Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/12/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v K., O. č. XX, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25 proti povinnej: V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., M. č. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 60, o vymoženie 573,79 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. -19 zo dňa 13.10.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na podklade rozhodcovskej zmluvy. Súd vec právne posúdil podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), , o rozhodcovskom konaní, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, , , , , , a konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 12.5.2011 súčasne so zmluvou o úvere č. 901701037, bola rovnako ako aj zmluva o úvere formulárovou zmluvou a boli uzatvorené v jeden deň. Povinná ako spotrebiteľ si podmienky rozhodcovskej zmluvy nevyjednala a nemala možnosť ovplyvniť jej znenie ani obsah. Mohla len zmluvu jednak úverovú a aj rozhodcovskú ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a nie je individuálne dohodnutá. Súd prvého stupňa preto (s poukazom na a nasl. ) posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú (a tým aj neplatnú) zmluvnú podmienku. Navyše súd dospel k záveru, že celé plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom na základe zmenky vystavenej dňa 12.5.2011, ktorá úver zabezpečovala, je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd prvého stupňa mal za to, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy a zároveň zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinnú) na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto zamietol. V závere ešte dodal, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného) a z nálezu Ústavného súdu SR č. z 13.4.2011 vyplýva, že táto skutočnosť je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania predmetnej exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a Zákon o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ZoRK) a zároveň, že na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzoval exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia (poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000). Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Ďalej uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu (na samostatnej listine). V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom (Slovenská rozhodcovská a.s.) rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň poukázal na znenie (ďalej len „“), v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných ustanovení. K tvrdeniam súdu, ktorý pri rozhodovaní o vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. zo dňa 13.4.2011 uviedol, že tento nález predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Podľa názoru odvolateľa skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k jeho vylúčeniu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia okresných súdov SR, ako aj na rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR, ktoré riešia otázku nezaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Zároveň uviedol, že odstraňuje vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a oznámil meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, Haburská 49/A, Bratislava.

Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa , , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc danú mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 12.5.2011 zmluvu o úvere č. 901701037, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200 eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 196 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur, t.j. celkovú sumu 396 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 17.7.2013, č. SR 03466/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.8.2013 a vykonateľnosť dňa 8.8.2013.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň mal oprávnený za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 12.5.2011, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení rozhodcovskou doložkou zaoberal, keď uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu vychádzala z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 12.5.2011. Túto zmluvu súd zároveň posúdil v zmysle a ako neprijateľnú, a tým aj neplatnú podmienku.

V zmysle čl. 2 Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 901701037 uzatvorenej dňa 12.5.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto je podľa absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Platnosťou dohody o vyplnení zmenky sa už odvolací súd nezaoberal, keďže posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky považoval za prvoradé, nakoľko od nej závisí určenie platnosti exekučného titulu.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov konštatovaných súdom prvého stupňa, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa potvrdil ako vecne správne.

Oprávnený v odvolaní oznámil meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A. Nakoľko však odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa pre neplatnosť rozhodcovskej doložky, považoval za nadbytočné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal týmto návrhom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach (odvolacieho súdu) v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.