Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_18C-218-2014.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/218/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, v zast. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: I. M.R., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XX/X/XX, XXXX E., O., o zaplatenie 4.228,72 Eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.228,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.228,72 Eur od 23.12.2014 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.228,72 Eur od 28.10.2014 do 22.12.2014 zamieta.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 253,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobným návrhom zo dňa 23.10.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 28.10.2014 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 4.228,72 Eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 14.02.1997 zavinil vodič - odporca dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na zdraví X.. Ž., pričom odporca bol za tento skutok odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu v Č. č.k. XT/XXX/XXXX. Spolu s návrhom predložil listiny, na ktoré sa v žalobnom návrhu odvolával.
Následne súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania. Odporca sa na pojednávanie nedostavil svoju neúčasť písomne ospravedlnil, avšak nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením listín, ktoré tvoria obsah spisu. Vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode došlo do 31.12.2001, rieši ju a má v správe Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá však už právne neexistuje. Jej nástupcom je Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., a to v zmysle § 28 ods.3 zák.č. 381/2001 Z.z. Teda daná poisťovňa zo zákona zastupuje navrhovateľa.
Podľa § 28 ods.3 zák.č. 381/2001 Z.z. práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.
Teda na motorové vozidlo odporcu sa vzťahovalo zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. Na základe tohto poistenia prešla na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., povinnosť hradiť škodu spôsobenú vozidlom odporcu poškodeným.
Z Trestného rozkazu Okresného súdu Č. zo dňa 16.09.1997, č.k. XT/XXX/XXXX vyplýva, že odporca bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky tým, že dňa 14.02.1997 viedol osobné motorové vozidlo, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu motorového vozidla, v dôsledku čoho prešiel s vozidlom do protismeru a neskôr mimo spevnenú časť vozovky do priekopy, kde narazil do dreveného stĺpa a vozidlo sa prevrátilo na strechu. Pri havárii jedna spolujazdkyňa utrpela vážne zranenia, ktorým na mieste nehody podľahla a spolujazdkyňa X. Ž. utrpela zranenia. Odporca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, v čase nehody mal v krvi 1,37 promile alkoholu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.1997.
Následne rozhodnutím Okresného súdu Žilina, č.k. XXC/XXX/XXXX bolo rozhodnuté, že poškodená X.. Ž. na vzniku škody podieľala v rozsahu 20%, pričom v rozsahu 80 % za vznik škody zodpovedá odporca.
Poškodenej bol v dôsledku utrpeného úrazu a jeho trvalých následkov priznaný invalidný dôchodok, ktorý je jej vyplácaný Sociálnou poisťovňou. Navrhovateľ vyplatil danej Sociálnej poisťovni z titulu jej práva na náhradu vyplácaného invalidného dôchodku podľa § 238 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistné plnenie dňa 14.01.2014 vo výške 2.988,48 Eur., pričom takto vyplatené plnenie už zohľadňuje 20% mieru spoluzavinenia poškodenej.
Uvedené vyplýva z výzvy Sociálnej poisťovne a z výpisu účtu navrhovateľa.
Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Poškodenej okrem toho vzniklo aj právo na náhradu za stratu na zárobku po skončení jej PN, v dôsledku čoho jej navrhovateľ vyplatil sumu 1.240,24 Eur, ktorá pozostáva:
- strata na zárobku od 20.12.2013 do 25.07.2014 v sume 138,15 Eur mesačne, t.j. 8x 138,15 Eur = 1.105,20 Eur
- strata na zárobku 135,04 Eur dňa 25.11.2013.
Strata na zárobku bola vypočítaná z príjmu poškodenej pred nehodou na základe dokladov zo Sociálnej poisťovne.
Uvedené vyplýva z výpisu z účtu na príslušné mesačné platby.
Podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhl. č. 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo,
Je nepochybné, že odporca spôsobil škodu na zdraví po požití alkoholického nápoja, preto navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu vyplateného poistného plnenia.
Odporca bol výzvou zo dňa 12.08.2014 upozornený na jeho povinnosť a zároveň si voči nemu uplatnili právo na náhradu vyplateného poistného plnenia, avšak odporca na výzvu zo dňa 120.8.2014 nereagoval.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na zistený skutkový stav je nepochybné, že odporca je zodpovedný za spôsobenú škodu, ktorá bola nahradená poškodenej navrhovateľom v rozsahu 80 %. Odporca nenamietal uplatnený nárok navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa ničím nespochybňoval, pričom nepochybne vyplývajú z predložených listín.
Tvrdenia navrhovateľa tak neboli nikým a ničím spochybnené, dokonca boli riadne preukázané predloženými listinami.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 5,15 % ročne ako primeraný v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to zo sumy 4.228,72 Eur, avšak až od 23.12.2014, nakoľko navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy tak, že by opodstatňovala úroky z omeškania pred týmto dátumom. Navrhovateľ požadoval úroky z omeškania od podania žalobného návrhu, t.j. od 28.10.2014, avšak žalobný návrh, ktorý v zmysle zaužívanej súdnej praxe nahrádza výzvu, bol odporcovi doručený až dňa 23.12.2014. Preto v nepriznaných úrokoch za obdobie od 28.10.2014 do 22.12.2014 súd žalobný návrh zamietol. Výšku sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ žalobou uplatnenej pohľadávky, a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 253,50 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia, keďže navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti, a to v nepriznaní úrokov z omeškania za obdobie od 28.10.2014 do 22.12.2014.
Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie v zmysle § 150 O.s.p.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).