieľať na tvorbe jej obsahu, pretože celá zmluvná situácia bola postavená kategoricky na závere, že je tu pre spotrebiteľa len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd práve v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie, ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti sa totiž jednalo o podnikateľom vopred nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy či doložky. Čo do dôsledkov by sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je napr. dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou VPP. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom sprostredkovateľa bola žalobkyňa poučená o svojich právach v zázname o potrebách klienta. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, podpísaný dňa 28.4.2008 (č. l. 59), z ktorého vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobkyni boli vysvetlené veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti o VPP a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou podpísanou v čl. XV. VPP podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a kde sám rozhodol o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu, a či vôbec túto poistnú zmluvu uzavrieť chce. Práve odkazy v týchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve alebo v osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007 k poistnej zmluve na čl. XV. VPP, kde je upravené rozhodcovské konanie, robí takúto dohodu o rozhodcovskej zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tieto odkazy na niekoľko listín a na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Z tohto hľadiska potom takéto dojednania treba považovať za neplatné pre konanie priečiace sa dobrým mravom. Už aj preto je odvolanie žalovaného nedôvodné. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného proti výroku o trovách konania, aj v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ žalovaný v odvolaní vznáša aj námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove JUDr. L. U. s odkazom na § 15 ods. 1 O.s.p. z tam uvedených dôvodov, v tejto súvislosti odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať touto námietkou zaujatosti, pretože odvolacia vec nebola pridelená senátu, v ktorom menovaný sudca pôsobí ako predseda senátu, resp. jeho člen.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešná žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ich náhrada jej priznaná nebola.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.