Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-120-2013.pdf
PDF · 110.26 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/120/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou, v právnej veci žalobcu: C. A. - živnostník, Vrbová 1079/50, 925 23 Jelka, IČO: 34 246 401, zapísaný na Obvodnom úrade Galanta, číslo živnostenského registra: 202 - 13717, v zastúpení: JUDr. Jozef Czibula, advokát, 925 84 Vlčany 749 proti žalovanému: IMEX Šaľa s.r.o., 903 01 Hrubý Šúr 424, IČO: 44 676 514 o zaplatenie 3.627,60 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.627,60 EUR s úrokom z omeškania 8,75% p.a. zo sumy 648 EUR odo dňa 17.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75% p.a. zo sumy 2.061,60 EUR odo dňa 17.12.2012 do zaplatenia, s úrokom 8,75% p.a. zo sumy 918 EUR odo dňa 30.12.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 435,50 EUR na účet žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 277,52 EUR, na účet vedený v OTP banke Slovensko, pobočka Šaľa, číslo účtu: XXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2013 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 838,34 EUR spolu s príslušenstvom a zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku vo výške 435,50 EUR ako aj trov právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo veci vydal Platobný rozkaz sp. zn. 27 Rob/102/2013 zo dňa 19.04.2013. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal odpor v zákonnej lehote žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že návrh na vydanie Platobného rozkazu bol podaný žalobcom účelovo a nedôvodne a žalobca listinnými dôkazmi nepreukázal, že skutočne došlo k vykonaniu zemných prác, resp. k vykonaniu prác žalovanému v rozsahu v akom následne žalobca poskytnuté služby fakturoval.
Žalovaný v podanom odpore poukázal na tú skutočnosť, že v objednávkach č. XXX/XXXX zo dňa 15.10.2012, č. XXX/XXXX zo dňa 24.10.2012 a č. XXX/XXXX výslovne objednal práce v cene 30 EUR za hodinu, pričom žalobca mu fakturoval práce v čiastočnom rozsahu v hodnote nad rámec objednávky žalovaného, keď vo faktúre č. XX/XXXX fakturoval žalobca aj rozbíjanie betónu v hodinovej sadzbe 34 EUR za hodinu v celkovom rozsahu 9,5 hodín, ktoré práce si žalovaný neobjednal. Žalobca
tak vyfakturoval i práce, ktoré neboli predmetom objednávky, resp. vyfakturoval aj práce, ktoré neboli zmluvnými stranami dojednané.
Žalovaný namieta i časový rozsah vykonaných zemných prác. Žalobca fakturoval žalovanému spolu 99,5 hodín prác a žalovaný má za to, že čas nebol využívaný efektívne a stroj nebol účelne využitý, v dôsledku čoho žalobca fakturoval žalovanému oveľa vyšší rozsah „spotrebovaných“ hodín, než bolo v skutočnosti na poskytnutie dojednaných služieb potrebné.
Žalovaný má za to, že žalobca nepostupoval obvyklým spôsobom a pracovný čas stroja nevyužíval v súlade so záujmami odporcu ale za účelom navýšenia nákladov žalovaného a jeho zisku.
Žalovaný namieta i výšku úrokov z omeškania, pričom žalobca si uplatnil výšku úrokov z omeškania 9% p.a. ale mal si uplatniť 8,75% p.a.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvedené v podanom Odpore žalovaný navrhuje, aby súd zrušil Platobný rozkaz sp. zn. 27 Rob/102/2013 zo dňa 19.04.2013 a vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol.
K podanému Odporu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 27.05.2013 vyjadril právny zástupca žalobcu. Uviedol, že žalobca na základe objednávky zo dňa 15.10.2012, 24.10.2012 a 09.11.2012 ako aj na základe ústnej objednávky Ing. H. Y. - výkonnej riaditeľky žalovanej spoločnosti, vykonal zemné práce (odkopávanie zeme od cesty), terénne práce, nakladanie a rozbíjanie betónu, o ktorých vykonaných prácach žalobca viedol denný záznam o prevádzke stroja, ktorú vykonanú prácu bolo potrebné prevziať žalovaným. Všetky vykonané práce boli žalovaným riadne prevzaté, odkontrolované a schválené povereným zodpovedným pracovníkom žalovaného, ktorú skutočnosť potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom. Pokiaľ ide o práce - rozbíjanie betónov, tieto práce boli objednané priamo výkonnou riaditeľkou žalovaného Ing. Y., kde bol dokonca určený aj časový termín na splnenie predmetných prác. Čo sa týka efektivity využívania stroja, tu žalobca uvádza, že obrana žalovaného je účelová a nie je pravdivá, nakoľko každú prevedenú prácu prebral vždy pracovník žalovaného na to určený a svojim podpisom potvrdil na záznamoch o prevádzke stroja.
Žalobca vyfakturoval žalovanému iba za skutočne vykonané práce a žalovaný nikdy nenamietal výšku fakturovaných súm vo faktúrach, ktoré riadne prevzal.
Žalobca súhlasí, aby súd pri stanovení úrokov z omeškania dlžníka upravil úroky z 9% p.a. na 8,75% p.a.. Záverom písomného vyjadrenia poukazuje na to, že finančné nároky žalobcu sú dôvodné a žiada, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to faktúrou č. XX/XXXX splatnou dňa 15.12.2012 na sumu 648 EUR, objednávkou XXX/XXXX zo dňa 15.10.2012, faktúrou č. XX/XXXX splatnou dňa 15.12.2012 na sumu 2.061,60 EUR, objednávkou č. XXX/XXXX zo dňa 24.10.2012, faktúrou č. XX/XXXX splatnou dňa 28.12.2012 na sumu 918 EUR, objednávkou č. XXX/XXXX zo dňa 09.11.2012, podacími lístkami, záznamami o prevádzke stroja žalobcom, výpismi z obchodného registra žalovaného a živnostenského registra žalobcu, výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu ako aj štatutárneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie zemných prác strojom CAT 432 E. O tejto skutočnosti svedčia objednávky žalovaného zo dňa 15.10.2012, 24.10.2012 a zo dňa 09.11.2012. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému tri samostatné faktúry, ktoré žalovaný riadne prevzal, avšak za predmetné práce nezaplatil.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 12.01.2015. Písomným podaním, ktoré bolo do podateľne súdu doručené dňa 09.01.2015 ospravedlnil právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť súdu neospravedlnil.
Na ďalšie pojednávanie konané dňa 30.03.2015 sa dostavil substitučný právny zástupca žalobcu, žalovaný sa opäť nedostavil z dôvodu, že v odbernej lehote neprevzal predvolanie na pojednávanie. Nedostavila sa ani predvolaná svedkyňa - výkonná riaditeľka žalovaného, Ing. Y., ktorá na adrese žalovaného predvolanie na pojednávanie neprevzala. Pojednávanie určené na deň 25.06.2015 súd odročil z dôvodu, že žalovaný nemal vykázané predvolanie na pojednávanie (tu súd uvádza, že žalovanému predvolanie na pojednávanie zasielal 6 týždňov pred termínom pojednávania!). Dostavil sa žalobcom navrhnutý svedok M. L., ktorého však súd z dôvodu, že nemal k dispozícii doručenku od odporcu nemohol vypočuť. Ďalší termín pojednávania súd stanovil na deň 03.09.2015. Žalovaný opätovne v odbernej lehote neprevzal predvolanie na pojednávanie, nedostavil sa ani právny zástupca žalobcu a žalobca.
Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného predovšetkým z dôvodu hospodárnosti konania.
Právny zástupca žalobcu doručil mailom súdu v deň pojednávania ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že z dôvodu zahraničnej dovolenky sa nemôže pojednávania zúčastniť, týmto ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a žiada, aby súd pojednávanie odročil na iný vhodný termín, a to z dôvodu, že žalobca trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní.
Čo sa týka žalovaného, tento od podania žalobného návrhu nezaložil do súdneho spisu dôkaz na podporu svojich tvrdení na ktorých postavil svoju „obranu“ v podanom odpore voči Platobnému rozkazu sp. zn. 27 Rob/102/2013 zo dňa 19.04.2013. Žalovaný sa nezúčastnil jediného pojednávania súdu, doručenka na pojednávanie dňa 03.09.2015 sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.
Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti , ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.
Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa § 115 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa § 119 odsek 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 odsek 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefonátu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa § 119 odsek 3 O. s. p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho právneho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho právneho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za
takého vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho právny zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo však nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch ako i v procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky a rovnaké možnosti ich použitia. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), pričom vec môže prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka iba vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Účastník konania môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (§ 22 a nasl. O. s. p.) a preto má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania a o možnosti prejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu mal vedomosť o termíne pojednávania odo dňa 25.06.2015, napriek tomu požiadal mailovým podaním až v deň pojednávania 03.09.2015 o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nachádza na dovolenke mimo územia Slovenskej republiky, pričom súdu nedoložil žiadny relevantný dôkaz o tomto tvrdení (letenka, ubytovací voucher, potvrdenie z cestovnej kancelárie ....), zároveň tým istým mailovým podaním ospravedlnil neprítomnosť žalobcu a požiadal súd o stanovenie ďalšieho termínu pojednávania.
Je nutné uviesť, že existenciu dôležitého dôvodu je možné preveriť len zo skutočností, ktoré sú súdu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.
V posudzovanej veci však právny zástupca k svojej žiadosti o odročenie pojednávania nepredložil žiadny dôkaz o tom, že v čase nariadeného pojednávania bude na zahraničnej dovolenke, pričom je povinnosťou účastníka konania, resp., jeho právneho zástupcu preukázať splnenie podmienky
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania a pokiaľ dôvod nepreukáže, súd vec prejedná v jeho neprítomnosti.
Žalovaný predvolanie na pojednávanie súdu konané dňa 03.09.2015 neprevzal v odbernej lehote, a preto sa súd vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami v jeho prípade nezaoberal, tu vzal súd v úvahu tzv. fikciu doručenia. Ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V tomto prípade však súd konštatuje naplnenie fikcie doručenia.
Podľa § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že žalovaný ani jednu z vystavených a doručených faktúr nereklamoval, nespochybnil legitimitu vystavených faktúr a na tomto mieste súd uvádza, že s veľkou pravdepodobnosťou ich v súlade so zákonom o účtovníctve, zahrnul aj do svojho účtovníctva ako výdavky. Za predpokladu, že tak urobil, uznal dôvodnosť a opodstatnenosť predmetných faktúr.
Faktúra je písomným, účtovným dokladom, ktorý zachytáva určitý výmenný vzťah (napríklad predaj tovaru, poskytnutie služieb a podobne) dvoch právnych subjektov. V oblasti obchodu patrí medzi najrozšírenejšie písomnosti. Faktúru vystavuje strana, ktorá dodávku tovaru, službu, a podobne, realizovala. Faktúra slúži ako daňový doklad na účely dane a môže byť aj podkladom pre vystavenie platobného dokladu - napríklad príkazu na úhradu, zmenky a podobne.
Žalovaný ako objednávateľ nikdy nevrátil žalobcovi faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2012, XX/XXXX zo dňa 31.10.2012 a XX/XXXX zo dňa 13.11.2012.
Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu uvedenom v písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2013, a to že práce
- rozbíjanie betónu ako i odvoz boli žalovaným objednané, stroj žalobca využíval efektívne a účelne, pričom o tejto skutočnosti svedčí i fakt, že každá prevedená práca bola vždy podpísaná zodpovedným pracovníkom žalovaného, ktorý potvrdil aj záznamy o prevádzke stroja (viď č. l. 41 - 47 súdneho spisu - kolonka: kontroloval a schválil s nečitateľným podpisom). Žalobca fakturoval iba za skutočne vykonané práce a žalovaný nikdy nenamietal výšku fakturovaných súm po tom, ako mu boli doporučene predmetné faktúry doručené.
Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vychádzajúc zo vzájomnosti záväzkovo právneho vzťahu, žalobca si svoj záväzok splnil, čím mu vznikol nárok na plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť za vykonanie zemných prác nesplnil, čím sa dostal do omeškania.
Neobstojí obrana žalovaného uvedená v podanom odpore, a to, že žalobca stroj nevyužíval efektívne, v dôsledku čoho žalobca fakturoval žalovanému oveľa väčší rozsah „spotrebovaných hodín“ než bolo v skutočnosti na poskytnutie dojednaných služieb potrebné a pracovný čas stroja žalobca nevyužíval c súlade so záujmami žalovaného, ale za účelom navýšenia nákladov žalovaného a svojho zisku. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že tieto „úvahy“ uvedené v odpore žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, súdu nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie tvrdení v podanom odpore, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore, pre jeho nečinnosť počas súdneho konania nemohli byť preukázané, preto súd rozhodol na základe dôkazov založených v spise a prednesu žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 03.09.2015.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je úroková sadzba určená podľa § 502.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. s účinnosťou od 15.01.2009 je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na hospodárnosť konania ako i vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na základe predložených dokladov mal súd nárok žalobcu za dostatočne preukázaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.S.P., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť mu trovy konania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 435,50 EUR.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú 2 úkony a to: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd v zmysle vyhl. MSSR č. 655/2004 Z.z. a to vo výške 131,13 EUR x 2 = 262,26 EUR + režijný paušál 7,63 EUR x 2 = 15,26 EUR, spolu 277,52 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.