Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-25-2014.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov matky: A. Y., nar. 12.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom S. 1, XXX XX F., zastúpená advokátkou R.. K. G., so sídlom M. cesta XX, XXX XX F., a otca: S. V. W., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Dánskeho kráľovstva, bytom F., 41XX C., H., zastúpený opatrovníčkou pre konanie: Zuzanu Haramiovú Komárovú, pracovníčku Okresného súdu Bratislava IV, Saratovská č. 1/A, Bratislava, na návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Mal. N. F. W., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. F. počnúc mesiacom september 2015 sumou 400 Eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súd dňa 14.10.2014 sa matka maloletej N. F. domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu, keď starostlivosť o maloletú zabezpečuje sama od septembra 2013 za čiastočnej pomoci svojej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. O maloletú sa otec od odlúčenia rodičov zaujíma sporadicky, otec je pre ňu fakticky cudzí, na návšteve Slovenska bol len raz v mesiaci apríl 2014, na čo na výživu dcéry zasielal sumu 500 eur v mesiacoch apríl až jún 2014 a okrem toho maloletej prispel len oblečením počas svojej návštevy a zaslal balík. Matka otcovi nemieni brániť v styku s dieťaťom, keď pôvodne v návrhu žiadala vo výroku deklarovať neobmedzený styk otca s maloletou za jej prítomnosti, od čoho však v priebehu konania upustila. Vzhľadom na vyjadrenie otca a jeho súhlas so zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti navrhla otcovi určiť výživné vo výške 500 eur mesačne, keď náklady spojené s výživou maloletej vyčíslila na sumu cca 90 eur mesačne na oblečenie, predmety na starostlivosť o dieťa a jeho rozvoj, doplatky na lieky, cestové, na stravu a hygienické potreby cca 200 eur mesačne s tým, že celkové náklady na štvorizbový byt jej matky, kde s maloletou užívajú jednu izbu, predstavujú cca 150 eur mesačne.
Zástupca kolízneho opatrovníka odporučil návrhu matky vyhovieť, maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi určiť výživné minimálne vo výške 350 eur mesačne.
Súčasný pobyt otca, ktorý sa nezdržuje v krajine pôvodu, sa súdu v priebehu konania súdu nepodarilo zistiť. Podľa listinných dôkazov predložených matkou sa naposledy zdržoval na bližšie neurčenom
mieste v Japonsku. Preto mu bola ustanovená opatrovníčka pre konanie v osobe pracovníčky Okresného súdu Bratislava IV. Súd vo veci v neprítomnosti opatrovníčky otca vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, potvrdením o príjmoch matky, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:
Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 23.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Maloletá N. F. pochádza z mimomanželského vzťahu je rodičov. Narodila so vo U. F., kde v tom čase jej rodičia žili v spoločnej domácnosti a to až do 11.01.2013, kedy prišli spoločne žiť na L.. Odporca vo februári 2013 opustil rodinu s odôvodnením jej finančného zabezpečenia. Následne opakovane odchádzal bez udania miesta, kde sa zdržuje a vracal sa späť k rodine a definitívne opustil spoločnú domácnosť 19. septembra 2013. O dcére sa informuje sporadicky telefonicky, zdržuje sa na neznámych miestach, na výživu maloletej prispieva nepravidelne, v roku 2013 zaplatil za týmto účelom v mesiaci október a december po 500 eur, v roku 2014 v mesiaci apríl 500 eur, v máji 200 eur, v júni 600 eur a v roku 2015 v mesiaci apríl 300 eur, v mesiaci júl 400 eur a v mesiaci august 300 eur.
Matka maloletej vo svojej výpovedi, v ktorej poukázala na skutkové okolnosti uvedené v návrhu ďalej uviedla, že sumu 500 eur na výživu dcérky jej otec maloletej navrhol pri poslednom osobnom kontakte pri návšteve v apríli 2014. Žili spolu asi 2 roky v E., kedy sa živil marketingom a skupovaním a následným predajom starožitností, pričom však o výške jeho príjmov nemala vedomosť. Predtým v Anglicku žila asi 7 rokov, kde som sa živila ako Y. pre kaviarenskú spoločnosť, s príjmom cca 1 000 libier. Momentálne poberá výlučne rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, keď jej opakovane neboli priznané rodinné prídavky na maloletú s odôvodnením, že nie je isté, či si ich neuplatňuje aj otec v Dánsku. O tom, že prebieha súdne konanie otec maloletej vie, nakoľko mu úmysel podať návrh naznačila pri poslednom stretnutí a je tiež v kontakte s jeho sestrou, s ktorou sa sporadicky spája cez Skype. Nemá stabilné bydlisko, momentálne sa zdržuje na neznámom mieste v R. a fakticky sa stále premiestňuje. Maloletá pre nedostatok miesta nebola prijatá do materskej školy, čo matke komplikuje ďalšie hľadanie si práce. Okrem vrodenej srdcovej vady, pre ktorú je sledovaná na kardiológii na Antolskej, je maloletá zdravá. Matka zvýšené výdavky na vlastnú výživu kvôli zdravotnému stavu nemá, majetok vyššej hodnoty nevlastní, úspory ostali prevažne otcovi mal. a zvyšok minula.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, aj s prihliadnutím na to, že otec sa s dcérou osobne nekontaktoval od apríla 2014, zaujíma sa o ňu iba sporadicky telefonickou cestou, súd maloletú N. F. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude tiež zastupovať a spravovať jej majetok, keďže otec svoje rodičovské práva v tomto smere nevykonáva.
S prihliadnutím na matkou vyčíslené náklady na výživu maloletej v rozsahu cca 400 eur mesačne, za zohľadnenia tej skutočnosti, že momentálne matka vzhľadom na odkázanosť výlučne na rodičovský príspevok, dokonca bez rodinných prídavkov, svoju vyživovacej povinnosti voči maloletej kompenzuje výlučne osobnou starostlivosťou o dieťa, súd dospel k záveru, že primeranou výškou výživného zo strany odporcu, zodpovedajúcou potrebám maloletej je suma 400 eur mesačne, ktorým výživným súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej vzhľadom na neskorší návrh matky počnúc mesiacom september 2015. Súd vychádzal pritom z príjmu navrhovateľky v čase vyhlásenia rozsudku. Výška príjmov odporcu súdu nie je známa, avšak na jeho predchádzajúce pôsobenie v oblasti marketingom a obchodu so starožitnosťami a jeho predchádzajúce príspevky na výživu dieťaťa má súd za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu dcéry v uvedenom rozsahu. Vzhľadom k zmenenému postoju matky súd styk otca s maloletou neupravoval, a teda fakticky bez úpravy styku vykonateľným súdnym rozhodnutím je otec, ktorý nebol pozbavený rodičovských práv, oprávnený stretávať sa s maloletou bez obmedzenia na základe prechádzajúcej dohody s matkou, ktorej bude maloletá zverená do osobnej starostlivosti a teda zodpovedá za zdravý vývoj dieťaťa a v odôvodnených prípadoch (pokiaľ by napr. maloletá odmietala zostať s otcom osamote atp.) rozhoduje o tom, či otcovi stretnutie s dieťaťom umožní a tiež za akých podmienok k stretnutiu dôjde, t.j. prípadne v jej prítomnosti. V prípade nesúhlasu otca by potom bolo na ňom, aby sa domáhal súdnej úpravy styku, ktorá by mu v prípade jeho záujmu garantovala právo na pravidelné stretávanie sa s dieťaťom.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.