Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-45-2014.pdf
PDF · 150.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľky: T. Y., N.. R., Q.. XX.X.XXXX, U. U., X.. H. N. XXXX/X, právne zastúpená Mgr. Vladislavom Vyrvom, advokátom, Mierová 48/B, Bratislava, proti odporcom: X/ U. R., Q.. XX.X.XXXX, U. M. Č.. XXX, X/ M. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. Č.. XXX, X/ H. U., Q.. X.X.XXXX, U. W., Y. XX, X/ S. R., Q.. XX.X.XXXX, U. M. Č.. XXX, všetky právne zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, o odstránenie oplotenia takto
rozhodol:
Odporkyne sú p o v i n n é na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na pozemku parcelné číslo CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, katastrálne územie M., obec M., okres Čadca, zapísané na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom v Čadci, katastrálny odbor, a to v bodoch E, B, K, a v bodoch C, H podľa polohopisného plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku číslo 1/2005 zo dňa 1. 2. 2005 vypracovaného znalkyňou Ing. Annou Bukovanovou do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom 4C/289/2002-246 z 5. 8. 2010 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby odporcom bola uložená povinnosť strpieť právo prechodu pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom jej osobe po parcele KNC XXXX - ostatná plocha o výmere 246 m2, nachádzajúcej sa v kat. území M..
Na základe odvolania podaného navrhovateľkou proti tomuto rozsudku krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia konanie zastavil a vec postúpil obci M. ako orgánu, do právomoci ktorého patrí súdená vec na prejednanie a rozhodnutie.
Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5 Cdo 207/2011-305 zo dňa 22. novembra 2012 uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľka svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že parc. KN-C č. XXXX je zapísaná na LV č. XXXX na meno vlastníka, ktorým je Obec M. a ktorá slúžila od dávnej minulosti ako miestna komunikácia pre obyvateľov miestnej osady I. Y.. Navrhovateľka ako vlastníčka rodinného domu č. XXX po tejto parcele prechádzala k svojmu rodinnému domu pešo, povozom a motorovým vozidlom, keď predtým po tejto miestnej komunikácii prechádzali jej právni predchodcovia. Pôvodný odporca H. R. v roku 2002 pozemok zahradil oplotením a tým znemožnil jej a ostatným obyvateľom osady I. Y. prechod k svojim nehnuteľnostiam. Na vystavenie oplotenia nemal pôvodný odporca Jozef Potočár stavebné povolenie a stavbu oplotenia
ani neohlásil stavebnému úradu. Najvyšší súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa domáhala súdnej ochrany svojho ohrozeného (porušeného) vlastníckeho práva. Zo znaleckého posudku č. 1/2005 z 1. februára 2005 vypracovaného znalkyňou Ing. Annou Bukovanovou, ako aj z jej výsluchu na súde prvého stupňa bolo zistené, že parc. KN-C č. XXXX je totožná s parc. KN-E č. XXXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX na vlastníka SR K. M.. Najvyšší súd z obsahu spisu ustálil, že uvedená parcela od dávnej minulosti slúžila ako prechod k nehnuteľnostiam navrhovateľky, ako aj k nehnuteľnostiam iných obyvateľov miestnej osady I. Y.. Za nepochybné považoval, že všeobecné užívanie pozemných komunikácii nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejné oprávnenie, ktoré nemožno zakladať, meniť alebo rušiť na základe jednostranných alebo dvojstranných úkonov subjektov práva. V občianskom súdnom konaní nemožno teda prejednávať a rozhodovať veci upravené Zákonom o pozemných komunikáciách. Najvyšší súd vyslovil svoj právny názor, že oredmetný spor má však základ v ochrane porušeného subjektívneho občianskeho práva vyplývajúceho pre navrhovateľku z titulu všeobecného užívania miestnej komunikácie (práva prechodu k jej nehnuteľnosti), vo výkone ktorého jej neoprávnene bránil najskôr právny predchodca odporcov tým, že na miestnej komunikácii bez povolenia a súhlasu stavebného úradu vystaval oplotenie a v súčasnosti odporcovia, ktorí nie sú ochotní oplotenie odstrániť. Predmetný pozemok využívajú na prechod ako miestnu komunikáciu aj iní obyvatelia obce. Navrhovateľka so zreteľom na skutkové vymedzenie predmetu konania (právo prechodu), si uplatňuje nárok, ktorý vyplýva z právneho vzťahu vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý v občianskom súdnom konaní prejednáva súd. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že odvolací súd otázku právomoci neposúdil správne. Pre vyriešenie otázky, či tá ktorá vec patrí do právomoci súdu, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, tento vzťah je potrebné dôsledne analyzovať, a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Všeobecné ustanovenie o ochrane subjektívnych práv je dané v § 4 OZ, z ktorého vyplýva, že proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný, ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že prvostupňový súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že navrhovateľkou uplatnené právo nie je právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, ktoré by získala vydržaním, pretože nepreukázala existenciu právneho dôvodu, od ktorého by ho mohla odvodzovať. Ďalej ustálil, že odporkyne nemajú žiadne právo k spornému pozemku, a teda ani povinnosť trpieť navrhovateľkou žiadaný prechod, teda na strane odporkýň nezistil existenciu pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na právne závery prezentované v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR, ktorým je krajský súd viazaný, nemohol sa s týmito závermi prvostupňového súdu stotožniť. V tejto súvislosti zdôraznil, že navrhovateľka si uplatňuje ochranu subjektívneho občianskeho práva vyplývajúceho jej z titulu všeobecného užívania miestnej komunikácie, do ktorého jej neoprávnene zasahujú odporkyne, predtým ich právny predchodca. Navrhovateľka si uplatňuje nárok vyplývajúci z právneho vzťahu vlastníctva k nehnuteľnosti - jej rodinnému domu a s tým súvisiacim právom prechodu. Na základe týchto záverov je preto potrebné, aby okresný súd skúmal či navrhovateľka je nositeľkou ňou uplatneného práva a či odporcovia skutočne neoprávnene do týchto práv navrhovateľky zasahujú. Zároveň poukázal, že Obec M. vydala rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby č. Pč Výst-670/2011 zo dňa 15. 11. 2011, ktorým bolo nariadené odstránenie prekážky, a to oplotenia. Okresný súd má zistiť, či vzhľadom na vydané rozhodnutie a uloženú povinnosť túto odporkyňa splnila, ak áno, akým spôsobom.
Uznesením 6C/45/2014-487 zo dňa 27. 11. 2014
- súd pripustil zmenu návrhu v tomto znení:
Odporkyne sú povinné na vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na pozemku parcelné číslo CKN 3628/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 katastrálne územie M., obec M., okres Čadca, zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom v Čadci, katastrálny odbor a to v bodoch E, B, K, a v bodoch C, H podľa polohopisného plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2005 zo dňa 1. 2. 2005, vypracovaného znalkyňou Ing. Annou Bukovanovou, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
- nepripustil zmenu návrhu v tomto znení:
Odporkyne sú povinné na vlastné náklady odstrániť z pozemku p. č. CKN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, katastrálne územie M., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Čadci, katastrálny odbor, všetky zemné úpravy predmetného pozemku, všetky rastliny, kry a dreviny, všetky ostatné hnuteľné a nehnuteľné veci nachádzajúce sa na predmetnom pozemku a všetky výsledky stavebných a iných činností nachádzajúce sa na predmetnom pozemku tak, aby bolo možné pozemok využívať ako miestnu komunikáciu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyne sú povinné zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by bránili navrhovateľke v prechode pešo a prejazde, najmä s vozíkom, vozom, povozom, bicyklom, osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom cez pozemok p. č. CKN XXXX/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2, katastrálne územie M.e zapísané na LV č. XXXX vedený Okresným úradom v Čadci, katastrálny odbor.
- konanie zastavil v časti,
pokiaľ ide o prvý výrok uznesenia 4C/289/2002-231 zo dňa 21.6.2010, ktorým bola pripustená zmena návrhu v znení: Odporkyne v 1. až 4. rade sú povinné trpieť právo prechodu pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom navrhovateľky po parcele KNC č. XXXX ostatná plocha o výmere 245 m2 k. ú. M..
Uznesením 6C/45/2014-490 zo dňa 27. 11. 2014 súd návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania 4C/313/2013 podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zo dňa 7. 4. 2014 zamietol, na základe odvolania odporkýň Krajský súd v Žiline uznesením 7Co/163/2015-505 zo dňa 31. 3. 2015 uznesenie Okresného súdu v Čadci potvrdil z dôvodu, že návrh na prerušenie konania je nedôvodný, nakoľko pokiaľ sa odporcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva v inom konaní na základe iného geometrického posúdenia identifikácie parciel, túto otázku môže posúdiť súd sám. Taktiež súd správne prihliadal aj na hospodárnosť konania, keďže konanie prebieha od roku 2002, pričom čakať na skončenie konania 4C/313/2012 by neúmerne predĺžilo konanie v danej veci.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že plot, ktorý je predmetom sporu, postavil H. R., manžel odporkyne v 1. rade, bol postavený v roku 2002 alebo 2003 pred podaním žaloby. Taktiež odporkyňa v 1. rade jej bránila chodiť po spornej nehnuteľnosti, aj keď to ešte nebolo zahradené. Odvtedy začali spory, nakoľko R. tvrdili, že ide o ich majetok. Plot sa nachádza na ceste. Cez cestu chodili osobné vozidlá, aj tatrovka.
Pôvodný odporca H. R., ktorý v priebehu konania zomrel, uviedol, že sa po tejto nehnuteľnosti chodilo vždy s jeho súhlasom, neskôr si ľudia prestali pýtať od neho súhlas, a začali mu to rozbúravať. Bola tu aj komisia z MNV, ktorá im jasne povedala, že cesta tam nie je, boli v Čadci na geodézii, kde im taktiež uviedli, že cesta tam nie je. Plot postavil v roku 2002 alebo 2003, lebo keď bol v robote, prechádzala cez nehnuteľnosť Avia, a pribrala im roh. Ďalej uviedla, že žiadnu parcelu KNC XXXX neužíva, nevlastní. Vlastní parcelu XXXX aj s dvorom. Na katastri jej dali mapku, plániky, vysvetlili jej, čo má užívať, pričom stará cesta začína z prístupovej cesty, ktorá vedie od X. cez Š. XXXXX, a tú má privlastnenú G. X. a navrhovateľka. Navrhovateľka má príchod zo svojej strany. Jej manžel oplotil nehnuteľnosti asi v roku 2002, nakoľko tam chodieval pán Y. s autom, a povedal im, že keď sa postaví pred dvere, ani si nepípnu. Doviedli komisiu z obecného úradu, tam im bolo vysvetlené, a obecný úrad povedal, že tadiaľ cesta nie je. Užívajú a vlastnia parcelu XXXXX. Kázal im ju obecný úrad dať zamapovať a vlastnícke právo dostať. Keď s týmito dokladmi prišla na obecný úrad, tam jej povedali, že všetko je v poriadku, a môže si to oplotiť. Vchod si postavili nie na parcele XXXX, ale na parcele staré číslo XXXXX, nová XXXX/X, povolenie mali od obecného úradu. Navrhovateľka má prístup ku parcele XXXXX.
Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že geometrický plán, ktorý bol súdu predložený, bol zaslaný na katastrálnu inšpekciu do Bratislavy, doposiaľ nedostali odpoveď. Namietajú zameranie tejto parcely. Žiadali ustanoviť znalca mimo okres Čadca na zidentifikovanie tejto parcely, keďže parcela XXXXX je totožná s parcelou XXXX, ale nachádza sa až za ich oplotením, teda za bodmi D, E podľa náčrtu. Keď si stavala dom navrhovateľka, táto vozila materiál po ceste, ktorá je až nad týmto domom. Plot sa nestaval dovtedy, pokiaľ ľudia chodili slušne. Potom, keď začali chodiť autami, jej manžel to zahradil, pretože mal zato, že je to vlastníctvo R.. Keď tu bola komisia z obecného úradu, bývalý pán starosta a pracovníčka stavebného úradu uviedli, že to, čo si zahradili, je vlastníctvo R.. Stojí to na P. G. Z. R.. Cez ich pozemok, ako to majú ohradené, cesta nešla, ale išla cez prístavbu pána X., okolo domu pani Y.j, ktorá si musela
potom aj do plotu postaviť elektrické hodiny. So svedkyňou N. X. sa hádajú kvôli nedorozumeniam v dedičskom konaní.
Odporkyňa v 2. rade uviedla, že potvrdzuje výpoveď svojej matky. Pokiaľ ide o výpoveď predchádzajúceho pána starostu, ktorý tam bol, pričom bola prítomná aj ona, a uviedol, že si to majú po pánovi P. R. vyporiadať. Odporkyňa v 3. rade uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky, ona si pamätá jej chalupu ešte z detstva, bola postavená stará drevenica, ktorá bola obmurovaná, a bol tu len krátky malý drevený plotík pred domom. Murovaný plot je tu asi 4 roky, tak, ako obmurovávali dom.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka v priebehu konania dostatočne preukázala existenciu svojho práva podľa § 4 OZ tým, že preukázala, že je vlastníčkou konkrétnej nehnuteľnosti, ku ktorej vedie miestna komunikácia, ktorej časť právny predchodca odporkýň, v súčasnosti odporkyne majú zahradené, a s tým, že dostatočne preukázala, že vlastníkom tohto pozemku, ktorý je neoprávnene zahradený, je Obec Zákopčie, ktorá predmetnú parcelu eviduje ako miestnu komunikáciu, a zároveň predložila dôkazy, že usporiadanie parciel v režime ROEP bolo v súlade s vôľou právneho predchodcu odporkýň, keďže bol oboznámený so stavom, akým došlo k usporiadaniu konkrétneho vlastníctva v danej oblasti, a zároveň nepodnikol žiadne kroky, ktoré predpokladá konkrétna špeciálna právna úprava týkajúca sa ROEP-u, začal sa brániť až v okamihu, keď vznikla situácia, kedy bol poškodený jeho dom, čo sa rieši inak, ako napadnutím výsledku konania, ktoré prebehlo v súlade so špeciálnou zákonnou úpravou - ROEP. Aj návrh odporkýň na prerušenie konania je vyslovene špekulatívny, ktorý obchádza špeciálnu úpravu ROEP-u, dokonca aj ochranu oprávneného dediča. Pokiaľ odporkyne nevedeli o tom, že prebieha ROEP, súdu predložili doklady, záznam z rokovania komisie ROEP, kde bolo vyslovene uvedené, že na tomto zasadnutí komisie bol dohodnutý ďalej spôsob určovania výpisov z návrhu ROEP, doručovanie výpisov z návrhu ROEP vlastníkom so známym pobytom. Komisia sa uzhodla, že znalí vlastníci v obci budú najskôr vyzvaní, aby prišli prevziať svoje výpisy do vlastných rúk, zároveň dostali poučenie o konaní, a boli vyzvaní na zaplatenie účastníckeho poplatku ktorý právny odchodca odporkýň komisii zaplatil v sume 100,-- €, to znamená, že sa zúčastnil konania ROEP, boli mu odovzdané konkrétne doklady, napriek tomu tieto skutočnosti nenamietal. Zároveň v režime ROEP-u nedošlo k rozdeleniu pozemku na tri časti, cesta bola jasne vyznačená na miestach na každej mape, ktorú súdu predložili. Vždy, keď sa mapovala konkrétna oblasť, momentálne sporná, vždy sa počítalo s pásom, ktorý ide presne, kde je zamapovaný, teraz momentálne v režime katastrálnej mapy, a počítalo sa s tým, že je to cestná miestna komunikácia, po ktorej sa má chodiť. Navrhovateľka si je vedomá toho, že procesná ekonomika je v tomto prípade posúvaná do inej roviny aj v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu, preto nenamietala zamietnutie zmeny návrhu v časti zdržania sa, keďže teda prvotne pochybila v súvislosti s návrhom, keď žiadala strpenie sa konania odporkýň. Pokiaľ ide o návrh odporkýň v konaní 4C/313/2012, v tomto konaní ako dôvod prerušenia všetkých konaní a spornú parcelu považujú pozemok 10314, a v tomto konaní 6C/45/2014 ide o parcelu XXXXX, takže by sa mali rozhodnúť, ktorý pozemok to je. K parcele XXXXX je viazaný dôkaz notárska zápisnica, kde bolo evidované, že došlo k nadobudnutiu konkrétneho pozemku v registri E, ide o parcelu, kde odporkyne bývajú, kde majú postavený dom, o čom svedčí aj výmera, je to potvrdené notárkou, že naozaj došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k parcele, kde stojí dom, a nie k ceste. Pokiaľ sa právny zástupca odporkýň vyjadril, že na mapách nikde nie je vyznačená žiadna cesta, nikdy tam nebola, a z výsluchu svedkov vyplýva, že v živote sa cez daný pozemok neprechádzalo, naopak, z rozsiahleho dokazovania sa preukázalo, že vždy sa tadiaľ prechádzalo, fotodokumentáciou navrhovateľka preukázala, že dokonca aj autami. Problém nastal v tom, že došlo k poškodeniu domu právneho predchodcu odporkýň, nie však zavinením, alebo konaním na strane navrhovateľky, ale na strane tretej osoby, a od tohto času začali problémy súvisiace s privlastnením si pozemku, ktorý je miestnou komunikáciou. Taktiež predložili technicko-hospodárske mapy, z ktorých je evidentné, že parcela XXXXX je značená takým spôsobom, ako sumárna parcela, na ktorej stoja jednotlivé stavby jednotlivých vlastníkov, a po tejto parcele sa chodilo. Zo svedeckých výpovedí tretích osôb, ktorí danú miestnu komunikáciu využívali na príchod k svojim nehnuteľnostiam, je dostatočne preukázané, že takýmto spôsobom prechádzali cez daný pozemok, a pokiaľ právny zástupca odporkýň uvádzal, že vždy sa chodilo so súhlasom právneho predchodcu odporkýň, čo svedčili niektorí svedkovia. Ich výpoveď je možno spochybniť, keďže išlo o susedov, prípadne príbuzných, a právny zástupca opomenul aj svedectvá tých svedkov, ktorí tvrdili, že vždy sa chodilo práve cez daný pozemok s tým, že doložili aj fotodokumentáciu. Pokiaľ právny zástupca odporkýň tvrdil, že navrhovateľka zamedzila vybudovaním betónového múriku prístup na cestu na miestnu komunikáciu, pri miestnom zisťovaní bolo vidno, že betónový múrik kopíruje hranicu pozemku - cesty s tým, že k zabráneniu príchodu a prístupu nedošlo
žiadnym spôsobom, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že momentálne sa provizórne po komunikácii so starostom, ktorý požiadal navrhovateľku, aby pristúpila ústretovo k možnosti chodiť, nie jazdiť cez jej pozemok, táto cesta je momentálne otvorená, ale chodiť sa tam nedá, nie preto, že by si navrhovateľka postavila betónový múrik, ale vlastník pozemku pán X. tam vybudoval terasu, cez ktorú nie je možné dostať sa tadiaľ autom. Teda navrhovateľka nekoná takým spôsobom, že by bránila niekomu v prechode. Čiže to, že navrhovateľka niečo zneužívala, alebo že odporkyne konali v súlade so zákonom, nie je pravda, čo potvrdila aj obec, a v súvislosti s týmto konaním, ako aj meritom veci je jednoznačne preukázané, že právny predchodca odporkýň mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, ktorých sa nedomáhal, momentálne je jeho vôľa nahradená jeho právnymi nástupcami z neznámych dôvodov. Z tohto dôvodu žiadajú návrhu vyhovieť, a priznať náhradu trov konania.
Právny zástupca odporkýň na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení s tým, že v priebehu konania opakovane menila, či už právne tituly, respektíve aj rozsudočné návrhy, a v konečnom dôsledku až v priebehu tohto konania, ktoré už prebieha určité obdobie, menila jeho základ. Vo vzťahu k uplatnenému nároku podľa § 4 OZ dávajú do pozornosti aj skutočnosť, že v zmysle dedičského rozhodnutia po právnom predchodcovi odporkýň, ktorý oplotenie vyhotovil, terajšie odporkyne oplotenie nezdedili, nenadobudli, tým pádom nie sú pasívne legitimovanými subjektami na konanie o takomto návrhu. Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, a aj keď je prvostupňový súd viazaný výslovným právnym názorom Najvyššieho súdu, majú zato, že nedostatočným spôsobom sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so znaleckým dokazovaním, ako aj s ďalšími dôkazmi, kedy jednoznačne znalkyňa Ing. Bukovanová po vypracovaní znaleckého posudku, ako aj vo svojom výsluchu uviedla, že do roku 2012 platila v danej lokalite pozemková kniha, a následne bol vyhlásený za platný ROEP v obci M., pričom tá časť, ktorá tvorí v súčasnosti dvor, už vtedy tvorila dvor pred rodinným domom odporkýň. Išlo o parcelu 10309, podľa výpisu z pozemkovej knihy jedinými podielovými spoluvlastníkmi boli právni predchodcovia odporkýň s tým, že časť tejto parcely je a ostala vo vlastníctve odporcu, následne po jeho úmrtí aj odporkýň. Podľa nich do popredia jednoznačne vystupuje ochrana vlastníctva, nakoľko je všeobecne známe, že v rámci ROEP-u dochádzalo k zakresľovaniu, respektíve úprave práv, ten, kto pri účasti komisie ROEP-u bol prítomný, dal si zakresliť hranice, respektíve sporné nehnuteľnosti, ako mu to vyhovovalo, pričom nikdy, ani pred ROEP- om, ani v pôvodných mapách prístupová cesta takýmto spôsobom popred nehnuteľnosť odporkýň neexistovala. Prístup bol riešený k nehnuteľnostiam navrhovateľky, ako aj ostatných obyvateľov osoby ponad nehnuteľnosť pána X. s tým, že následne tento si tam vykonal nepovolené stavebné úpravy, a bol riešený v stavebnom konaní. Oplotenie je postavené na pôvodnej parcele EKN XXXXX, ktorá je zapísaná vo vložke XXXX, a pokiaľ z neznámych dôvodov došlo k zakresleniu údajnej prístupovej cesty do máp v rámci ROEP-u, nemôže to byť na ujmu vlastníka pôvodných nehnuteľností. Na súde prebiehajú dve konania ohľadom určenia vlastníckeho práva, a pokiaľ krajský súd návrh na prerušenie konania zamietol, nemôže ísť určitá procesná ekonomika, respektíve rýchlosť súdneho konania nad rámec spravodlivosti, a otázka vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nevysporiadaná, aj napriek tomu, že krajský súd uznesenie o neprerušení konania potvrdil. Namieste bolo vykonanie znaleckého dokazovania, a hoci oplotenie bolo vybudované bez stavebného povolenia, toto povolenie nebolo potrebné. Pokiaľ bol popred domom odporkýň vykonávaný akýkoľvek prejazd, tento bol vždy s ich súhlasom, a pokiaľ navrhovateľka začala prejazd zneužívať, došlo zo strany pána R. k ochrane jeho vlastníctva, keďže začalo dochádzať k poškodzovaniu jeho majetku. Navrhovateľka sa autoritatívne správa vo vzťahu k nehnuteľnostiam, aj k okolitým susedom, na ohliadke bolo prezentované aj zo strany iných svedkov nezávislých, kadiaľ viedla pôvodná cesta k domovým nehnuteľnostiam. Samotná navrhovateľka vymurovaním betónového oplotenia zasiahla do tejto prístupovej cesty, a znemožnila prístup, ako bol oddávna realizovaný. Z týchto dôvodov považujú návrh za nedôvodný, a žiadajú priznať náhradu trov konania.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ohliadkou na mieste samom, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Svedok starosta Obce M. Ing. František Hažík na ohliadke uviedol, že má vedomosť o predmetnom spore, vie o tom, že je problém s prístupovou komunikáciou č. XXXX/X, ktorá by mala viesť do osady k všetkým ostatným chalupám. Pozemok je vo vlastníctve Obce M., geodeticky zameraný. Z geometrického plánu č. 28/2013 vyplýva, že ide o naznačenú komunikáciu. Táto komunikácia je vedená v súpise pozemných komunikácií vedených na katastrálnom území Obce M., a je vedená v správe Obce M.. Občania osady Y. sa domáhali práva prechodu cez tento dvor, o čom bol spísaný záznam dňa 22. 8. 2011 na obecnom úrade. Taktiež pán X. sa domáhal prechodu cez túto komunikáciu k
svojej nehnuteľnosti, nakoľko ju má v schátralom stave, chce ju opraviť, a nemá sa ako k nej dostať. V rámci konania Výst.670/2011 vydali rozhodnutie pod číslom Výstavba-2012/603-2/Tx6, ktoré napadla odporkyňa v 1. rade odvolaním, a Obvodný úrad Žilina toto rozhodnutie zrušil. Plot je nepovolená stavba, ktorú odporkyňa v 1. rade zrekonštruovala. Navrhovateľka platí daň za tento pozemok od nepamäti, odporkyňa v 1. rade od roku 2008, daň je platená duplicitne. Podľa neho ide o prístupovú komunikáciu. Pokiaľ sa pýtal starších občanov, títo mu povedali, že komunikáciu jednoznačne používali ako prístupovú k ďalším nehnuteľnostiam, budovám a pozemkom. Do stavu C bol pozemok XXXX/X prepísaný z parcely XXXXX, ktorá bola v E-čkovom stave písaná v 1/1-ine na vlastníka Obec M.. Je málo pravdepodobné, že by predchádzajúci starosta tvrdil, že uvedený dvor je vo vlastníctve R., pretože doteraz to nie je vysporiadané, nie je to ich vlastníctvo, a zároveň z dokumentácie, ktorú čítal, nikde sa predchádzajúci starosta písomne nevyjadril, že by dvor patril pani R..
Svedok J. R. na ohliadke uviedol, že je sused, priženil sa tu v roku 1979, predtým vchod v bodoch A, B, C, D, E na náčrte z ohliadky nebol, tadiaľ vozil materiál na stavbu, tehly na koni asi v roku 1974, tadiaľto prešli aj jeho kamaráti na lúku. Hlavná cesta, po ktorej sa malo chodiť, je XXXX/X. Pokiaľ nebola prístavba pri dome pána X., bola tam cesta, ktorá nadväzovala potom na cestu popred dom pani Y.. Svedok H. R. na ohliadke uviedol, že navrhovateľka je jeho sestra, narodil sa tu, býval. Cesta viedla po parcele XXXX/X Po tej sa chodievalo s kýbľami na vodu. Bola to vozová cesta, nechodilo sa tu predtým autami, ale vozmi. On tadiaľ chodieval, a parkoval aj osobným autom. S koňom sa chodilo popred dom pani Y., ako aj s hnojom.
Svedkyňa P. X. na pojednávaní uviedla, že je susedou účastníkov konania. Od roku 1977 chodila po parcele XXXX/X, a to aj autom. Nikdy nemali spory s odporcami, vždy ich pozdravili, a prešli. Spýtali sa, či môžu prejsť, oni im to dovolili.
Svedkyňa N. X. na ohliadke uviedla, že sa narodila v chalupe, v ktorej býva odporkyňa, ktorá je jej švagrinou. Už za jej babky, ako aj mamy sa chodilo po parcele XXXX/X pešo, vozom, hnoj sa vozil na koni. Všetko sa tadiaľ vozilo. Taktiež popred dom pani Y. sa chodilo, ale ako cesta bola vnímaná parcela XXXX/X popred pani Y. sa vyvádzali kravy, vozilo sa tadiaľ drevo. V podstate to boli obidve cesty. Za hlavnú považovala parcelu XXXX/X. V nepriateľskom vzťahu k odporkyniam nie je.
Svedok S. E. na pojednávaní uviedol, že cesta viedla po parcele XXXX/X, popred dom pani navrhovateľky bol chodník. Pani X. chodievala autom po parcele XXXX/X, on chodieval traktorom, pokiaľ to pán R. nezahradil.
Svedkyňa H. U. uviedla, že je susedou účastníkov konania. Po parcele XXXX vždy viedla cesta. Chodievalo sa aj popred dom pani navrhovateľky, a to buď na vodu, alebo sa tadiaľ vyháňali kravy. Nikdy nepočula pred zahradením, že by sa vyjadril pán R., že pozemok je jeho. Pokiaľ sa nemalo ísť kadiaľ, išlo sa aj popred dom pani navrhovateľky, ale vždy sa chodievalo po parcele XXXX/X.
Svedok H. X. na ohliadke uviedol, že je sused. Parcela XXXX/X bola vždy užívaná ako cesta. Väčšinou vozmi, ale aj autom. Po pozemku, ktorý je teraz zahradený, predtým chodil. Nevie o tom, že by sa pred zahradením pán R. vyjadril, že pozemok je jeho. Popred dom pani navrhovateľky bol chodník, chodievalo sa tam len peši, vozy po ňom nechodili, nevie, či sa po ňom sťahovalo drevo.
Svedkyňa T. A. na pojednávaní uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k účastníkom konania, ani susedou, býva u X., ale tadiaľto často chodieva na roľu, ktorá sa nachádza za týmito chalupami, a všetci na roľu chodili práve cez parcelu XXXX/X. Chodievalo sa pešo, traktorom, kravami a povozom. Chodievalo sa aj popred dom navrhovateľky. Išlo o chodník, a to buď peši, alebo na vodu, alebo tadiaľ prechádzali kravy. V tejto oblasti nikdy nebol žiaden plot, všade boli len hnojiská. Poznala pána R. a jeho rodičov, a nikdy sa nevyjadroval, že pozemok je jeho, a nikomu nebránil v chodení, všetci tadiaľ chodili.
Svedkyňa G. H. na ohliadke uviedla, že je dcérou navrhovateľky. Od malička chodievali po parcele XXXX/X, nikdy nežiadali povolenie. Taktiež cez pozemok prechádzali aj autá. Na otázku sudkyne na všetkých prítomných účastníkov, kadiaľ teraz chodia ľudia, ktorí majú postavené drevenice práve za plotom v bodoch C, D, E náčrtu vyhotoveného na ohliadke, všetci zhodne udávajú, že po ceste XXXX, potom povedľa prístavby pána X., popred dom pani Y., teda po súkromných pozemkoch pána X. a pani Y..
Zo znaleckého posudku Ing. Bukovanovej vyplýva, že parcela KNC č. XXXX nie je zapísané na liste vlastníctva v súbore C, v katastrálnom území M. je už v platnosti Register obnovenej evidencie pôdy ROEP, a parcely, na ktoré nie je založený list vlastníctva v súbore C, sú zapísané v súbore E na listoch vlastníctva. Parcela KNC č. XXXX je totožná s parcelou KNE č. XXXXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX na vlastníka Slovenská republika, Obec M..
Z vyjadrenia znalkyne Ing. Bukovanovej súd zistil, že v znaleckom posudku neuvádza parcelu pkn XXXXX, ale KNE XXXXX. Súbor „E“ je vyhlásený za platný v katastrálnom území M. od roku 2002. Od tejto doby je už pozemková kniha uzatvorená, platia len údaje katastra nehnuteľností. Odporca vychádzal zo stavu pred rokom 2002, kedy platili údaje pozemkovej knihy. Vtedy oplotená časť bola súčasťou pkn parcely č. XXXXX zapísanej vo vložke XXXX. Na pozemkovoknižných mapách sa miestne cesty - chodníky nevyznačovali, ani parcela na tejto mape nie je vyznačená. Mapy evidencie nehnuteľností boli vyhotovované pre účely stanovenia dodávok, teda neriešili situáciu v zastavaných častiach katastrálneho územia. V okolí spornej cesty boli zamerané len domy a priestor okolo nich dostal len jedno parcelné číslo. V roku 1990 bolo v k.ú. M. robené meranie k vyhotovovaniu nových technicko- hospodárskych máp. V týchto mapách je už cesta zameraná, dostala parcelné číslo KNC XXXX. Cesta vonku už bola ako riadna prístupová cesta, lebo meranie bolo vykonané geodetickou metódou, lebo bol meraný skutočný stav v teréne.
Z vyjadrenia starostu obce M. Ing. T. súd zistil, že obec nevydala súhlas na oplotenie parcely CKN XXXX, o súhlas odporca nepožiadal. Sťažnosť navrhovateľky ohľadom oplotenia prístupovej cesty riešil starosta obce dňa 1. 10. 2002 priamo na tvári miesta, kde bolo zistené, že pozemok 3628 je zahradený dreveným oplotením bez ohlásenia obecnému úradu. Starosta požiadal odporcu o predloženie dokladu o vlastníctve pozemku, ktorý odporca nemal, uviedol, že je vo vybavovaní. Preto ho starosta vyzval, aby oplotenie odstránil, a sprístupnil prechod k susedným nehnuteľnostiam. Podľa evidencie pkn cez parcelu nie je vedená prístupová cesta, a podľa novej evidencie je parcela KN č. XXXX vedená ako miestna komunikácia v užívaní.
Z vyjadrenia Ing. A. F., starostu obce M., súd zistil, že obec má záujem na tom, aby prístupová komunikácia KN XXXX bola zachovaná z dôvodu prístupu požiarnych vozidiel, záchranných vozidiel k nehnuteľnostiam, a taktiež z dôvodu prístupu občanov k svojim rodinným domom a pozemkom. Táto komunikácia slúži ako jediný možný prístup k rodinným domom navrhovateľky, J. R., H. H. a Z. X.. V prípade živelných pohrôm alebo ohrozenia zdravia občanov neexistuje iný alternatívny prístup k nehnuteľnostiam.
Z predložených spisov Obce M.: 1) Ohľadom porušenia povinnosti pri užívaní miestnej komunikácie vedúcej po parcele CKN XXXX, 2) spis číslo Výst-670/11 týkajúci sa odstránenia stavby oplotenia z parcely CKN XXXX súd zistil, že Obec M.Z. rozhodnutím P.č.Výst-670/2011 zo dňa 15. 11. 2011 nariadil vlastníkovi stavby: R. U. odstránenie prekážky stavby: oplotenia umiestnenej na miestnej komunikácii parcP. Č. X. XXXX - K.Á. R. X..Ú.. M.. T. W. N. R. Božena R. odvolanie, a Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím číslo 2012/00676/KRA zo dňa 23. 4. 2012 rozhodnutie Obecného úradu zrušil z dôvodu, že stavebný úrad bližšie neurčil, kde je stavba oplotenia umiestnená, a nepreukázal žiadnym platným dokladom, že uvedená parcela je miestnou komunikáciou. Taktiež nepreukázal rozpor stavby oplotenia, ktoré tvorí prekážku na parcele CKN XXXX s verejnými záujmami, a preto vydané nariadenie o odstránení stavby oplotenia považuje odvolací orgán za zmätočné a nepreskúmateľné, ktoré bolo dôvodné zrušiť.
Na dotaz súdu, aby Obec M. oznámila súdu, v akom štádiu je konanie Výst2012/603, obec súdu oznámila, že v uvedenej veci bolo 19. 8. 2014 vydané oznámenie o začatí konania podľa § 88a Stavebného zákona o odstránení nepovolenej stavby, respektíve o dodatočnom povolení stavby, výzva na predloženie dokladov a rozhodnutie o prerušení konania do doby stanovenej na predloženie dokladov. Z ďalšej správy Obce M. vyplýva, že obec v konaní nepokračuje vzhľadom na to, že spor o právo prechodu a odstránenie oplotenia je riešený na Okresnom súde v Čadci. Konanie zostáva prerušené do vydania rozhodnutia Okresného súdu vo veci samej.
Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 13. 8. 2014 vyplýva, že výlučným vlastníkom CKN XXXX/X je Obec M.. Z predloženej technicko-hospodárskej mapy je nepochybné,
že táto parcela bola v rámci procesu technicko-hospodárskeho mapovania identifikovaná ako súčasť pozemku XXXXX. Tento pozemok, ako je vyznačený, nepochybne slúžil na prístup obyvateľov k okolitým pozemkom. Na mape je jasne viditeľný prechod medzi týmito pozemkami k ďalším pozemkom ostatných vlastníkov. V rámci technicko-hospodárskeho mapovania išlo o proces priameho miestneho zisťovania, pri ktorom sa okrem zisťovania z listín zisťovalo aj z výpovedí obyvateľov žijúcich v danej oblasti, ktorí vzhľadom na mapové vyhotovenia danej oblasti nevyhnutne museli byť stotožnení, a potvrdiť, že pozemok XXXXX je pozemkom, ktorý nepatrí nikomu z nich, a má slúžiť na prístup do jednotlivých nehnuteľností. Z obsahu notárskej zápisnice N 891/93 Nz 175/94 vyplýva, že notár osvedčil H. R. vlastnícke právo k pozemku parcelné číslo CKN XXXX. Základom osvedčenia je tvrdenie ústnej zmluvy medzi P. R.N. a H. R. ako otcom a synom, ktorý mal kúpiť parcelu EKN XXXXX, ktorá je podľa osvedčenia totožná s parcelou CKN XXXX, avšak z osvedčenia nevyplýva, že by predmetom mala byť aj miestna komunikácia, o ktorej odporcovia tvrdia, že ide o parcelu EKN XXXXX. Čiže notárskou zápisnicou bolo osvedčené vlastnícke právo iba k pozemku CKN XXXX, a nie k verejnej komunikácii. V súvislosti s usporiadavaním právnych vzťahov k pozemkom prebehol v Obci M. ROEP ukončený v roku 2002 podľa Zákona č. 180/1995 Z.z., pričom príslušná komisia zabezpečila vypracovanie návrhu ROEP, ktorý bol schválený, a nadobudol právoplatnosť s tým výsledkom, že došlo k zakresleniu a vytýčeniu pozemku parcelné číslo CKN (už nie EKN) XXXX/X a parcelné číslo CKN XXXX. Právny predchodca odporcov mohol využiť procesný inštitút námietok, a následne prípadne inštitút preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, tieto možnosti nevyužil. Postupom odporcov dochádza k obchádzaniu procesných pravidiel podľa § 180/1995 Z.z. Návrh odporcov, na základe ktorého bolo iniciované súdne konanie, o ktorom tvrdia, že je prekážkou ďalšieho postupu zo strany okresného súdu, je v tomto skutkovom prípade bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a predstavuje negatívne účelové a zrejme bezúspešné domáhanie sa neexistujúcich práv odporcov. Zároveň v tomto vyjadrení žiadal súd, aby pripustil zmenu rozsudočného návrhu.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie M. súd zistil, že Obec M. je vlastníkom parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2. Spôsob využívania pozemku č. 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia.
Z vyhotovenej fotokópie návrhu v konaní 4C/313/2012 súd zistil, že navrhovateľky R. U., M. J., H. U.Á. podali žalobu proti odporcom, na základe ktorej žiadali určiť, že parcela CKN XXXX/X o výmere 130 m2 podľa geometrického plánu číslo 6/2012 Jána Markuliaka - geodeta overeného Správou katastra Čadca dňa 7. 3. 2012 pod číslom 145/2012 patrí do dedičstva po nebohom H. R.. Podľa uvedeného návrhu je táto parcela totožná s časťou parcely EKN XXXXX o výmere 131 m2, a táto parcela bola vo výlučnom vlastníctve H. R. titulom ústnej kúpnej zmluvy od svojho otca P. R.Á. uzatvorenej v roku 1970. P. R. ju získal vlastníctvom titulom reálnej deľby medzi pôvodnými pkn spoluvlastníkmi ešte pred rokom 1940. Od roku 1970 využíval parcelu ako prístupovú cestu k rodinnému domu, nikto ho v užívaní nerušil. V rámci tohto konania súd uznesením 4C/313/2012-60 zo dňa 31. 1. 2014 pripustil do konania vstup Obce M. ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 9. rade, nakoľko obec vo svojom návrhu na vstup do konania uviedla, že v konaní pred Okresným súdom v Čadci 4C/289/2002 (v súčasnosti 6C/45/2014) sa vedie spor o právo prechodu a odstránenie oplotenia. Sporná plocha podľa geometrického plánu č. 6/2012 má mať parcelné číslo KNC XXXX/X, a v konaní 6C/45/2014 je vedená ako pozemok parcela číslo KNC XXXX, ktorá je miestnou komunikáciou, ktorú má v správe Obec M., a je totožná s parcelou KNE č. XXXXX. Vedľajší účastník napadol správnosť GO-plánu č. 6/2012, najmä identifikáciu sporného pozemku, keďže táto plocha nie je totožná s parcelou č. XXXXX, ale s parcelou KNE č. XXXXX, ktorej vlastníkom je obec.
Podľa § 4 OZ proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný, a ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Podľa R 65/1972: Súdnej ochrany sa môžu domáhať aj osoby, ktoré síce nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ale sú jej oprávnenými užívateľmi. Pokiaľ súdna ochrana nevyplýva priamo z osobitných predpisov, treba ju vyvodiť z ustanovenia § 4.
Podľa R 53/1973: Z ustanovenia § 4 OZ treba vyvodiť, že v podstate ako vlastník veci je chránený proti neoprávneným zásahom aj oprávnený užívateľ veci.
V prípadoch, kedy nie sú subjektami občiansko-právnych vzťahov dobrovoľne rešpektované subjektívne občianske práva a ich nerušený výkon, stanovuje OZ ako pravidlo, že pri ich ohrození alebo porušení je nositeľ oprávnený domáhať sa ochrany u štátneho orgánu, ktorý je na to povolaný. Povinnosťou príslušného orgánu je poskytnúť právnu ochranu subjektu, u ktorého došlo k ohrozeniu alebo porušeniu jeho práv. Povolaný orgán nesmie odmietnuť o právnej veci rozhodnúť s odôvodnením, že vec nie je upravená ani občianskym, ani iným právnym predpisom. Pokiaľ by preto povolaný orgán v určitej právnej veci odmietol rozhodnúť, išlo by o nežiadúce odopretie spravodlivosti, tzv. denegatio iustitiae. Zo štátnych orgánov, ktoré sú v ochrane subjektívnych občianskych práv v prípade ich ohrozenia, či porušenia povolané, sú zásadne súdy. Súdna prax dospela k záveru, že rozhodné pre právomoc súdu je, že uplatnený nárok je svojou povahou občiansko-právny nárok v širšom zmysle, alebo ide o nárok vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov v širšom zmysle.
Najvyšší súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa domáhala súdnej ochrany svojho ohrozeného (porušeného) vlastníckeho práva, uplatňuje si nárok, ktorý vyplýva z právneho vzťahu vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý v občianskom súdnom konaní prejednáva súd. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, ktorým je viazaný ako okresný, tak aj krajský súd, že predmetný spor má základ v ochrane porušeného subjektívneho občianskeho práva vyplývajúceho pre navrhovateľku z titulu všeobecného užívania miestnej komunikácie (práva prechodu k jej nehnuteľnosti), vo výkone ktorého jej neoprávnene bránil najskôr právny predchodca odporcov tým, že na miestnej komunikácii bez povolenia a súhlasu stavebného úradu vystaval oplotenie, a v súčasnosti odporkyne, ktoré nie sú ochotné oplotenie odstrániť, pričom predmetný pozemok využívajú na prechod ako miestnu komunikáciu aj iní obyvatelia obce. V zmysle týchto záverov potom Krajský súd v Žiline nariadil okresnému súdu, aby skúmal, či navrhovateľka je nositeľkou ňou uplatneného práva, a či odporcovia skutočne neoprávnene do týchto práv navrhovateľky zasahujú.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľka je podľa § 4 OZ aktívne legitimovaná, nakoľko jej právo všeobecného užívania miestnej komunikácie je porušené. Taktiež odporkyne sú v konaní pasívne legitimované tým, že porušili právo navrhovateľky užívať miestnu komunikáciu vystavením oplotenia, ktoré postavil ich právny predchodca bez stavebného povolenia, a odporkyne nie sú ochotné toto oplotenie odstrániť, a tým povoliť užívanie miestnej komunikácie.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka v priebehu konania dostatočne preukázala existenciu svojho práva podľa § 4 OZ tým, že preukázala, že je vlastníčkou konkrétnej nehnuteľnosti, ku ktorej vedie miestna komunikácia, ktorej časť právny predchodca odporkýň, a v súčasnosti odporkyne majú zahradené, pričom vlastníkom neoprávnene zahradeného pozemku je obec Zákopčie, ktorá je vlastníkom tejto parcely, a eviduje ju ako miestnu komunikáciu. Navrhovateľka pochybila svojím pôvodným návrhom, keď žiadala strpenia sa konania odporkýň. Z rozsiahleho dokazovania a z výpovedí svedkov na ohliadke, ako aj z fotodokumentácie bolo preukázané, že cez túto cestu sa prechádzalo, dokonca aj autami, a problém nastal vtedy, keď došlo k poškodeniu domu právneho predchodcu odporkýň zavinením treťou osobou.
Právny zástupca odporkýň, naopak, v konaní namietal, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, v priebehu konania menila právne tituly, rozsudočné návrhy, základ nároku. Poukázal na to, že odporkyne v zmysle § 4 OZ nie sú pasívne legitimované, nakoľko oplotenie, ktoré vyhotovil ich právny predchodca, nezdedili, nenadobudli. Aj keď je prvostupňový súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu, majú zato, že sa nedostatočným spôsobom vo svojom rozhodnutí vysporiadal so znaleckým dokazovaním, keďže Ing. Bukovanová jednoznačne uviedla, že do roku 2012 v danej lokalite platila pozemková kniha, následne bol vyhlásený za platný ROEP, pričom tá časť nehnuteľnosti, ktorá v súčasnosti tvorí dvor, je parcela pkn XXXXX v pkn vložke XXXX. Z neznámych dôvodov došlo k zakresleniu údajnej prístupovej cesty do máp v rámci ROEP-u, čo nemôže byť na ujmu vlastníka pôvodnej nehnuteľnosti. Teda do popredia jednoznačne vystupuje ochrana vlastníctva. Je všeobecne známe, že v rámci ROEP-u dochádzalo k zakresľovaniu a úprave práv podľa toho, kto bol prítomný, dal si zakresliť hranice, ako mu to vyhovovalo. Pokiaľ bol popred dom odporkýň vykonávaný akýkoľvek prejazd, tento bol vždy s ich súhlasom. Až po zneužívaní prejazdu zo strany navrhovateľky si právny predchodca odporkýň chránil svoje vlastníctvo.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že vlastníkom CKN XXXX/X je Obec M., ktorá má túto parcelu zapísanú na LV č. 1122 vedenú ako miestnu komunikáciu. Miestne komunikácie má právo používať každý.
V zmysle judikátu R 65/72, R 53/73 sa súdnej ochrany podľa § 4 Občianskeho zákonníka môže domáhať aj oprávnený užívateľ veci, ktorým je v tomto konaní aj navrhovateľka. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporkyne porušili právo navrhovateľky užívať miestnu komunikáciu, parcelu 3628/2, ktorá je vo vlastníctve obce M.. Odporkyne nie sú ochotné odstrániť oplotenie na tejto parcele, ktoré postavil ich právny predchodca, čim bránia navrhovateľke v užívaní miestnej komunikácie, a tento stav trval ku dňu rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), a preto súd uložil odporkyniam odstrániť oplotenie podľa § 80b O.s.p. a § 4 OZ, v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu.
Právny zástupca odporkýň poukazoval na to, že súd sa nedostatočne vysporiadal so znaleckým dokazovaním, keďže znalkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že pozemková kniha v danej lokalite platila do roku 2012, a od roku 2012 je vyhlásený za platný v Obci Zákopčie ROEP, parcela, ktorá v súčasnosti tvorí dvor, bola v minulosti pkn parcela 10309 zapísaná vo vložte 1120, kde boli vedení len právni predchodcovia H. R.. Súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj ním predložené doklady, že právny predchodca odporkýň sa zúčastnil konania ROEP, zaplatil účastnícky poplatok 100,-- €, pričom príslušná komisia zabezpečia vypracovanie návrhu ROEP-u, ktorý bol schválený, nadobudol právoplatnosť s tým, že došlo k zakresleniu a vytýčeniu pozemku CKN XXXX/X, 3628, pričom tieto skutočnosti nenamietal, nepodnikol žiadne kroky v rámci ROEP-u, nevyužil možnosť podať námietky, preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Taktiež je pravdou, že cestu zahradil až potom, ako došlo k poškodeniu jeho nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o prerušenie konania, súd uznesením 6C/45/2014-490 zo dňa 27. 11. 2014 návrh odporkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci 4C/313/2012 zamietol z dôvodu, že sporná KNC parcela XXXX/X, ktorá je predmetom konania 4C/313/2012, by mala byť totožná s parcelou KNE XXXXX, pričom parcela 3626/4 podľa geometrického plánu Ing. Jána Markuliaka - geodeta by mala byť totožná s časťou KNC XXXX, ktorá je predmetom konania 6C/45/2014. Nakoľko zo znaleckého posudku Ing. Bukovanovej vypracovaného v tomto konaní vyplýva, že parcela XXXX je totožná s KNE XXXXX, súd návrh na prerušenie konania zamietol. Tento bol zamietnutý aj z dôvodu, aby bolo zachované ústavné právo navrhovateľky na rýchle a bezprieťahové konanie. Krajský súd v Žiline uznesenie Okresného súdu v Čadci potvrdil, uviedol, že návrh odporcov je nedôvodný, pričom pokiaľ sa títo domáhajú určenia vlastníckeho práva podľa ich tvrdenia aj k tej časti parcely, ktorá je predmetom konania 6C/45/2014, na základe iného geometrického posúdenia identifikácie parciel jedná sa o skutočnosť, ktorú v konaní o ochranu vlastníckeho práva môže posúdiť súd sám. Taktiež správne súd prihliadal aj na hospodárnosť konania. Pokiaľ krajský súd uviedol, že okresný súd môže v rámci tohto konania posúdiť otázku ako predbežnú sám, súd sa opätovne stotožňuje s názorom právneho zástupcu navrhovateľky, že pokiaľ podľa konania 4C/313/2012 dôvodom na prerušenie konania mala byť parcela EKN 10314, ktorá je totožná s CKN XXXX/X, v tomto konaní ako dôvod prerušenia konania, respektíve nariadenia znaleckého dokazovania uvádzajú parcelu pkn XXXXX, ktorá mala tvoriť dvor, zapísaná je v pkn vložke XXXXX, ktorá je podľa osvedčenia N 891/93 Nz 175/94 v konaní 4C/313/2012 totožná s parcelou CKN XXXX, ktorej sa však tento spor netýka. Z uvedeného je zrejmé, že ani samotné odporkyne nevedia uviesť, ktorá z týchto parciel je totožná s parcelou CKN XXXX/X. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel v celom rozsahu v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.