Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XX, A. a otec: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, na návrh starých rodičov: W. S., nar. XX.XX.XXXX a V. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. č. XX, A., obaja právne zastúpení: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad č. 5, Bratislava, IČO: 36 861 359, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a mi e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2015 sa navrhovatelia domáhali zverenia ich maloletého vnuka H. S. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a to súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by do právoplatnosti konania vo veci samej bol dočasne upravený ich styk s maloletým. Návrh bol odôvodnený tým, že v súčasnosti je maloletý v osobnej starostlivosti matky, pričom styk s otcom prebieha na základe vzájomnej dohody medzi rodičmi a styk starých rodičov s dieťaťom nie je žiadnym spôsobom upravený, pričom aktuálne prebieha na návrh otca konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv k maloletému. Maloletý začal prvý krát bývať u starých rodičov 01.02.2011, kedy nastúpil do materskej školy. V tom čase otec nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a matke neumožňovala osobnú starostlivosť o dieťa časovo náročná práca v reštauračnom zariadení, a teda túto fakticky začali zabezpečovať starí rodičia v snahe pomôcť vnukovi a jeho matke. Dieťa v tomto období pravidelne odprevádzali do materskej školy a vyzdvihovali ho z nej a tiež pre neho zabezpečovali voľnočasové aktivity a jeho výživu. Maloletý zostal v domácnosti starých rodičov počas týždňa aj po tom, čo sa matka v mesiaci jún 2011 odsťahovala do M., kam jej dieťa vozili na víkendy a to od zimy 2011 každý druhý víkend v mesiaci. Takýto model starostlivosti o dieťa fungoval do novembra 2012, kedy sa matka presťahovala späť do A., kedy sa starostlivosti o dieťa ujala počas týždňa a cez víkend sa o neho starali starí rodičia. Starí rodičia evidovali už v tomto období zrejme z časových dôvodov problém matky zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, keď počas týždňa túto zabezpečovala najmä prostredníctvom tretích osôb. Maloletý prestal v tomto čase navštevovať aj tanečný krúžok, ktorú aktivitu obnovil až po intervencii starých rodičov, ktorí ho naň pravidelne vodili a vyzdvihovali ho. Od apríla 2013 kedy sa matka presťahovala do obce F. M., bol maloletý opäť v starostlivosti starých rodičov počas týždňa a každý druhý týždeň navštevoval matku, ktorá bola v tomto období asi rok práceneschopná a pravidelne sa zdržovala v A. za účelom zdravotnej starostlivosti, kedy však nevyužívala možnosť stretnúť sa s dieťaťom počas týždňa. Od septembra 2013 sa po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody začal so synom každý druhý víkend stretávať aj otec a súčasne začal starým rodičom prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne. Matka po celú dobu, kým bolo dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti starých rodičov na nákladoch spojených s jeho výživou neparticipovala. Po tom, čo bol maloletý v januári 2014 zapísaný do 1. ročníka základnej školy v obci M. po nezhodách medzi rodičmi a starými rodičmi na prelome marca a apríla 2014 matka vylúčila starých rodičov zo starostlivosti o maloletého, čo navrhovatelia vnímali ako krok rozporný so záujmami maloletého, keď v minulosti matka starostlivosť o syna z nedostatku časového priestoru na osobnú interakciu s dieťaťom zabezpečovala predovšetkým prostredníctvom tretích osôb. Situácia bola pre dieťa neúnosná a tak od mája 2014 matka opätovne súhlasila s tým, že maloletý bude znovu v starostlivosti starých rodičov a matka sa s ním bude stretávať podľa svojich pracovných možností, čo bolo počas víkendov. Od septembra 2014, kedy maloletý nastúpil povinnú školskú dochádzku sa s ním ale starí rodičia stretávajú sporadicky a to predovšetkým v čase, kedy je na víkendy u otca, pričom matka odmieta ponuky navrhovateľov o pomoc pri starostlivosti o dieťaťa, i keď aktuálna situácia je opätovne taká, že nie je v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť o dieťa komplexnú starostlivosť a opäť je zverovaný do starostlivosti tretích osôb (plnoleté deti matky), čo navrhovatelia považujú za rozporné so záujmami maloletého H. a s jeho zdravým duševným a telesným vývojom. Poukázali na to, že matka má pravdepodobne dve zamestnania a pracuje cca 12 hodín denne. Maloletý podľa nich nemá zabezpečený pravidelný režim v rámci prípravy do školy, pričom však v prvej triede si vyžaduje zvýšenú pozornosť predovšetkým zo strany rodičov. V škole má zameškaných cca 200 hodín, v dôsledku čoho nestíha dobiehať učivo. Často ponocuje, keďže s matkou býva v garsónke v škole je nevyspatý, zvýšenú únavu starí rodičia pozorujú v čase, kedy je u otca, kedy veľmi veľa spí. Zrejme nemá ani vlastnú posteľ, keď sa o túto delí s bratom F., počas návštev ktorého spí na zemi. Starostlivosť starších súrodencov spočíva v tom, že mu umožnia hrať sa na tablete alebo s mobilným telefónom na úkor prípravy do školy či realizácie voľnočasových aktivít, pričom obdobne trávi čas maloletý aj s matkou. Starí rodičia zaznamenali zmenu v jeho správaní oproti času, kedy bol v ich starostlivosti, kedy bol spokojné a vyrovnané dieťa, kým dnes ho každá ich požiadavka stresuje, prechádza do plaču a má neurotické prejavy, pričom sa stalo, že sa aj pomočil, zhoršil sa mu stav reči a má tendenciu stále sa ospravedlňovať. So starými rodičmi má nadštandardne dobrý vzťah a na prostredie u nich je zvyknutý, nakoľko v ňom strávil podstatnú časť ich doterajšieho života. Napriek tomu však vzhľadom na odmietavý postoj matky nemajú možnosť s maloletým mať plnohodnotný kontakt. Majú za to, že aktuálna situácia je taká, že nie je v možnostiach a schopnostiach matky zabezpečiť komplexnú osobnú starostlivosť o maloletého, ktorý je ňou striedavo zverovaný do starostlivosti tretích osôb, čo navrhovatelia považujú za rozporné so záujmami dieťaťa a s jeho zdravým duševným a telesným vývojom. Ide o starších plnoletých súrodencov maloletého, ktorých starostlivosť však spočíva v tom, že maloletému umožnia hrať sa na tablete alebo s mobilným telefónom na úkor prípravy do školy či realizácie voľnočasových aktivít, pričom rovnaký spôsob starostlivosti o maloletého je dominantný aj v čase, kedy sa o neho stará jeho matka. Podľa názoru starých rodičov maloletý nemá zatiaľ osvojené ani základné návyky na plnenie si školských pokynov, ako napr. kontrola obsahu peračníka, príprava správneho zošita na tú ktorú vyučovaciu hodinu a pod. Starí rodičia pozorujú zmeny v správaní sa maloletého v porovnaní s obdobím, kedy bol v ich prevažnej osobnej starostlivosti, kedy bol podľa ich názoru pokojné a vyrovnané dieťa, v súčasnosti má neurotické prejavy a stalo sa tiež, že sa pomočil, zhoršil sa mu stav reči a má tendenciu sa bezdôvodne ospravedlňovať. V spoločnej domácnosti s matkou maloletého žije aj jej aktuálny priateľ, ktorý sa vo vzťahu k nej prejavuje agresívne a dokonca jej mal zlomiť ruku. Obavy o vývoj maloletého majú starí rodičia aj vzhľadom na psychickú nestabilitu matky, ktorá sa sama priznala k samovražedným sklonom, podľa ich vedomostí bola liečená na psychiatrii a lieky, ktoré užíva má bez konzultácií s lekármi podávať následne aj maloletému. Navrhovatelia majú všetky predpoklady na to, aby bola starostlivosť o maloletého zabezpečená formou jeho zverenia do ich náhradnej osobnej starostlivosti, keď majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sú v plnom rozsahu spôsobilí na právne úkony a na ich strane sú dané aj osobné predpoklady, ktoré zaručujú, že budú náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého, čo už preukázali v čase od 01.02.2011 do 31.08.2014, kedy bol maloletý de facto v ich osobnej starostlivosti, má s nimi nadštandardne dobrý a dôverný vzťah a zároveň má v ich domácnosti vytvorené domáce prostredie, nevyhnutné a dobre známe zázemie a na strane obidvoch navrhovateľov sú dané tak objektívne ako aj subjektívne predpoklady na to, aby boli osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečiť spôsobom a na úrovni, ktorá je potrebná pre zabezpečenie zdravého vývoja ich vnuka, čo je i v záujme maloletého. Otec maloletého sa stavia k návrhu jeho rodičov kladne, majúc za to, že nimi navrhované riešenie je s prihliadnutím na súčasné podmienky a možnosti tak na jeho strane ako aj na strane matky maloletého najvhodnejším spôsobom zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloletého. Starí rodičia uvedomujúc si úlohu a postavenie rodičov v živote maloletého ďalej prejavili vôľu maximálne podporovať stretávanie sa maloletého s nimi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a rodičov maloletého, správou z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletým, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisov tunajšieho súdu sp. zn. a , ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Maloletý H. S., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -10 zo dňa 07.04.2010 a schválenou rodičovskou dohodou, na základe ktorej matka okrem osobnej starostlivosti maloletého zastupuje a spravuje jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, pričom v tom čase bol už otec odsúdený pre nedbanlivostný trestný čin. Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. -104 zo dňa 21.11.2013bolo z dôvodu späťvzatia návrhu otca zastavené konanie o jeho návrhu na prezverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zo dňa 11.09.2013, o ktoré žiadal po jeho prepustení s výkonu trestu odňatia slobody s odôvodnením, že maloletý v tom čase žil zväčša u jeho rodičov, keďže matka sa medzičasom odsťahovala k svojmu priateľovi. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 08.11.2013 v čase uvedeného konania celodennú starostlivosť o maloletého H. zabezpečovali starí rodičia S., stará matka R. a starý otec R. Maloletý bol predškolák, zo škôlky ho vodila stará matka. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.05.2014, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. sa otec opätovne domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti s odôvodením, že maloletý žil u jeho rodičov od roku 2010, kedy bol odsúdený pre nedbanlivostný trestný čin, podľa jeho tvrdenia sa matka o maloletého dlhodobo nestarala, pretože maloletý chodil do materskej školy v A., kým ona žila s priateľom v F. M., čo je cca XX km od Bratislavy. Za posledné roky sa niekoľkokrát presťahovala, takže nepredpokladal, že by mal maloletý stále zázemie a školu. Toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. vyplynulo, že od 01.11.2011 začal maloletý navštevovať materskú školu v Bratislave, z ktorého dôvodu sa nachádzal v osobnej starostlivosti starých rodičov S., ktorí ho vodili do predškolského školského zariadenia, s ktorým aj prevažne komunikovali. Podľa potvrdenia materskej školy sa stará matka starala o dieťa vzorne, chodilo upravené, čisté, v psychickej pohode, bolo viditeľné, že sa mu venovala. Stará matka neskôr zapísala maloletého i na tanečný krúžok. Matka so svojimi ďalšími deťmi žila v M., v dome starých rodičov S., pričom sa vzájomne navštevovali, resp. matka chodila do A. za mal. H. zvyčajne cez víkendy aj spolu s ostatnými deťmi, prípadne starí rodičia navštevovali M. a to až do októbra 2012, kedy sa matka presťahovala spolu so svojimi deťmi do Dúbravky, kde bývala do marca 2013. Vtedy si maloletého vzala k sebe a k starým rodičom chodil na víkendy. Od apríla 2013 zostala práceneschopná. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -14 zo dňa 12.08.2013 bola schválená rodičovská dohoda, na základe bol starší maloletý syn matky F. H., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú povinní obaja rodičia. Po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody dňa 05.09.2013 sa matka s maloletým, ktorý bol naďalej vo faktickej starostlivosti starých rodičov, stretávala každý druhý víkend. Maloletého si prevzala od starých rodičov zo strany otca v novembri 2013 po tom, čo otec podal prvý návrh na prezverenie maloletého. Od apríla 2014 si matka prenajala byt na V. ulici v A., kam sa nasťahovala aj s maloletým synom, ktorého si prevzala od starých rodičov do svojej osobnej starostlivosti definitívne po podaní druhého návrhu otca. Od septembra 2014 bol prijatý na Základnú školu W. X v A.. V čase začatia konania pracovala ako obsluha čerpacej stanice 2 dni cez deň a 2 dni v noci, na čo mala 4 dni voľna. V Bratislave mala rodinné zázemie a v starostlivosti o syna jej pomáhala jej matka v dôchodkovom veku a jej dve staršie plnoleté deti. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plnil do septembra 2013; po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody matke neodovzdával peniaze na výživu maloletého do septembra 2014, kedy na neho podala trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Stará matka v rámci svojej svedeckej výpovede tvrdila, že výživné uhrádzal syn do júla 2014 jej a to i v čase, kedy už vedel o prevzatí syna matkou s tým, že podľa neho trávilo dieťa stále veľa času u starých rodičov a stará matka mu platila materskú školu a krúžky a teda s tým mala spojené výdavky. V priebehu konania matka zmenila zamestnanie s výhodnejšou pracovnou dobou, pričom v zmysle dodatku k nájomnej zmluve nájom bytu na V. ulici bol z doby určitej do 01.04.2015 zmenený na dobu neurčitú. Otec sa zamestnal od októbra 2013. Matka nemá záznam v registri trestov. Otec maloletého bol do januára 2015 súdne trestaný XX krát, z toho X x vojenským obvodovým súdom v roku 1992, následne v r. 1995 až 2014 bol X krát odsúdený nepodmienečne a X krát podmienečne pre trestné činy ako X x krádež, X x neoprávnenú výrobu a držanie omamných a psychotropných látok s 1x uloženým ambulantným protitoxikologickým liečením, X x spreneveru, 1x útok na verejného činiteľa, X x ublíženie na zdraví v súbehu s ohrozením pod vplyvom návykovej látky a marením výkonu úradného rozhodnutia a X x marenie výkonu úradného rozhodnutia spolu so zákazom činnosť viesť motorové vozidlá.

Zo správy Základnej školy W. vypracovanej na základe výzvy súdu dňa 05.02.2015 bolo zistené, že maloletý školu navštevuje od šk. r. XXXX/XXXX. Do školy chodí vždy čisto oblečený, upravený, na vyučovanie pripravený. Na vyučovaní je aktívny. Je milý, kamarátsky, má vzorné správanie, v kolektíve detí je obľúbený, voči učiteľom vystupuje slušne. je dosť citlivej povahy. Spolupráca s matkou je dobrá. Nakoľko býva často a dlhodobo chorý, matka sa zaujíma o preberané učivo v škole, aby sa všetko čo za neprítomnosti vymeškal, doučil. Úlohy má kontrolované, podpisované a po návrate do školy má aj učivo dobraté a doučené. S učením nie sú žiadne problémy. V prvom polroku mal vymeškaných 135 hodín, všetky ospravedlnené. Na polročnej klasifikácii mal zo všetkých klasifikovaných predmetov jednotku. O syna sa zaujíma aj otec - o jeho školský prospech a úlohy a tiež pred zrušením v januári 2015 prišiel osobne za triednou učiteľkou. Z dodatku ku komplexnému hodnoteniu zo dňa 27.03.2015 súd zistil, že v 2. polroku šk. r. 2014/2015 vymeškal maloletý 70 hodín, ktoré má všetky ospravedlnené. Sú z dôvodu choroby a potvrdené od ošetrujúceho lekára. H. máva často zápaly priedušiek, laryngitídu, mal mykoplazmy v krvi, 27.02.2015 bol na urologickej operácii, mal zápaly v uškách, zápaly v dutinách, kvôli nosnej mandli, ktorú mu vyberali 27.03.2015 operačne pod plnou narkózou. Všetky operácie mal ospravedlnené v súlade so školským poriadkom. Matka je v pravidelnom kontakte s triednou učiteľkou ak H. vymešká povinné vyučovanie. Mailom oznamuje matka dôvod neprítomnosti syna v škole a zaujíma sa o preberané učivo a po návrate do školy je pripravený a nemá nedostatky vo vedomostiach.

Zo správy lekárky V.. M. V. zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že už pred začiatkom jej starostlivosti o dieťa vo veku 4,5 roka bola jeho chorobnosť veľmi vysoká, pričom každý mesiac užíval antibiotiká. Trpí na opakované obštrukčné bronchitídy, tracheitidy a otitídy. Preto mu urobila kompletné imunologické krvné vyšetrenie, pri ktorom sa zistila znížená imunita. Následne bol odoslaný do alergoimunoligickej ambulancie, kde je už v sledovaní a v dlhodobom liečení. Dlhodobo užíva antihistaminickú a imunomodulačnú liečbu. Pri krvných odberoch zistila mykoplazmovú infekciu, ktorá sa preliečovala 21 dní. Na ORL vyšetrení bola zistená veľká nosná mandla a bola doporučená adenotómia v celkovej anestéze. Taktiež v celkovej anestéze absolvoval urologickú operáciu pre fimózu. Matka s dieťaťom pravidelne navštevuje ambulanciu, dodržuje pokyny lekára. Matka s dieťaťom absolvuje všetky odborné a predoperačné vyšetrenia. Starostlivosť o dieťa zo strany matky je veľmi dobrá.

Z evidencie kolízneho opatrovníka nebolo zistené, že by bol otec maloletého hlásil fyzické tresty zo strany priateľa matky.

Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 16.02.2015 pre účely konania vedeného pod sp. zn. súd zistil, že pri ohlásenej návšteve boli doma matka spolu s maloletým v prenajatej garsónke na V. 11, nakoľko maloletý bol chorý a po celý čas spal. Hygiena a čistota v domácnosti bola na požadovanej úrovni. Domácnosť pozostáva z chodby, súčasťou ktorej je aj kuchynská linka, sociálneho zariadenia spolu s WC a jednej izby s balkónom. V izbe má maloletý vytvorený priestor na spánok, vykonávanie školských povinností a tiež na hru. V čase pracovných povinností matky je starostlivosť o maloletého zabezpečená zo strany starej matky pani W., zo strany staršej plnoletej dcéry matky R. S., nar. XX.XX.XXXX a zo strany staršieho plnoletého syna matky F. H., nar. XX.XX.XXXX. Na návštevy k nim niekedy chodí aj starší syn matky F. H., nar. XX.XX.XXXX, s ktoým si maloletý veľmi dobre rozumie a vždy jeho návštevu intenzívne očakáva. Maloletý je dispenzarizovaný v ambulancii detskej urológie a v imunologickej ambulancii pre jeho zníženú imunitu, pravidelne užíva P., v priebehu mesiaca marec 2015 mal plánovanú operáciu nosných mandlí. Do školy i zo školy maloletý chodil výlučne v sprievode dospelej osoby, navštevuje školskú družinu aj jedáleň. Záujmové krúžky nenavštevuje z finančných dôvodov. Do školy sa so synom pripravuje prevažne matka, ale má vedomosť, že maloletý sa učieva počas víkendov aj s otcom alebo starou matkou zo strany otca. Víkendy trávia spolu so synom v F. M. u priateľa matky, s ktorým má X-ročný funkčný vzťah a cez týždeň ich navštevuje v ich domácnosti a pomáha aj so starostlivosťou o maloletého. Maloletý v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom uviedol, že po škole, v ktorej sa mu páči, po neho chodí mama alebo babka, niekedy sestra alebo brat F., ktorému sa teší najviac. Idú spolu domov a sú s ním, kým nepríde mama z práce.

Keď nie je chorý, každý druhý víkend chodieva za otcom do M. a to rád, keďže tam chodia aj starí rodičia a je tam pes. V M. býval spolu s mamou a súrodencami keď bol malý a potom býval u starej mamy. S maminým priateľom je kamarát, chodí k nim skoro každý deň, stará sa o mamu aj jeho. Nikdy sa nestalo, že by ho udrel. Do školy sa pripravuje najviac s mamou, niekedy aj s tatom, spolu čítajú, píšu, počítajú, hrávajú sa spolu. Maloletý uviedol, že chce, aby to zostalo tak, ako je to teraz, že chce zostať bývať s mamou, lebo mamina sa o neho stará a už si zvykol na bývanie, na školu, kamarátov, na pani učiteľku, blízo má omiku (starú matku zo strany otca) aj druhú starú mamu R. a môže sa stretávať aj s F. a F.. Maloletý sa prejavoval ako spokojný a šťastný chlapec, pozitívne naladený.

Z opakovaného pohovoru s maloletým v rámci konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov zo dňa bolo zistené, že maloletý je drobný chlapček, ktorý bez problémov nadviazal kontakt. Povedal, že chce bývať u mamy, pretože u starej mamy už býval, keď chodil do škôlky. U mamy má bližšie do školy. Páči sa mu tam, chodia do F. M. chytať ryby. Už chytil pleskáče. U omiky sa mu páčilo, chodili každý druhý víkend do M., lebo tam majú psa, do záhrady, do vinohradov. Keď chodil do škôlky, chodil s omikou na tanečnú a aj neskôr, kedy ho tam vodila ona. Má u nej svoju izbičku, v nej posteľ, rádio, nočný stolík, skriňu na oblečenie, na hračky, skrinky na knihy aj zrkadlo. S dedom tiež chodí na ryby a páčilo sa mu s ním aj na lodi. Na kontrolnú otázku kde chce bývať uviedol, že u mamy, u omiky už bývať nechce, tam už býval. Prečo konkrétne sa mu u mamy páči uviesť nevedel.

Kolízny opatrovník návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletého H. nepovažoval za dôvodný, keď v priebehu tohto konania a ani súvisiacich konaní nebolo preukázané, že by matka starostlivosť o maloletého zanedbávala, keď v rámci svojich možností mu zabezpečuje všetko, čo potrebuje. K nepochybne lepším podmienkam u navrhovateľov, ktoré považoval za dané generačne poznamenal, že matka si svoje zázemie iba buduje a má pochopiteľne menej času, kvôli snahe o jeho zabezpečenie. V danom prípade však nemožno lepšie podmienky u starých rodičov použiť ako dôvod na odňatie dieťaťa matke. Výhrady voči starostlivosti matky nepovažoval za podstatné, rovnako ako skutočnosť, že maloletý nevedel pri pohovore s pracovníčkami úradu uviesť konkrétne dôvody, prečo chce zostať s matkou vzhľadom na stresujúce prostredie, v ktorom sa pohovor uskutočnil a prítomnosť dvoch pre dieťa cudzích osôb.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (§ 45 ods. 1 Zákona o rodine). Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (§ 45 ods. 2 a 3 Zákona o rodine).

Náhradná osobná starostlivosť ako jedno z opatrení štátu na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa, predstavuje jednu zo zákonných foriem náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorá je definovaná ako viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov maloletého dieťaťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať.

V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že pre pristúpenie k aplikácii tohto právneho inštitútu musí byť okrem iných naplnená predovšetkým podmienka jeho nevyhnutnosti, t.j. iba v prípade, kedy rodičia skutočne nie sú schopní či ochotní zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov zabezpečiť starostlivosť o dieťa - jeho výchovu, denne nevyhnutné činnosti ako je strava, bývanie či ošatenie, zabezpečenie bežnej lekárskej starostlivosti, starostlivosť o školské záležitosti a dohľad nad jej riadnym plnením a zaistenie mimoškolských aktivít dieťaťa podľa jeho schopností a nadania, ale samozrejme v závislosti od materiálnych schopností rodičov, alebo v prípadoch vážneho objektívne preukázaného zanedbávania starostlivosti či zneužívania. Zanedbávanie môže byť telesné (pri zlyhaní zabezpečenia telesných potrieb dieťaťa - jeho výživy, ošatenia, hygieny, ubytovania, zdravotnej starostlivosti a ochrany pred ohrozením), citové (zlyhanie v zabezpečení citových potrieb dieťaťa v oblasti lásky a emocionálnej istoty), v oblastí vzdelania (zlyhanie v zabezpečení plných možností vzdelávania dieťaťa - vytrvalej absencie v škole, detskej práce v domácom prostredí či mimo domov) atp.

Právo dieťaťa na prvoradú starostlivosť jeho rodičov vyplýva okrem vyššie citovaného ustanovenia aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Práve na základe citovaného dohovoru majú štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami povinnosť zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Pokiaľ má byť takýto zásah do rodinného života legitímny, potom musí byť odôvodnený v prvom rade jeho nevyhnutnosťou so zreteľom na ďalšie okolnosti (ochrana záujmov maloletého), ale nie len výlučne zlepšením doterajších životných podmienok dieťaťa. To znamená, že nestačí, ak životné podmienky v rodine dieťaťa sú na kvalitatívne horšej úrovni, než by boli v niektorej z foriem náhradnej starostlivosti, pokiaľ sú ľudsky znesiteľné a neohrozujú riadnu výchovu maloletého dieťaťa. Náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitnou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Dovtedy, než nastane takáto situácia, má štát povinnosť pozitívneho záväzku - to znamená podporovať rodinný život, konať pozitívne a vytvárať také podmienky, ktoré budú k ochrane rodinného života a prispievať, pričom v prípade zásahu do rodinného života musí preferovať záujmy detí. Ďalším z nevyhnutných kritérií je dočasnosť takéhoto opatrenia, t.z. že štát má pozitívnu povinnosť, ktorá ho nielenže obmedzuje v kladení prekážok pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi, ale núti ho vykonávať aktívne kroky vedúce k tomuto cieľu, pričom je povinný prijať opatrenia na uľahčenie obnovy rodiny hneď, ako to bude možné, pretože možnosť spoločného žitia znamená pre rodiča a jeho dieťa základný element rodinného života a prirodzený rodinný vzťah nie je ukončený tým, že je dieťa dané do verejnej starostlivosti (Rieme v. Švedsko rozh. Annuaire, č. 226-B, 1992).

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka, ktorej bol maloletý H. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, po prechodných problémoch so zabezpečením riadnej osobnej starostlivosti o dieťa, túto v čase rozhodovania súdu po dobu, ktorá svedčí o stabilizácii jej osobných pomerov, zabezpečuje riadne, v rámci svojich najlepších možností a schopností, ktorá skutočnosť bola potvrdená správami kolízneho opatrovníka i školy, ktorý maloletý navštevuje. maloletý sa javí ako vyrovnané spokojné dieťa, ktoré pred kolíznym opatrovníkom vyjadrilo svoju prirodzenú túžbu žiť s matkou ako primárnou osobou v jeho živote, ktorá rešpektuje úlohu otca v jeho živote, s ktorým má maloletý zabezpečený riadny kontakt, v rámci ktorého má možnosť stretávať sa i so starými rodičmi s otcovej strany. V čase, kedy vzhľadom na objektívne okolnosti matka osobne nezabezpečovala plnú osobnú starostlivosť o maloletého (otec vo výkone trestu odňatia slobody, nedostatočné bytové pomery, nutná starostlivosť o zabezpečenie dostatočného príjmu na uspokojenie potrieb ďalších detí odkázaných na matku výživou), kedy matka využila ponuku starých rodičov na pomoc, túto síce vykonávali de facto bez rozhodnutia súdu, avšak bolo iba prirodzené a pre maloletého nanajvýš žiaduce, že po usporiadaní pomerov matky prevzala opätovne plnú starostlivosť o syna na seba, čím de facto došlo k naplneniu nevyhnutnej podmienky dočasnosti faktickej náhradnej starostlivosti starých rodičov na základe ich dohody s matkou. Hoci v konaní nebolo spochybnené, že navrhovatelia ako starí rodičia maloletého majú vytvorené všetky podmienky pre riadnu osobnú starostlivosť o dieťa, ktorú po istú dobu, t.j. dočasne reálne fakticky zabezpečovali a s maloletým majú vytvorený blízky vzťah, súd v danom prípade nevidel tak závažné dôvody, ktoré by mali viesť v súčasnosti k odňatiu dieťaťa matke proti jej vôli a proti prirodzenej potrebe dieťaťa, prezentovanej samotným dieťaťom i pred kolíznym opatrovníkom, keď takéto opatrenie by okrem jeho bezpredmetnosti rozhodne nebolo v najlepšom záujme maloletého. Navrhovateľmi požadovaný zásah do rodinného života ich vnuka teda rozhodne nie je nevyhnutný. Návrh bol odôvodnený prevažne subjektívnymi výhradami navrhovateľov voči starostlivosti matky a prostrediu, v ktorom maloletého vychováva, pričom absolútne neobstojí ich námietka o zabezpečovaní starostlivosti o dieťa prostredníctvom „tretích“ osôb (v skutočnosti ich pomocou v nevyhnutnej miere), ktorých stupeň príbuzenstva s maloletým je totožný s ich vlastným. Žiadni starí rodičia nemôžu prenášať vlastné nenaplnené ambície či eventuálnu potrebu naprávať zlyhania vo výchove svojich detí na ďalšiu generáciu, keď prvoradú zodpovednosť za výchovu detí majú vždy ich vlastní rodičia. Taktiež neobstoja výhrady navrhovateľov smerované k pracovným aktivitám matky, keď v tomto smere súd nemohol neprihliadať ani na skutočnosť, že otec maloletého - syn navrhovateľov - má doposiaľ vyživovaciu povinnosť voči maloletému stanovenú v rozsahu pokrývajúcom potreby dieťaťa iba v nevyhnutnej miere, ktorú navyše ani po opätovnom zaradení do pracovného procesu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neplnil vždy riadne a včas, čo tiež pochopiteľne vytváralo na matku zvýšený tlak kompenzovať nedostatočný finančný podiel otca na výžive syna a v rámci vlastnej rodičovskej zodpovednosti vynakladať väčšie úsilie i čas o zvýšenie vlastného príjmu v záujme zabezpečenia všetkých nevyhnutných potrieb dieťaťa. Z obdobných dôvodov sa ako racionálny javí aj argument matky, že záujmové aktivity maloletého, ktorých zanedbávaním starí rodičia rovnako argumentovali, nemôžu byť rozvíjané i z finančných dôvodov. Vyhovenie návrhu by teda smerovalo výlučne k objektívnemu zlepšeniu doterajších životných podmienok dieťaťa, čo však nie je legitímnym dôvodom na odňatie dieťa rodičovi rozhodnutím súdu, keď ohrozenie riadnej výchovy maloletého pri jeho ponechaní v doterajšom výchovnom prostredí u matky nebolo v konaní žiadnym relevantným spôsobom preukázané.

Súd nevyhovel návrhu navrhovateľov na oboznámenie sa so spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. , v ktorom konaní bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností matky k jej staršiemu synovi F., ktorý bol na základe rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti jeho otca, keď ide o osobné rozhodnutie matky, resp. oboch rodičov mal. F. bez vplyvu k meritu v predmetnej veci a takýto dôkaz súd považoval za irelevantný z hľadiska rozhodovania vo veci starostlivosti o maloletého H., keď rodičovské kompetencie matky voči tomuto dieťaťu boli dostatočne potvrdené výsledkami už vykonaného dokazovania v konaní tunajšieho súdu sp. zn. . Hoci navrhovatelia v konaní nepredložili žiadne dôkazy vzťahujúce sa k ich osobným, majetkovým a zárobkovým pomerov a bezúhonnosti, súd vyžiadanie týchto dôkazov nepovažoval tiež za podstatné pre rozhodnutie vo veci vzhľadom na nenaplnenie základných podmienok pre zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti, z ktorého dôvodu nepovažoval za potrené ani nariadenie nimi požadovaného znaleckého dokazovania, ktoré odôvodňovali potrebou vyhodnotenia osobnostných predpokladov účastníkov na starostlivosť o dieťa, keď s poukazom na nezistenie žiadnych objektívnych závad v starostlivosti matky o maloletého mal za to, že takýto dôkaz bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a nedôvodne neprimerane stresoval maloletého, ktorý sa napriek subjektívne prezentovaným záverom navrhovateľov podľa nestranného pozorovania kolízneho opatrovníka prejavuje ako spokojný, šťastný a pozitívne naladený chlapec.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda súd návrh vo veci samej ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.