Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-139-2015.pdf
PDF · 62.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/139/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.09.2015, v trestnej veci obžalovaného J. F. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona a iné, prejednal sťažnosť obžalovaného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 2T/41/2015 zo dňa 10.08.2015, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného J. F., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že v bode I. podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného J. F. o prepustenie z väzby na slobodu, II. podľa § 80 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku deklaroval, že väzbu obžalovaného nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka a v bode III. v zmysle § 80 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku neprijal písomný sľub obžalovaného ako náhradu za jeho väzbu. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj jeho sľub ako náhradu väzby zistil, že dôvod jeho väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako tento bol pôvodne ustálený pretrváva aj v terajšom štádiu trestného konania. Zo spisu mal okresný súd zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, a to aj pre násilnú, ako aj majetkovú trestnú činnosť, okrem toho bol priestupkovo postihnutý 2-krát, ktoré skutočnosti zakladajú dôvodnú obavu, že v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Súd preskúmal spisový materiál aj z toho pohľadu, či je tu možnosť nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, prípadne jeho písomným sľubom, pričom zistil, že takáto možnosť v danom prípade nie je daná. Materiálne aj formálne dôvody väzby obžalovaného teda pretrvávajú, jeho väzbu nie je možné nahradiť dohľadom ani probačného a mediačného úradníka, ani písomným sľubom, ktoré alternatívne opatrenia by neboli spôsobilé zamedziť prípadnému páchaniu trestnej činnosti zo strany obžalovaného, ak by tento bol na slobode. Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť obžalovaný J. F. s tým, že uznesenie okresného súdu nepovažuje za zákonné. Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku na základe sťažnosti obžalovaného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná. Krajský súd ako súd sťažnostný v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, vypočul si argumenty obvineného, ako aj jeho obhajcu, posúdil argumenty prokurátora a dospel k správnemu záveru o tom, že dôvod väzby obžalovaného J. F. pretrvávajú aj v terajšom štádiu súdneho konania.
V ďalšom krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie, či dôvod väzby obžalovaného pretrváva aj v súčasnom štádiu konania, alebo nie, krajský súd sa s týmto postupom okresného súdu v plnej miere stotožňuje. V odôvodnení uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol na základe akých právnych úvah a konkrétnych právnych skutočností dospel k svojmu rozhodnutiu. Krajský súd toto odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu považuje za štandardné, súladné s obsahom spisového materiálu, vystihujúce všetky relevantné skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti väzby obžalovaného, na ktoré odôvodnenie krajský súd v podrobnostiach odkazuje. Aj krajský súd je toho názoru, že pri povahe trestnej činnosti, z ktorej je obžalovaný J. F. podozrivý, niet najmenších pochybností, že je u neho daná dôvodná obava, že v prípade ponechania na slobode bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti a že jeho väzbu v zmysle § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nie je možné ani nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože takémuto konaniu, z akého je obžalovaný podozrivý, nie je možné zabrániť takýmto alternatívnym opatrením. Rovnako tak nie je dostatočný aj jeho písomný sľub, že nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Z týchto dôvodov potom krajský súd nevzhliadol sťažnosť obžalovaného za dôvodnú, nevzhliadol ani dôvod pre zmenu, prípadné zrušenie napadnutého uznesenia, a preto sťažnosť obžalovaného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.