Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Cpr/5/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, D., zastúpeného: JUDr. Ivanom Klementisom, advokátom, so sídlom Mudrochova 2, Bratislava, proti odporcovi: Diligentia R.C., s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 12, Bratislava, IČO: 46 008 616, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 11.08.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd predbežným opatrením odporcovi uložil povinnosť platiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 878,42 eur mesačne a to vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca na účet navrhovateľa, počnúc od 25.03.2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia platnosti skončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom alebo až do času, keď umožní odporca navrhovateľovi pokračovať v práci. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 29.03.2013 uzatvoril navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom Pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi navrhovateľom a odporcom pracovný pomer, a to ku dňu 01.04.2013. Navrhovateľ je u odporcu zamestnaný na pozícii Manažér expanzie - časť akvizícií. Dňa 21.03.2015 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 27.02.2015, a to z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 24.03.2015 oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Následne sa navrhovateľ žalobou zo dňa 17.04.2015, doručenou súdu dňa 20.04.2015, domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou naďalej trvá. Predmetné konanie je vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn.: .

S poukazom na ust. vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy odo dňa 25.03.2015, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Nárok navrhovateľa ku dňu podania tohto návrhu nebol uspokojený a to ani sčasti.

Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej bude domáhať, aby súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, a to odo dňa 25.03.2015 až do času, keď mu navrhovateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa predstavuje sumu 1 878,42 eur.

Vzhľadom na to, že:

1. odporca ukončil v rovnakom období a rovnakým spôsobom pracovný pomer aj s ďalšími 8 zamestnancami, z čoho je možné vyvodiť aj prípadné postupné utlmovanie obchodnej činnosti odporcu a zároveň 2. je voči odporcovi v súvislosti s vyššie uvedeným ukončením pracovných pomerov vedených na Okresnom súde Bratislava II ďalších 8 súdnych sporov o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, resp. minimálne jedno ďalšie súdne konanie o zaplatenie pohľadávok z obchodného styku vo výške 95 181,60 eur, ktoré sú spojené s ďalšími finančnými nákladmi (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, náklady spojené so zaobstaraním dôkazných prostriedkov, prípadne znaleckým dokazovaním a pod.); 3. u odporcu došlo k protiprávnym zmenám v štatutárnom orgáne a dozornej rade odporcu, a to bez vedomia jediného spoločníka odporcu - spoločnosti CONDORUM LTD, ktoré sú v súčasnosti predmetom 4 súdnych sporov vedených na Okresnom súde Bratislava II proti odporcovi, a ktoré sú spojené s ďalšími finančnými nákladmi (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, náklady spojené so zaobstaraním dôkazných prostriedkov, prípadne znaleckým dokazovaním a pod.); 4. u odporcu došlo v poslednom období k negatívnemu vývoju hlavných ekonomických ukazovateľov, kedy v operatívnom biznise odporca nedosiahol ani výšku plánovaných tržieb, pričom výpadok oproti plánu bol na úrovni cca 8% a zároveň plánovaná EBITDA bola záporná vo výške - 5,482 MM EUR oproti plánovaným -3,674 MM EUR, čo predstavuje negatívne prekročenie jej plánovaného stavu až o cca 49% a zároveň tento stav považuje za kritický Poštová banka a.s. ako veriteľ odporcu; má navrhovateľ dôvodné obavy, že odporca bude postupne utlmovať svoje podnikateľské aktivity a zároveň bude negatívny vývoj hlavných ekonomických ukazovateľov pokračovať, čo môže smerovať až k prípadnej insolvencii odporcu, pričom nie je vylúčené, že môže už v blízkej dobe dôjsť až k úplnému ukončeniu podnikateľskej činnosti odporcu.

V nadväznosti na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že existuje bezprostredná hrozba, že v čase rozhodnutia vo veci samej nebude odporca disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie nároku navrhovateľa na náhradu mzdy a že táto pohľadávka navrhovateľa na vyplatenie náhrady mzdy bude nevymožiteľná resp. neskorší výkon súdneho rozhodnutia v danej právnej veci bude vážne ohrozený. Nevydaním predbežného opatrenia v danej veci, by tak mohlo dôjsť k ujme navrhovateľa ako zamestnanca v jeho majetkovej sfére.

K návrhu navrhovateľ pripojil Pracovnú zmluvu zo dňa 29.03.2013, Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015, Oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 24.03.2015, návrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.04.2015, list Poštovej banky, a.s. a ďalšie listinné dôkazy.

Súd po dôkladnom vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä s poukazom na nasledovné:

Podľa môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal; g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia;

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Predbežným opatrením môže súd okrem iného uložiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal ( ).

Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

Základnými predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia podľa v spojení s sú: 1.) osvedčenie nároku navrhovateľa; .) existencia skutočností, ktoré opodstatňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.

Čo sa týka naplnenia predpokladu ad 1. v danej veci - osvedčenia nároku navrhovateľa, súd dospel z doposiaľ predložených listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu k záveru, že pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia treba nárok navrhovateľa považovať za osvedčený, hoci výsledok sporu zatiaľ prejudikovať nemožno. V súlade so závermi ustálenej výkladovej praxe treba totiž pre účely nariadenia predbežného opatrenia nárok považovať za osvedčený už vtedy, ak tu existuje aspoň pravdepodobnosť jeho existencie.

Čo sa týka naplnenia druhého predpokladu v danej veci, možno konštatovať, že tento predpoklad v predmetnej veci nie je naplnený.

Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu.

Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ preukázal právny vzťah medzi ním a odporcom, aby preukázal naliehavosť vydania predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej ujmy, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej a napokon zrozumiteľnosť, určitosť a vykonateľnosť navrhovaného predbežného opatrenia.

V danom prípade však navrhovateľ ničím neosvedčil ani nepreukázal také skutkové okolnosti (ohľadne správania odporcu), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že navrhovateľovi v dôsledku správania odporcu bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy a vzniku takejto ujmy možno zabrániť nariadením predbežného opatrenia.

Navrhovateľ ani len neosvedčil svoju obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia pre možnú insolventnosť odporcu, keď súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce utlmovanie podnikateľskej činnosti odporcu, ktoré by mohli viesť až k úplnému ukončeniu podnikateľskej činnosti odporcu. List Poštovej banky a.s. zo dňa 09.07.2015 toto dostatočne neosvedčuje, pričom z tohto listu vôbec nevyplýva, že by si odporca prestal plniť svoje splatné záväzky voči banke vyplývajúce mu z úverových zmlúv. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (NS SR sp. zn.: ), pričom takéto konanie odporcu v danom prípade nebolo ničím osvedčené a nič takémuto konaniu odporcu v súčasnosti ani nenaznačuje.

Potreba dočasnej úpravy pomerov v určitej veci existuje spravidla vtedy, ak u navrhovateľa reálne a bezprostredne hrozí v dôsledku správania odporcu vznik značnej ujmy a vzniku tejto ujmy je možné predísť nariadením predbežného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Keďže však navrhovateľ, ako už bolo uvedené vyššie, ničím neosvedčil a nepreukázal,

také správanie odporcu, z ktorého by sa dala vyvodiť čo i len hrozba akejkoľvek ujmy na strane navrhovateľa, súd dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia nie je dôvodný, preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Záverom súd dodáva, že podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, t.j. 1 878,42 eur mesačne vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca počnúc od 25.03.2015 až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia platnosti skončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom, alebo až do času, keď umožní odporca navrhovateľovi pokračovať v práci. Toho istého sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila, že zásadne (spravidla) predbežné opatrenie nemôže byť vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej; vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej predbežným opatrením (obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej) je prípustná len celkom výnimočne (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2012 sp. zn. ). V takom prípade by sa nariadením predbežného opatrenia vytvoril nenávratný stav, ktorým by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej a v dôsledku výroku takéhoto predbežného opatrenia by bol výrok meritórneho rozhodnutia nadbytočný. Pokiaľ sa teda navrhovateľ obáva budúcej insolvencie odporcu, a teda ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, v prípade, že by bol v konaní vo veci samej úspešný, pokiaľ by toto osvedčil, existujú iné formy predbežného opatrenia, ktorými je možné tomuto zabrániť, ako uložiť odporcovi predbežným opatrením rovnakú povinnosť plnenia, akej sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

V neposlednom rade súd uvádza, že predbežné opatrenie nemožno nariadiť tak, aby jeho účinky siahali do minulosti, teda do obdobia pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pokaľ sa teda navrhovateľ domáhal predbežným opatrením platenia náhrady mzdy od 25.03.2015, hoci návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal na súd až dňa 11.08.2015, je návrh aj s poukazom na túto skutočnosť, čiastočne nedôvodný.

O náhrade trov konania o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi súd rozhodol podľa Odporca mal v konaní o nariadenie predbežného opatrenia plný úspech, mal preto proti neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania, pretože odporca návrh na náhradu trov konania nepodal ( ) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.