Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/159/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A.. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, E., zastúpená: P. s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovaným: 1/ Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava , IČO: 35 763 469, zastúpený JUDr. Tomášom Augustínom, advokátom, so sídlom Floriánska 16, Košice, 2/ Obec Veľká Lodina, so sídlom Veľká Lodina 48, Veľká Lodina, IČO: 00 691 321 a 3/ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, za účasti spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, zúčastnenej na konaní popri žalovaných v 1. a 3. rade, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 3. augusta 2021, č. k. -558

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a vo vzťahu medzi žalobkyňou a štátom.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému v 1. rade 100% trov odvolacieho konania.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou, žalovanými v 2. a 3. rade, štátom a intervenientom, žiadnemu z týchto subjektov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa vo veci samej domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť jej sumu 41.231,46 Eur na podklade tvrdenia skutočností, majúcich zakladať zodpovednosť žalovaných za škodu, ktorá vznikla žalobkyni pri požiare domovej nehnuteľnosti v jej vlastníctve.

2. Rozsudkom z 3. augusta 2021 Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") žalobu zamietol (I) a rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému v 1. rade a štátu priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 80% (II a IV) a žalovaným v 2. a 3. rade a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Len proti výrokom zaväzujúcim na náhradu trov konania (II a IV) podala žalobkyňa odvolanie. Zamietavý výrok rozsudku (I) a rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou, žalovanými v 2. a 3. rade a intervenientom odvolaním nebol napadnutý; v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť ( a a contrario a ), a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu ( ).

4. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie priznal žalovanému v 1. rade a štátu nárok na náhradu trov konania s použitím , nakoľko mali v spore výlučný úspech s tým, že tomuto procesnému výsledku inak zodpovedajúce právo na plný rozsah náhrady, znížil na 80%, na základe moderačného oprávnenia vyplývajúceho z Za hodné osobitného zreteľa pritom vzhliadol v prvom rade okolnosti, a ktorých došlo k uplatneniu nároku na súdu. Skonštatoval

v tejto spojitosti, že „...nárok nebol uplatňovaný účelovo alebo bez opory, nebolo to robené so zlým úmyslom, alebo z dôvodu šikanózneho výkonu práva. Spoliehala sa (žalobkyňa; pozn. odv. súdu) na vyjadrenia odborníkov, ktorí boli priamo na mieste činu“. Prvoinštančný vzal do úvahy tiež širšie okolnosti prípadu, a síce „...že žalobkyni vznikla rozsiahla škoda na majetku, dôverovala znaleckému posudku vyhotovenému štátnou inštitúciou pre účely trestného konania, táto inštitúcia potvrdila svoje závery ďalším znaleckým posudkom aj v znaleckej výpovedi, napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ predložili znalecké posudky s opačným záverom. Až súdom ustanovený znalecký ústav dospel jednoznačne k záveru, že k požiaru nedošlo spôsobom tvrdeným v žalobe“. Súd prvej inštancie napokon zohľadnil tiež ekonomický dopad rozhodnutia o trovách na dotknuté subjekty, dôvodiac, že “ Žalobkyňa je fyzická osoba a starobná dôchodkyňa, pričom žalovaný 1/ je najväčší slovenský poskytovateľ služieb pevnej telefónnej linky, internetu a IPTV a je súčasťou nadnárodnej skupiny firiem Deutsche Telekom Group pôsobiacej vo vyše 50 krajinách sveta, teda znížením náhrady trov konania nebude postihnutý“. Na podklade týchto východísk súd prvej inštancie usúdil, že „...je namieste aplikácia , avšak nie v celom rozsahu, len čiastočne, nakoľko by nebolo spravodlivé žalobkyňu úplne zbaviť zodpovednosti za neúspech v spore a v celom rozsahu preniesť náhradu trov konania na protistranu “. Svojimi odvolacími námietkami proti spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, žalobkyňa podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolací dôvod podľa ust. V odvolaní žalobkyňou formálne označený odvolací dôvod podľa nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávnosť skutkových zistení na podklade vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľkou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výhrady žalobkyne nesmerovali k skutkovým východiskám, na podklade ktorých súd prvej inštancie pristúpil k použitiu ale k spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania. Napokon odvolací súd tiež pripomína, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobkyňa v odvolaní polemizovala so záverom súdu prvej inštancie o primeranosti a skrz toho i spravodlivosti rozsahu určenej povinnosti nahradiť žalovanému v 1. rade a štátu trovy konania, domnievajúc sa, že okolnosti, ktoré podľa odôvodnenia formovali rozhodnutie o rozsahu tohto nároku, v danom prípade opodstatňovali zníženie tejto povinnosti až na 40%. V súvisiacej argumentácii žalobkyňa po rekapitulácii faktov, ktoré považoval za hodné osobitného zreteľa už súd prvej inštancie, akcentovala, že len výška náhrady trov štátu predstavuje viac ako 4.000,- Eur, poukázala na to, že ani znalci nevedia jednoznačne určiť skutočnú príčinu požiaru a na dôvažok tiež argumentovala, že by bolo nespravodlivé pokiaľ by mala po 10 rokoch od podania žaloby a po 4 resp. 5 znaleckých posudkoch znášať náklady tým vyvolané.

6. Žalovaný v 1. rade prezentoval názor, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky vôbec pre aplikáciu sudcovskej moderácie, argumentujúc v podstatnom, že ani skutočnosť, že žalobkyňa nechala v vyhotoviť dva znalecké posudky a ani dĺžka konania nepredstavujú právnou praxou aprobovaný dôvod hodný osobitného zreteľa. Poznamenal v tejto spojitosti, že na svoju obranu sám nechal vyhotoviť znalecký posudok a že trvanie konania nijak nezavinil. Napokon ani skutočnosť, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou podľa žalovaného v 1. rade nezakladá aplikáciu , nakoľko podľa jeho presvedčenia bez ďalšieho nemá výpovednú hodnotu k schopnosti odvolateľky uhradiť trovy konania v priznanom rozsahu, respektíve, že by to bolo pre ňu neprimerane zaťažujúce.

7. Žalobkyňa v odvolacej replike doplnila svoju argumentáciu o odkaz na názor publikovaný v periodiku Bulletin advokacie, v zmysle ktorého aj neprimeranosť trov k uplatňovanej pohľadávky môže predstavovať dôvod pre mimoriadne zníženie náhradovej povinnosti.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario

, v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

9. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky naplnenia/nenaplnenia zákonných predpokladov pre zníženie nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. ešte vo väčšom, než súdom prvej inštancie vykonanom rozsahu. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia tejto normy pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, výklad týchto kategórii teda ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

12. Odvolateľka koncentruje dôvody pre ešte väčšie zníženie náhradovej povinnosti do okolnosti, že v čase uplatnenia nároku na súde podporoval jeho dôvodnosť odborný záver Kriminalistického a expertízneho ústavu (i), do skutkovej náročnosti prípadu, ktorá si vyžiadala vypracovanie niekoľkých znaleckých posudkov a ovplyvnila celkovú dĺžku konania (ii), a napokon tiež skutočnosti, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou (iii).

13. Akiste žiadnu zo žalobkyňou uvádzaných súvislostí nemožno a priori vylúčiť z okruhu dôvodov pre uplatnenie sudcovskej moderácie pri rozhodovaní o trovách konania. je totiž právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, tj. právnou normou, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom (ani pozitívnym a ani negatívnym vymedzením), ale ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy z vopred neobmedzeného okruhu okolností. Jednotiacim znakom takto do úvahy prichádzajúcich okolností je ich výnimočnosť z hľadiska spravodlivosti usporiadania nákladov konania. Záver súdu o výnimočnosti prípadu a prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania sa preto musí opierať o také zistené okolnosti, za ktorých by v konkrétnom prípade bolo nespravodlivé zaťažiť stranu povinnosťou nahradiť náklady konania podľa jeho výsledku, a za ktorých by zároveň bolo možné spravodlivo požadovať na oprávnenom subjekte, aby náklady konania ním vynaložené znášal zo svojho. Z výnimočnosti sudcovskej moderácie vyplýva, že skutočnosť hodná osobitného zreteľa nemôže spočívať len na všeobecnom kritériu týkajúcom sa veci alebo strany, nakoľko v opačnom prípade by sa muselo pripustiť, že určité kategórie osôb (napr. aj starobní dôchodcovia, nezamestnané osoby a pod) alebo strany v istých druhoch sporoch (frekventovane sa do takejto pozície stavajú napr. spotrebitelia v spotrebiteľských sporoch) fakticky trovy konania podľa výsledku s použitím pravidelne nenahrádzajú, čo logicky prvok mimoriadnosti vylučuje. Spravodlivosť usporiadania vnáša do procesu rozhodovania o trovách potrebu posudzovať skutočnosti na strane oboch dotknutých subjektov, pričom ako už bolo zmienené na inom mieste, vo výsledku by záver potrebe mimoriadneho nepriznania

(zníženia) náhrady mal vyjadrovať nie len nespravodlivosť toho, aby jedna strana nahradila trovy druhej ale zároveň aj spravodlivosť toho, aby oprávnená strana znášala trovy sama.

14. V svetle týchto právno-teoretických východísk možno v danom prípade na prvý pohľad akiste vzhliadnuť momenty, ktoré vyvolávajú potrebu zamyslieť sa nad spravodlivosťou toho, aby žalobkyňa ako starobná dôchodkyňa v porovnaní s neporovnateľne ekonomicky lepšou pozíciou žalovaného v 1. rade (i štátu) znášala nie len svoje trovy, ale aj trovy iných subjektov, v tak časovo i materiálne náročnom konaní. Na strane druhej ale odvolací súd postráda čo i len náznak toho, aby k vyvolaniu sporu alebo k takému jeho priebehu žalovaný v 1. rade akokoľvek prispel, inak, než legitímnou obranou v spore. Vo svojich úvahách preto odvolací súd nemohol nájsť odpoveď na otázku, prečo by mal žalovaný v 1. rade trovy spojené so svojou obranou spravodlivo znášať sám. Pokiaľ týmto dôvodom má byť podľa predstavy odvolateľky evidentná majetková disproporcia dotknutých strán, odvolací súd zdôrazňuje, že neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov (por. napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 5. novembra 2008) a že dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno vzhliadnuť len v tom, že by priznanie náhrady trov konania privodilo jednej strane väčšiu ujmu, než druhej (por. napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 26. októbra 2006). Porovnanie dopadu uloženia povinnosti nahradiť trovy konania do majetkových sfér účastníkov tak môže mať z hľadiska aplikácie vplyv len vtedy, pokiaľ k skutočnosti, že priznanie náhrady privodí jednému účastníkovi väčšiu ujmu než druhému pristúpia ďalšie právom aprobované okolnosti.

15. Pokiaľ ide o uvažované dopady zaťaženia povinnosťou nahradiť trovy konania, ako správne v odvolacom konaní argumentoval žalovaný v 1. rade, len status starobnej dôchodkyne sám o sebe nesvedčí o schopnosti/neschopnosti žalobkyne nahradiť bez adekvátnych dopadov ňou vyvolané náklady iných subjektov konania. Odvolací súd v tejto spojitosti akcentuje, že i vo vzťahu k skutočnostiam majúcim význam pre rozhodnutie o trovách konania, má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

16. Napokon odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a na tom vystavaná odvolacia argumentácie žalobkyne, zodpovedali týmto právno-teoretickým východiskám, teda ak by k vymedzeniu hypotézy došlo správne, nič to nemení na tom, že rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadne prítomnosti dôvodu hodného zreteľa a jeho vplyvu na spravodlivosť usporiadania trov by bolo možné revidovať len pokiaľ by bolo zjavne neprimerané. K tomu ale žalobkyňa dôvodmi svojho odvolania neposkytla ani najmenší argumentačný podklad.

17. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu dôvody opodstatňujúce dosiahnutie spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. neboli dané vôbec, a preto odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o trovách konania, smerujúce vo svojej podstate k uplatneniu sudcovskej moderácie ešte vo väčšom rozsahu, preto nevyhnutne nemohlo byť z hľadiska ním uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené. S ohľadom na zákaz zmeny k horšiemu (Čl. 16 ods. 3 ) preto odvolaciemu súdu v okolnostiach prípadu neostávalo iné, než napadnuté výroky rozsudku o trovách konania procesným postupom podľa , potvrdiť.

18. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

19. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. V odvolacom konaní mali žalovaní plný procesný úspech a preto im v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalovanej c 1. rade nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania. Nakoľko podľa obsahu súdneho spisu žalovaným v 2. a 3. rade, intervenientovi ani štátu v odvolacom konaní trovy nevznikli a v okolnostiach prípadu ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania medzi žalobkyňou a týmito subjektmi tak, že žiadnemu z nich nárok na ich náhradu nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.