Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/2/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľa EX - EL, s.r.o., Lazovná č. 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 641 547, zastúpeného Ulianko & partners, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti odporcovi Ing. Pavlovi Boldišovi - KBK so sídlom Cikkerova 7, 962 31 Sliač, IČO: 33 286 256, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advkátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 9.098,96 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 6.039,06 Eur z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 9.10.2012 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 9.098,96 Eur s príslušenstvom. Dňa 17.10.2012 predložil právny zástupca navrhovateľa súdu opravený návrh na vydanie platobného rozkazu.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o prenájme nebytových priestorov č. XXSX zo dňa 1.6.2007, ktorej predmetom bol prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte č. XX, prevádzka sklady, ul. M. XX-XX, L.. Na základe tejto Zmluvy o prenájme nebytových priestorov vystavil. navrhovateľ odporcovi faktúry, z ktorých odporca uhradil len niektoré, aj to nie v plnej výške. Navrhovateľ predložil do spisu faktúru č. 015/09 zo dňa 30.1.2009, č. 021/10 zo dňa 28.2.2010, č. 041/09 zo dňa 1.2.2009, č. 067/09 zo dňa 1.3.2009, č. 093/09 zo dňa 15.3.2009, č. 118/09 zo dňa 1.4.2009, č. 142/09 zo dňa 1.5.2009, č. 164/09 zo dňa 1.6.2009, č. 187/09 zo dňa 1.7.2009, č. 213/09 zo dňa 1.8.2009, č. 238/09 zo dňa 1.9.2009, č. 264/09 zo dňa 1.10.2009, č. 287/09 zo dňa 1.11.2009 a č. 309/09 zo dňa 1.12.2009.

Z predloženého prehľadu uskutočnených úhrad bolo zistené, že odporca z vyfakturovaných súm zaplatil celkove sumu 18.087,89 Eur a suma vo výške 9.098,96 Eur, ktorá je žalovanou sumou, predstavuje nedoplatok z vyššie uvedených faktúr.

Odporca nezaplatil sumu 1.357,77 Eur na základe faktúry č. 021/10 zo dňa 28.2.2010, splatnej 15.3.2010 a nezaplatil ani sumu 1.702,13 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 093/09 zo dňa 15.3.2009 splatnou 31.3.2009. Sumy vyfakturované týmito dvomi faktúrami predstavujú celkove sumu 3.059,90 Eur. Táto suma má predstavovať nedoplatky na poskytnutých energiách a za služby poskytnuté v spojení s nájmom. Zvyšok žalovanej sumy vo výške 6.039,83 Eur predstavuje celkový rozdiel medzi vyfakturovanými a zaplatenými sumami. Fakturované boli sumy predstavujúce nájom za jednotlivé mesiace.

Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. -119 zo dňa 26.9.2013 zamietol návrh navrhovateľa.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -142 zo dňa 28.5.2014 zrušil uvedený rozsudok Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Zvolen medzitýmnym rozsudkom č.k. -188 zo dňa 27.11.2014 rozhodol, že základ žalovaného nároku je daný. Týmto medzitýmnym rozsudkom sa I. stupňový súd vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom odporcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -217 zo dňa 19.2.2015 potvrdil vyššie uvedený medzitýmny rozsudok Okresného súdu Zvolen. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu I. stupňa v tom, že otázku premlčania uplatneného nároku je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení a nasl. , nakoľko predmetný vzťah vnikol na základe podnikateľskej činnosti dvoch podnikateľských subjektov.

Právny zástupca navrhovateľa dňa 24.6.2015 predložil do spisu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Fakturáciou dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) k zmluvne dohodnutej cene považuje za oprávnenú a zákonnú. Poukázal na ustanovenie o cenách, podľa ktorého súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Poukázal na to, že podľa platných zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých cenu energií (, bod 2.7. Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 33S1), ako aj nájmu (, bod 3.1. Zmluvy o nájme nebytových priestorov XXSX) zmluvne dohodli bez DPH. Následne potom prenajímateľ ako platca DPH k predmetnej cene účtoval DPH v zmysle o dani z pridanej hodnoty a jeho a nasl. Faktúru na účely DPH je povinný vyhotoviť platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v Slovenskej republike pre zdaniteľnú osobu, pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, pri zásielkovom predaji, pri dodaní tovaru alebo služby na osobnú spotrebu, spotrebu zamestnancov alebo iný účel ako na podnikanie alebo pri užívaní hmotného majetku platiteľa, pri ktorom bola odpočítaná daň, na iný účel ako na podnikanie.

Právny zástupca odporcu predložil dňa 26.6.2015 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v zmluve o prenájme nebytových priestorov č. 33S1 zo dňa 1.6.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.5.2008 v časti nájmu za nebytové priestory medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami účtovanie dane z pridanej hodnoty k sume nájmu nebolo dohodnuté, resp. navrhovateľ ako prenajímateľ nevyužil ako platiteľ dane v návrhu tak zmluvy, ako ani dodatku k zmluve, ktorý vypracoval, svoje zákonné oprávnenie v zmysle ustanovenia Z.z o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti vždy oslobodený od dane z pridanej hodnoty s výnimkou nájmu špecifikovaného v zákona, (ktorý sa na predmetný nájom nevzťahuje) za predpokladu, že a prenajímateľ ako platiteľ dane nerozhodne, že nájom oslobodený od dane nebude. Pokiaľ teda navrhovateľ ako prenajímateľ vo vystavených faktúrach predložených v konaní pred súdom k sume nájomného za nebytové priestory účtoval aj daň z pridanej hodnoty, účtoval ju pravdepodobne v rozpore so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Odhliadnuc od tejto skutočnosti na základe faktúry č. 015/09, 041/09, 067/09, 118/09, 142/09, 164/09, 187/09, bolo nájomné za nebytové priestory (v súhrnnej výške DPH 1.446,55 Eur) a zálohové platby účtované v znení Dodatku č. 2, ktorý medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami nikdy nebol podpísaný. Na základe faktúr č. 213/09, 238/09, 264/09, 287/09 a 309/09, bolo nájomné za nebytové priestory (v súhrnnej výške DPH 2.208,64 Eur) a zálohové platby účtované v znení Dodatku č. 3, ktorý medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami nikdy nebol podpísaný. Faktúrami č. 021/10, 093/09 boli odporcovi fakturované bližšie nešpecifikované nedoplatky na zálohových platbách, ako aj bližšie nešpecifikované nedoplatky z mesačných fakturovaných súm, pričom odporca ako nájomca s vyúčtovaním ani s rozúčtovaním nákladov spojených s užívaním nikdy nebol oboznámený a tieto mu ani nikdy neboli predložené. Podľa názoru právneho zástupcu odporcu, ktorý zastáva od začiatku konania, fakturácia navrhovateľa vykazuje znaky svojvôle pri účtovaní nielen základnej sumy nájmu, ale aj energií, resp. nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru a to nielen z hľadiska účtovania dane z pridanej hodnoty k sume nájmu v rozpore s ustanovením zákona, ale aj vyúčtovania bližšie nešpecifikovanej spotreby energií zo strany odporcu ako nájomcu - bez preukázania ich skutočnej spotreby. Z tohto dôvodu odporca ako nájomca bol nútený plniť na zmluvu, ktorá medzi účastníkmi

konania bola uzavretá, keďže sa domnieva, že záväzky medzi zmluvnými stranami vznikajú zo zmlúv a nie z vystavených faktúr.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného písomného návrhu, ako aj ďalších vyjadrení vo veci. Poukázal na to, že fakturáciu DPH považuje za oprávnenú a zákonnú a trvá na vyjadreniach, ktoré tam boli uvedené.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že trvá na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach prednesených v tomto konaní s poukazom na posledné vyjadrenie zo dňa 26.6.2015. Má za to, že navrhovateľ nebol oprávnený k základnej sume nájmu účtovať daň z pridanej hodnoty, keďže v zmluve medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté, že by k sume základného nájmu mala byť účtovaná aj suma dane z pridanej hodnoty (DPH). Poukázal na to, že Okresný súd Zvolen v obdobnej veci rozhodol rozsudkom pod č.k. zo dňa 16.4.2015, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť.

Odporca uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol právny zástupca. Na otázku sudcu, či skutočne od 1.8.2009 užíval väčší priestor ako predtým, ako to vyplýva z nepodpísaného Dodatku č. 3 k Zmluve o prenájme nebytových priestorov, uviedol, že vtedy sa stalo aj to, že sa priestory menili a že je pravda, že užívali potom väčšie priestory. Nevedel sa presne vyjadriť k tomu dátumu od kedy to bolo. K užívaniu 9 m2 vonkajších priestorov uviedol, že v zmluve mali dohodnuté bezplatné parkovanie a tento vonkajší priestor mal slúžiť práve na parkovanie jeho motorových vozidiel.

Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že dňa 1.6.2007 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o prenájme nebytových priestorov XXSX. Podľa článku 1 predmetom prenájmu boli skladové priestory v objekte č. 1 patriaceho navrhovateľovi. Odporca si prenajal 250,30 m2, č. miestnosti F a 250,30 m2 miestnosti F čo je 500,60 m2. V článku 3. bol dohodnutý nájom vo výške 700,- Sk za m2 ročne. Výška nájmu potom predstavuje 500,60 m2 x 700,- Sk, čo je 350.420,- Sk ročne, čo je 11.631,81 Eur. Podľa článku 4. zmluvy, nájomca užíva tieto priestory od 1.1.2007. V článku 2 bod 2.7. sa dohodlo, že odporca bude platiť za služby spojené s užívaním priestorov, ktoré sú predmetom zmluvy, náklady na vykurovanie, vodné a stočné, elektrickú energiu, odvoz a likvidáciu odpadu, náklady na vykurovanie a odvod zrážkovej vody. V roku 2007 mal odporca platiť za dodávku tepla 27.720,- Sk, za spotrebu elektrickej energie 6.075,- Sk, za spotrebu vody na 1 osobu 583,80 Sk, za zrážkovú vodu 8.082,70 Sk, za odvoz a likvidáciu odpadu 584,- Sk a poplatok za kontajner 125,- Sk, čo je 43.170,50 Sk ročne, čo je 1.483 Eur ročne. Z ustanovenia bodu 2.7. vyplýva, že tieto náklady bude odporca platiť bez DPH.

Dňa 23.5.2008 bol podpísaný Dodatok č. k Zmluve o prenájme nebytových priestorov XXSX. Naďalej boli prenajaté skladové priestory v objekte F a to 250,30 m2 v miestnosti F a 250,30 m2 v miestnosti F čo je spolu 500,60 m2. Okrem toho boli prenajaté ostatné priestory v budove B1 a B6, WCŽ s plochou 1,80 m2. Celkove prenajaté priestory mali výmeru 502,40 m2. Bod 2.7 nájomnej zmluvy bol upravený na ročnú platbu 78.065,- Sk bez DPH, čo je 2.591,28 Eur. Toto je plnenie za služby spojené s užívaním priestorov. Podľa článku 3. bola upravená suma nájomného na 750,- Sk za m2 ročne pri skladových priestoroch v budove B10, 300,- Sk za m2 ročne pri ostatných priestoroch v budove B1. Nájomca tieto priestory užíva od 1.1.2008. Výška nájmu za 500,60 m2 po 750,- Sk predstavuje 375.450,- Sk ročne a pri 1,8 m2 ostatných priestorov po 300,- Sk to je 530,- Sk ročne, čo je spolu 375.980,- Sk ročne. Táto suma je 12.480,25 Eur.

Dodatok 2 k Zmluve o prenájme nebytových priestorov XXSX zo dňa 1.1.2009 nebol odporcom podpísaný. Z toho dôvodu nedošlo k zmene nájomnej zmluvy v znení Dodatku 1. V Dodatku 2 v článku 1 bolo uvedených pôvodných 500,60 m2 plochy skladových priestorov v budove F Ostatné priestory v budove B1 boli uvedené vo výmere 3,40 m2, čo je spolu 504 m2. Podľa tohto nepodpísaného Dodatku mal odporca ako nájomca za poskytované služby hradiť v roku 2009 sumu 3.917,10 Eur ročne. Nájom za skladové priestory v budove F mal byť 26 Eur za m2 ročne a za ostatné priestory v budove B1 10,50 Eur za m2 ročne. Podľa navrhovateľa tak odporca mal platiť za 500,60 m2 po 26 Eur sumu 13.015,60 Eur ročne a za 3,40 m2 ostatných priestorov po 10,50 Eur sumu 35,70 Eur ročne, čo je spolu 13.051,30 Eur ročne.

Dodatok 3 k Zmluve o prenájme nebytových priestorov XXSX zo dňa 29.7.2009 nebol podpísaný odporcom, preto nedošlo k zmene podmienok nájomnej zmluvy v znení Dodatku 1. Podľa článku 1 neuzavretého Dodatku 3, od 1.8.2009 odporca užíval skladové priestory v budove B10 vo väčšej ploche

a to o 257 m2, čo je spolu s pôvodne prenajatými 500,60 m2 757,60 m2. Ostatné priestory v budove B1 boli naďalej prenajaté vo výmere 3,4 m2. Navrhovateľ v Dodatku 3 uviedol aj 9 m2 vonkajších priestorov pri budove B10, a to od 1.8.2009. Celkove tak mali byť prenajaté priestory vo výmere 770 m2. Podľa článku 2 sa menil obsah bodu 2.7 nájomnej zmluvy, keď podľa navrhovateľa mal odporca zaplatiť za služby v roku 2009 sumu 4.367,97 Eur bez DPH.

Podľa článku 3 mal byť dohodnutý nájom za skladové priestory v budove B10 vo výške 26 Eur za m2 ročne, za ostatné priestory v budove B1 10,50 Eur za m2 ročne a za vonkajšie priestory pri budove B10 9 Eur za m2 ročne. Výška čiastky za 500,60 m2 prenajatých priestorov po 26 Eur predstavuje 13.015,60 Eur ročne, nájom za 257 m2 po 26 Eur za obdobie od 1.8.2009 do konca roku, čo je za 5 mesiacov, je 2.784,17 Eur, nájom za 3,40 m2 ostatných priestorov po 10,50 Eur je 35,70 Eur a za 9 m2 vonkajších priestorov po 9 Eur je to 81 Eur ročne. Celkove tak ročný nájom mal byť 15.916,47 Eur.

Podľa Dodatku 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov mal odporca v roku 2009 platiť nájomné po 750,- Sk za m2 ročne, čo je 24,895 Eura ročne. Pri prenajatej ploche 500,60 m2 je nájom 12.462,656 Eura ročne, čo je 1.038,55 Eura mesačne. Po pripočítaní mesačného nájmu za 1,8 m2 ostatných priestorov vo výške 1,494 Eura mesačne, predstavuje mesačný nájom sumu 1.040,04 Eur. Od 1.8.2009, od kedy odporca užíval plochu väčšiu o 257 m2, by mala úhrada za užívanie tohto priestoru pri použití ceny dohodnutého nájmu sumu 6.398,015 Eura ročne, čo je 533,168 Eur mesačne. Za 757,60 m2 prenajatej plochy a pripočítaní platby za poskytnuté služby vo výške 215,94 Eur, to predstavuje 1.788,61 Eur mesačne. Za obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2009 malo byť správne účtovaných 7 x po 1.255,98 Eur, čo je spolu 8.791,86 Eur a za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 malo byť správne účtovaných 5 x po 1.788,61 Eur, čo je spolu 8.943,05 Eur. Celkove to predstavuje sumu 17.734,91 Eur.

Podľa vyčíslenia navrhovateľa odporca v rozhodnom období, t.j. za rok 2009 zaplatil celkove sumu 18.087,89 Eur, čo znamená, že zaplatil viac ako je oprávnene účtovaný - vyčíslený nájom + úhrada za užívanie 257 m2 skladovej plochy od 1.8.2009 + záloha za služby.

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Týmto o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods.1 uvedeného zákona, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

Podľa § 6 ods.2 uvedeného zákona, práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.

Podľa ustanovenia § 3 ods.3 a 4 uvedeného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť

najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa ustanovenia § 5 ods.3 tohto zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa ustanovenia a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa o dani z pridanej hodnoty, je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti vždy oslobodený od dani z pridanej hodnoty, s výnimkou nájmu špecifikovaného v uvedeného zákona za predpokladu, že sa prenajímateľ ako platiteľ dane nerozhodne, že nájom oslobodený od dane nebude.

Z nájomnej zmluvy a ani z Dodatku 1 nevyplýva povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty. V zmluve je vždy zdôraznené, že je to bez DPH. Preto podľa názoru súdu navrhovateľ nemohol oprávnene k nájmu vo výške dohodnutej nájomnou zmluvou a jej dodatkom 1 účtovať aj daň z pridanej hodnoty.

Podľa rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Určitú výnimku zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania predstavuje druhá veta ustanovenia Za podmienky, že je to účelné, môže súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o časti alebo o základe prejednávanej veci. V prípade, ak súd rozhoduje len o časti prejednávanej veci, hovoríme o čiastočnom rozsudku. Ak súd rozhoduje o základe uplatnenej prejednávanej veci, hovoríme o medzitýmnom rozsudkom. Podmienky účelnosti čiastočného rozsudku budú splnené spravidla vtedy, ak to bude v súlade so zásadou hospodárnosti konania, čo bude záležať na voľnej úvahe súdu. Treba brať na zreteľ okolnosti konkrétnej prejednávanej veci. Táto možnosť bude spravidla daná v prípadoch, keď o určitej časti uplatneného nároku bude nepochybné, ako má súd rozhodnúť.

O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok predstavuje pre niektorého účastníka konania aj rozsudok konečný. V ostatných prípadoch sa o trovách konania rozhodne až v rozhodnutí konečnom.

Z návrhu na začatie konania a z predložených faktúr vyplýva, že žalovaná suma 9.098,96 Eur pozostáva zo sumy 6.039,83 Eur, čo má byť nedoplatok nájomného spolu s DPH a zo sumy 3.059,90 Eur, čo má byť nedoplatok za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti.

Súd mal dokazovaním jednoznačne preukázané, že navrhovateľ mohol oprávnene účtovať výšku nájomného v súlade s uzavretou zmluvou o nájme nebytových priestorov v znení jej Dodatku 1. Nemohol oprávnene účtovať výšku nájomného podľa Dodatku 2 a Dodatku 3 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, lebo tieto dodatky neboli odporcom podpísané, čo znamená, že nedošlo k platnej zmene uzavretej nájomnej zmluvy. Takisto navrhovateľ nebol oprávnený účtovať daň z pridanej hodnoty z vyúčtovanej výšky nájomného a vyúčtovanej zálohy za poskytnuté služby. Ako už vyplynulo z vyššie uvedených výpočtov, odporca mal navrhovateľovi za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 zaplatiť sumu 17.734,91 Eur. Navrhovateľ v návrhu uviedol a uviedol aj prehľad vyplatených súm odporcom v celkovej výške 18.087,89 Eur. Z uvedeného vyplýva, že odporca na nájomnom nič nedlhuje.

Súd považoval za hospodárne rozhodnúť o časti tohto nároku čiastočným rozsudkom tak, že tento uplatnený nárok zamietol. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku súd bude pokračovať v konaní a bude rozhodovať ešte o nároku na zaplatenie 1.357,77 Eur a 1.702,13 Eur, čo je spolu 3.059,90 Eur na základe faktúr č. 021/10 zo dňa 28.2.2010 a č. 093/09 zo dňa 15.3.2009.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).