Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/53/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: V. M., T.. XX. N. XXXX, bytom M. U. XXX/XX, S. G., zastúpeného: JUDr. Miroslav Kučera, advokát v Bratislave, proti žalovanému: Mesto Dunajská Streda, IČO: 00 305 383, adresa: Hlavná 50/16, Dunajská Streda, zastúpenému: Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská Streda, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Union poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, o 2.462,92 €, takto

rozhodol:

I. Žaloba o zaplatenie 2.462,92 € s 8 % ročným úrokom z omeškania od 27. januára 2015 sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 5,20 € (bez trov právneho zastúpenia) do troch dní od právoplatnosti rozsudku; náhrada trov prevyšujúcich 5,20 € sa vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 27. januára 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. V žalobe predniesol, že 28. januára 2013 utrpel pád na zľadovatelom prechode pre chodcov na pozemnej komunikácii, ktorú spravuje žalovaný. Uplatnená suma je súčtom bolestného, náhrady mzdy za obdobie práceneschopnosti a niektorých liečebných nákladov (obstrek, magnetická rezonancia, vystavenie lekárskeho posudku).

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že nie je preukázané bolestné, výška náhrady mzdy, trvanie práceneschnopnosti a že úraz nebol nikomu hlásený. Zároveň žiadal prizvať do konania Union poisťovňu, a.s., ako vedľajšieho účastníka.

3. Union poisťovňa, a.s., najskôr 30. apríla 2015 oznámila, že so vstupom nesúhlasí. Neskorším podaním došlým súdu 26. mája 2015 oznámila svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného z dôvodu, že má záujem na výsledku sporu, keďže žalovaný má s ňou uzavretú zmluvu o zodpovednosti za škodu. Vo vyjadrení vedľajší účastník žiadal o zamietnutie žaloby z dôvodu, že vzhľadom na poveternostné podmienky v daný deň nebolo možné zabezpečiť, aby všetky priechody pre chodcov boli nepretržite upravované.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie ( ) na termíny 22. mája a 3. septembra 2015, na ktoré sa dostavili všetci účastníci. Na nich súd vykonal dokazovanie výsluchom výsluchom žalobcu (zápisnica o pojednávaní z 22/5, č. l. 36, s. 2 a 3), svedka C. R.É. (zápisnica o pojednávaní z 22/5, č. l. 36, s. 3 a 4), D. Y. (zápisnica o pojednávaní z 22/5, č. l. 36, s. 4 a 5) a I.. F. Q. (zápisnica o pojednávaní z 3/9, č. l. 90, s. 2) a listinami, a to: lekársky nález z 28. januára 2013 (č. l. 40), lekárske správy (č. l. 41 až 53), odpoveď na lustráciu Sociálnej poisťovne

(č. l. 34 a 35), meteorologický posudok č. XXX/XXXX (č. l. 31 až 33), zmluva o dielo č. J. (č. l. 54 až 64), faktúra z 31. januára 2013 s prílohou (č. l. 65 až 69), oznámenie spol. EKOM PLUS s.r.o. (č. l. 80), odpoveď Okr. riad. PZ SR v Dunajskej Strede z 13. augusta 2015 (č. l. 81), odpoveď Sociálnej poisťovne z 12. augusta 2015 s prílohami (č. l. 82 až 86), oznámenie Nemocnice s poliklinikou Dunajská Streda, a.s., z 10. augusta 2015 (č. l. 89) žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie z 29. júla 2015 adresovanú žalovanému (prílohová obálka, č. l. 72) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami ( a ) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalovaný je ako mesto (jednotka územnej samosprávy) správcom pozemnej komunikácie - ulice I.. M.. Š. D. S. G., na ktorej sa nachádza pohostinské zariadenie D. H.. Oproti nemu je parkovisko pre autá, na ktoré a z ktorého sa dá do tohto baru dostať po priechode pre chodcov podfarbenom červenou farbou nanesenou na povrchu vozovky (nesporná skutočnosť).

b) V dňoch 22. januára až 27. januára 2013 sa teplota na území mesta Dunajská Streda pohybovala v rozmedzí -10 až -2 °C, prevažne však bez zrážok. Dňa 28. januára 2013 na území mesta Dunajská Streda jemne snežilo (celkovo napadli 2 cm nového snehu), pričom maximálna teplota dosiahla -0,2 °C a minimálna -5 °C (meteorologický posudok, č. l. 31 až 33). Čerstvo napadnutý sneh sa na komunikáciách roztápal a po zotmení vzniknutá masa primŕzala a vytvárala jemnú ľadovú vrstvu (výpoveď žalobcu, zápisnica č. l. 37; výpoveď svedka R.S., zápisnica č. l. 37/rub; výpoveď svedka Y., zápisnica č. l. 38). Dôsledkom toho bolo, že pozemné komunikácie boli šmykľavé a autá sa po nich pohybovali opatrne, nižšou rýchlosťou než je povolená (výpoveď žalobcu a oboch svedkov na už uvedených miestach). Už 29. januára 2013 maximálna denná teplota stúpla na 0,2 °C a začalo pršať (meteorologický posudok č. l. 32).

c) Žalovaný ako správca pozemných komunikácií zabezpečoval zimnú údržbu prostredníctvom spoločnosti EKOM PLUS s.r.o. (zmluva o dielo č. l. 54 až 64). Dňa 28. januára 2013 táto spoločnosť zabezpečila posyp dvoma sypačmi približne medzi 7. a 12. hodinou (záznamy č. l. 66 až 69) a na tento účel spotrebovala celkovo 14,5 tony posypového materiálu (oznámenie č. l. 80).

d) Žalobca 28. januára 2013 približne o 20:00 hod prišiel autom na ulicu I.. M.. Š., kde zaparkoval oproti D.-H.. Po vystúpení a krátkom rozhovore so svedkami, ktorých vtedy náhodne stretol, vstúpil na prechod pre chodcov vedúci k tomuto baru. Na prechode sa pošmykol a spadol na ľavú nohu. Prítomní svedkovia sa mu vrátili na pomoc a odviezli ho na ošetrenie na pohotovostnú chirurgickú ambulanciu (výpoveď žalobcu, zápisnica č. l. 36/rub; výpoveď svedka R., zápisnica č. l. 37; výpoveď svedka Y., zápisnica č. l. 37/rub). V dôsledku pádu žalobca utrpel zranenie, ktoré bolo najskôr diagnostikované ako fissura (naštiepenie) členka, ktoré bolo zafixované sádrou (nález č. l. 40).

e) Neskôr žalobca začal pociťovať bolesti v ľavom členku pri záťažiach. Po vyšetrení magnetickou rezonanciou bolo zistené, že utrpel aj zlomeninu tíbie (píšťaly), ktorá sa mu nezhojila. Na základe toho došlo k odumretiu (nekróze) časti pätovej kosti (calcaney; správa na č. l. 42 a na č. l. 46). V dôsledku toho musel žalobca dlhodobejšie navštevovať ortopedickú rehabilitáciu (správy č. l. 44, 45, 43 a 47). Celková prácenschopnosť žalobcu tak trvala od 29. januára 2013 do 31. decembra 2013 (potvrdenie č. l. 83 a 86).

f) Žalobca bol v čase úrazu zamestnaný u svojej dcéry G. M. - C. ako prevádzkar pohostinského zariadenia s hrubou mzdou 332 € mesačne. Za obdobie práceneschopnosti mu nebola vyplácaná žiadna mzda, len nemocenské (lustrácia č. l. 34 a 35).

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti ( ). Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z dôkazných prostriedkov uvedených pri nich v zátvorkách, najmä z výpovedí žalobcu, troch svedkov, ako aj obstaraných a predložených listinných dôkazov a spisov iných orgánov. Medzi jednotlivými dôkazmi v podstate neboli rozpory. Žalobca aj svedkovia vypovedali o priebehu úrazu zhodne. Taktiež zhodne vypovedali o poveternostných podmienkach v daný deň, pričom ich výpovede sú v podstate zhodné s vykonaným meteorologickým posudkom. Taktiež poranenie žalobcu a mechanizmus jeho vzniku, ako aj jeho následky sú preukázané lekárskymi nálezmi a výpoveďou svedka I.. Q..

Súd nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom na preukázanie bodového ohodnotenia bolestného, ako aj nákladov na jednotlivé liečebné úkony, keďže vzhľadom na záver o nedôvodnosti základu nároku dokazovanie výšky týchto nárokov nebolo potrebné. Pracovný pomer žalobcu bol dokázaný lustráciou zo Sociálnej poisťovne, takže nebolo potrebné oboznamovať pracovnú zmluvu a výšku jeho čistého príjmu, keďže táto je podstatná až pre preukázanie výšky nároku na ušlú mzdu. Z rovnakých dôvodov nebolo vykonané dokazovanie výsluchom, resp. vyjadrením ošetrujúceho lekára (I.. Y.) na trvanie práceneschopnosti, keďže jej trvanie je podstatné až pri posudzovaní výšky jednotlivých nárokov. Napokon súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom na pojednávaní 22. mája 2015 (zápisnica č. l. 38) - „dotaz na príslušný orgán, koľko je potrebnej technicky na zvládanie takejto poľadovice v meste ako Dunajská Streda“. Takto formulovaný dôkazný návrh je predovšetkým neurčitý, keďže nie je zrejmé, aký orgán má takéto vyjadrenie poskytnúť. Okrem toho je však takýto návrh v podstate skôr návrhom na znalecké dokazovanie na zistenie (zrejme) rozsahu a intenzity prác, ktoré by boli potrebné na zvládnutie poľadovice určitého rozsahu na určitom území. Vzhľadom na výsledok konania však súd takéto dokazovanie nepovažoval za potrebné a najmä hospodárne.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Predovšetkým sa súd zaoberal postavením vedľajšieho účastníka. Ten totiž najskôr v podaní z 23. apríla 2015 (č. l. 29) vyslovil nesúhlas, aby „súd rozhodol o prípustnosti vstupu“ do konania. Podľa prvej vety však vedľajší účastník vstupuje do konania buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Podstatné však je, že vždy musí prejav vôle o vstupe prejaviť vedľajší účastník. Nikomu totiž nemožno nanútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom proti svojej vôli. Až potom, čo prejaví vôľu vstúpiť, môže súd na návrh ( posledná veta ) rozhodnúť o jeho prípustnosti. Vzhľadom na to súd podanie z 23. apríla 2015 podľa posúdil nie ako žiadosť o rozhodnutie o neprípustnosti vedľajšieho účastníka, ale ako obyčajný prejav vedľajšieho účastníka, že na výzvu žalobcu na vstup do konania do konania nevstúpi. Následne však podaním z 22. mája 2015 (č. l. 70) do konania predsa len vstúpil a svoj záujem na víťazstve žalovaného odôvodnil tým, že žalovaný je uňho poistený pre prípad zodpovednosti za škodu, z čoho vyplýva, že v prípade úspechu žalobcu by vedľajší účastník musel vyplatenú náhradu škody zaplatiť žalovaného. Súd tento vstup považoval za prípustný, pretože ustanovenie neustanovuje, že by vedľajší účastník mohol vstúpiť len do určitého momentu, alebo že by sa jeho právo na vstup prekludovalo, prípadne že by zanikalo tým, že na skoršiu výzvu oznámi, že vstúpiť nehodlá. Takéto účinky z citovaného ustanovenia nevyplývajú. Preto vstupu vedľajšieho účastníka 26. mája 2015 nebránila skutočnosť, že predtým prejavil, že do konania vstúpiť nechce. Súd nie je ani oprávnený posudzovať dôvody, ktoré vedľajšieho účastníka viedli k zmene postoja. Doručením uvedeného podania súdu 26. mája 2015 sa vedľajší účastník stal vedľajším účastníkom. Účastníci boli o jeho vstupe upovedomení, napriek tomu však žiaden z nich nevzniesol námietku ani nežiadal rozhodnutie o prípustnosti jeho vstupu. Podľa už citovaného poslednej vety však súd rozhoduje o vstupe len na návrh. Ak takýto návrh nie je podaný, vedľajší účastník zostáva vedľajším účastníkom už na základe toho, že oznámil svoj vstup do konania. Keďže v prerokúvanej veci nikto návrh na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva nepodal, súd s vedľajším účastníkom konal od 26. mája 2015.

8. Žalobca v prerokúvanej veci vyvodzuje zodpovednosť žalovaného z toho, že ako správca pozemnej komunikácie nezabezpečil úplnú schodnosť priechodu pre chodcov na nej, pretože bol zľadovatelý.

9. Zodpovednosť správcov pozemných komunikácií je upravená v o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom k 28. januáru 2013. Podľa ods. 3 cit. paragrafu správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Miestne komunikácie sú jedným z druhov pozemných komunikácií [ cestného zákona]. Zo zisteného skutkového stavu bolo nesporne zistené, že miesto, na ktorom sa žalovaný pošmykol, je priechod pre chodcov na vozovke miestnej komunikácie. Správu miestnej komunikácie podľa cestného zákona vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalované mesto zriadilo alebo založilo inú právnickú osobu na správu pozemnej komunikácie. Aj v samotnej zmluve o dielo žalované mesto

poverovalo spoločnosť EKOM PLUS s.r.o. len letnou a zimnou údržbou miestnych komunikácií, nie správou v zmysle § 3d ods. 5 cestného zákona. Žalovaný ako mesto - správca pozemnej komunikácie by teda zodpovedal za úraz vzniknutý žalobcovi v dôsledku závady v schodnosti na priechode pre chodcov na ul. I.. M.. Š. v Dunajskej Strede.

10. Pojem „závada v schodnosti“ použitý v cestného zákona neoznačuje každý nedostatok schodnosti. Tento pojem, ako aj samotný pojem schodnosti je vymedzený v vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. , ktorou sa vykonáva cestný zákon, v znení účinnom k 28. januáru 2013, ktorá sa podľa SR stala po 1. januári 1993 súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa cit. vyhlášky schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať. Podľa závadami v schodnosti priechodov pre chodcov sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Pojem závady v zjazdnosti upravuje cit. vyhlášky a rozumejú sa nimi také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej napr. poveternostným podmienkam; závadami sú najmä [písm. c)] ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Podľa cit. vyhl. sú poveternostnými podmienkami, ktoré môžu podstatne zhoršiť alebo aj prerušiť zjazdnosť, prípadne schodnosť komunikácie, najmä a) fujavice a intenzívne dlhodobé sneženie, d) vznik súvislej poľadovice pri poklese teploty a pri vyššej vlhkosti vzduchu, e) hmly a odmäky a f) mrznúci dážď a mrholenie.

11. Z citovaných ustanovení vyhlášky č. , vykladaných vo vzájomnej súvislosti, tak možno vyvodiť, že táto vyhláška rozlišuje pojmy „závada v zjazdnosti“ a „zhoršenie resp. prerušenie“ zjazdnosti. Rozlišovanie týchto pojmov predovšetkým znamená, že závadou v zjazdnosti nie je každá zmena v zjazdnosti pozemnej komunikácie, resp. jej schodnosti (keďže vymedzuje závady v schodnosti „obdobne“ k závadám v zjazdnosti). Najmä z , ktorý používa pojem „zhoršenie alebo prerušenie“ schodnosti, možno vyvodiť, že na pozemných komunikáciách môže dôjsť k takým zmenám, ktoré bránia ich schodnosti, avšak nemožno ich považovať za „závady“ v schodnosti. Pojem schodnosť pozemnej komunikácie (priechodu pre chodcov), ako je vymedzený v cit. vyhlášky, nie je vymedzený absolútne, ale obsahuje v sebe viacero relativizujúcich znakov. Schodnosť komunikácie preto nie je definovaná všade a za každých okolností rovnako. Naopak, je potrebné vziať na zreteľ ich stavebný stav, ale aj poveternostné podmienky. Schodnosť pozemnej komunikácie preto môže byť v rôznom čase a na rôznych miestach rôzna. Najmä v dôsledku poveternostných podmienok môže byť schodnosť pozemnej komunikácie zhoršená alebo dokonca úplne prerušená ( cit. vyhl.). Podstatné však je, že ide o poveternostné podmienky, na ktoré sa pri určovaní schodnosti musí prihliadať a ktoré chodec môže podľa cit. vyhl. predvídať. Naopak, pojem závada v schodnosti je v (v spojení s ods. 2) cit. vyhlášky definovaná ako zmena v schodnosti, ktorú chodec nemôže predvídať, ani keď svoju chôdzu prispôsobí napr. poveternostným podmienkam. Inak povedané, závadou v zjazdnosti (schodnosti) je neočakávateľná a nepredvídateľná zmena v zjazdnosti (schodnosti) pozemnej komunikácie, teda, že chodec ani pri obozretnej chôdzi rešpektujúcej stav komunikácie či dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne naň reagovať (porov. rozsudok českého Najvyššieho súdu sp. zn. , publikovaný ako Rc 140/2011).

12. Z citovaného výkladu a rozlišovania medzi zmenami v schodnosti v dôsledku závady a zhoršením alebo prerušením v dôsledku poveternostných vplyvov tak vyplýva, že poveternostné vplyvy tvoria súčasť (jeden z vplyvov, ktorý sa musí zohľadniť pri definovaní) schodnosti konkrétnej komunikácie v konkrétnom čase a v konkrétnom mieste. Toto rozlišovanie je v súlade s koncepciou zodpovednosti správcov pozemných komunikácií, ktorá je budovaná na objektívnom princípe. Ak by poveternostné vplyvy, ktoré spôsobujú zmenu v schodnosti, mali zakladať ich zodpovednosť za škody nimi spôsobené, znamenalo by to v podstate zodpovednosť správcov komunikácií za vis maior. Ako správne uvádza žalované mesto, nie je v medziach správcov pozemných komunikácií zabezpečiť vždy a všade úplnú zjazdnosť a schodnosť bez ohľadu na poveternostné podmienky. Práve napr. podmienky uvedené v § 12 ods. 6 cit. vyhl., ako je dlhodobé sneženie, súvislá poľadovica, odmäk alebo mrznúci dážď postihujú

spravidla väčšie oblasti a nebolo by v silách žiadneho správcu ich dôsledky bez prestávky odstraňovať. Práve preto ustanovenia § 12 ods. 2, 4 a 5 cit. vyhl. ukladajú povinnosť brať tieto poveternostné vplyvy do úvahy už pri definovaní zjazdnosti a schodnosti určitej komunikácie, nie ich považovať za závady v zjazdnosti alebo schodnosti.

13. V prerokúvanej veci je tak podstatné posúdiť, či námrazu na priechode pre chodcov, v dôsledku ktorej sa pošmykol žalobca, možno považovať za závadu v schodnosti v zmysle a vyhl. č. , alebo za dôsledok poveternostných podmienok v zmysle cit. vyhl., na ktoré treba prihliadnuť už pri posudzovaní schodnosti priechodu a povinnosti žalobcu ich predvídať. Skutkovo bolo zistené (viď vyššie), že 28. januára 2013 sa teplota v meste Dunajská Streda pohybovala tesne pod bodom mrazu a celý deň jemne snežilo. Napadnutý sneh sa pritom na komunikáciách topil, čo potvrdil sám žaloba i svedkovia. Po zotmení (úraz žalobcu sa stal okolo 20:00 hod.), keď došlo k poklesu teploty, čiastočne roztopená snehová pokrývka opäť primŕzala, a to nielen na mieste, kde sa úraz stal (na priechode pre chodcov), ale na celom území mesta, dokonca okresu. Potvrdil to samotný žalobca, ale aj svedkovia, ktorí uviedli, že autá chodili na zľadovatených cestách opatrne, pričom svedok Y. pricestoval dokonca až zo Š.. Podľa názoru súdu takýto stav pozemných komunikácií nemožno považovať za závadu v zjazdnosti a schodnosti, ale za dôsledok poveternostných podmienok v zmysle vyhl. č. Toto ustanovenie neupravuje taxatívny, ale len demonštratívny výpočet poveternostných podmienok, na ktoré sa má brať zreteľ pri definovaní zjazdnosti a schodnosti pozemných komunikácií. Medzi demonštratívne vypočítanými sú však napr. mrznúci dážď, odmäk alebo súvislá poľadovica kvôli vyššej vlhkosti a nižšej teploty. Podľa názoru súdu je stav počasia tak, ako bol zistený ku dňu 28. januára 2013, podobný tým poveternostným podmienkam, aké sú vymedzené v cit. vyhl. Ak sa totiž sneh, ktorý celý deň padá, kvôli nízkej teplote sa roztápa a následne navečer takáto kašovitá hmota znova zamŕza, ide v podstate o rovnakú situáciu akou je vznik súvislej poľadovice pri nízkej teplote a vyššej vlhkosti, resp. v dôsledku namŕzajúceho dažďa. Zo všeobecných skúseností totiž vyplýva, že ani pluhovaním a posýpaním nie je možné odstrániť z pozemnej komunikácie absolútne všetok roztopený sneh, takže určitá vrstva na pozemnej komunikácii zostáva a pri znížení teploty vytvára vrstvu namrznutého ľadu. To napokon korešponduje so všeobecným stavom pozemných komunikácií, ako bol zistený v deň 28. januára 2013 z vykonaného dokazovania.

12. Za daných okolností tak podľa názoru súdu námrazu vzniknutú tým, že po večernom poklese teploty dochádzalo k mrznutiu zvyškov snehovej kašovitej hmoty, ktorá na pozemnej komunikácii bola po celodennom snežení pri teplote okolo nuly, treba považovať za poveternostné podmienky v zmysle vyhl. č. a podľa cit. vyhl. bol žalobca povinný týmto poveternostným podmienkam chôdzu prispôsobiť a predvídať ich. Povinnosť predvídať znamená podľa okolností aj povinnosť úplne prerušiť chôdzu, resp. vôbec nepoužívať pozemnú komunikáciu. Práve to totiž vyplýva z predvetia cit. vyhl., podľa ktorého môžu poveternostné podmienky „zhoršiť alebo prerušiť“ zjazdnosť, resp. schodnosť. Teda, ak tieto podmienky prerušia schodnosť pozemnej komunikácie, má sa chodec logicky vyhnúť chodeniu po nej, resp. musí predvídať, že chôdza po nej bude mimoriadne ťažká, prípadne aj nemožná. Ak už bolo uvedené, závadou v schodnosti by tento stav komunikácie mohol byť len vtedy, ak by ich chodec nemohol predvídať ( a cit. vyhl.). Z už uvedeného však vyplýva, že takýto stav pozemných komunikácií bol dôsledkom poveternostných podmienok, ktorých si žalobca, svedkovia, ale aj vodiči a chodci vo všeobecnosti boli vedomí, takže s nimi museli pri chôdzi rátať. Nemohlo ísť teda o takú zmenu zjazdnosti, ktorú žalobca nemohol predvídať, v dôsledku čoho logicky nemôže ísť ani o závadu v zjazdnosti resp. v schodnosti v zmysle a vyhlášky č.

13. Ako už bolo uvedené, správca pozemnej komunikácie zodpovedá za škody užívateľom pozemnej komunikácie podľa špeciálnych ustanovení V dôsledku toho nie je možné posudzovať jeho zodpovednosť podľa všeobecných ustanovení ( a nasl., porov. judikát R 113/1967). Vzhľadom na to nie je ani možné a potrebné zaoberať sa otázkou, v akom rozsahu bolo žalované mesto povinné zabezpečovať posýpanie takej plochy pozemných komunikácií, akú spravuje, za takého počasia, aké bolo. Práve z tohto dôvodu je nepodstatne aj tvrdenie žalobcu, že sa nemôže stať, aby v okresnom meste ako je Dunajská Streda neboli posypané komunikácie. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplynulo, že by komunikácie posypané neboli, keďže ich posýpanie dokázané bolo. Zhoršená zjazdnosť a schodnosť pozemných komunikácií bola dôsledkom poveternostných podmienok, nie dôsledkom závady v zjazdnosti alebo v schodnosti, u ktorej by

bolo žalované mesto ako správca pozemnej komunikácie povinné ju odstrániť alebo aspoň na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že nie sú naplnené predpoklady zodpovednosti správcu pozemnej komunikácie podľa , keďže šmykľavosť (zhoršenie schodnosti) priechodu pre chodcov, kvôli ktorej žalobca spadol a utrpel úraz, nebola závadou v schodnosti, ale dôsledkom poveternostných podmienok, ktoré určujú schodnosť komunikácie a na ktoré bol žalobca ako chodec povinný prihliadať

14. Na uvedených záveroch by nemenilo ani to, na čo poukazovali svedkovia, že prechod pre chodcov je červeno podfarbený a táto plocha je šmykľavejšia. Aj keby tomu tak bolo, tak šmykľavosť v tomto prípade je dôsledkom povrchovej úpravy pozemnej komunikácie (nafarbený povrch je hladší než asfalt, preto je šmykľavejší). Podľa však správcovia nezodpovedajú za škodu vzniknutú užívateľom miestnych komunikácií v dôsledku ich stavebného stavu alebo dopravno- technického stavu. Podľa a vyhlášky č. , ktorý vymedzuje tieto pojmy, sa však za stavebný a dopravno-technický stav považuje okrem iného povrch pozemnej komunikácie, resp. druh vozovky. Ak je vozovka (jej povrch) pokrytá červená farbou na zvýraznenie (podfarbenie) bielych pruhov, ide v zmysle uvedených ustanovení o stavebný a dopravno-technický stav pozemnej komunikácie, za ktorú by správca v zmysle cestného zákona nezodpovedal.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd žalobu zamietol (výrok I).

16. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa .

a) Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu podľa citovaného ustanovenia patrila náhrada trov konania. Tá by však v prerokúvanej veci spočívala len v trovách právneho zastúpenia advokátom. Súd však takéto trovy nepovažoval za účelné. Žalované mesto je jednotkou územnej samosprávy, ktorého úlohou je plnenie verejných úloh okrem iného v podobe správy pozemných komunikácií. Súčasťou týchto úloh musí byť aj vybavovanie bežnej agendy vyplývajúcej práve zo zodpovednosti za škodu z titulu Mesto ako jednotka územnej samosprávy navyše disponuje v rámci svojho úradu zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí túto bežnú a nie rozsiahlu alebo zložitú agendu musia zvládať (porov. nález ÚS SR , č. ÚS). Napokon, aj prvé (kvalifikované) vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo podané bez zastúpenia advokátom, pričom vykonávané dokazovania vychádzalo najmä z návrhov urobených v tomto vyjadrení, nie z návrhov advokáta na pojednávaní. Za daných okolností súd nepovažuje za účelné, že si žalovaného mesto zvolilo advokáta po nariadení pojednávania, keďže ho na pojednávaniach rovnako dobre mohol zastúpiť poverený pracovník. Takto neúčelne vzniknuté trovy tak súd inak úspešnému žalovanému nepriznal ( a contrario O. s. p, výrok II).

b) Vedľajší účastník na strane žalovaného má v konaní rovnaké práva ako žalovaný ( ), teda aj právo na náhradu trov. Vedľajší účastník nebol zastúpený advokátom, ale poverenou zamestnankyňou, v dôsledku čoho má nárok len na náhradu trov uvedených v a a nasl. vyhlášky č. o Spravovacom a rokovacom poriadku. Podľa Spr. por. sa však účastníkovi zásadne hradí cestovné len vo výške ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom, aj keď použil vlastné motorové vozidlo. Spojenie verejnou dopravou medzi Bratislavou (sídlo vedľajšieho účastníka) a Dunajskou Stredou je dobré (vlak a časté autobusové spojenie), v dôsledku čoho nebolo nevyhnutné použiť osobné motorové vozidlo v zmysle Spr. por. Podľa verejne dostupných cenníkov a taríf prevádzkovateľov verejnej dopravy (napr. <http://regiojet.sk/bratislava-komarno/cennik-a-tarify/>) je cena jednosmerného cestovného lístka približne 2,60 €. Preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu cestovného 5,20 € (výrok III). Podklady na priznanie iných náhrad (ušlej mzdy, stravného a pod.) vedľajší účastník v stanovenej lehote nevyčíslil a zo spisu tieto trovy určiť nemožno.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalobca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa vedľajší účastník domáhať jej uspokojenia v exekúcii.