Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-36-2022.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Subarea
3Co/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO: 42 029 201, proti žalovaným: v 1. rade E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, zastúpený žalovanou v 2. rade a v 2. rade H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, žalovaná v 2. rade zastúpená JUDr. Borisom Bednárom, advokátom, Poprad, Štefánikova 873/9, IČO: 37 883 551, o vypratanie bytu s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 27.09.2021 č. k. 20C/9/2011-287 takto jednohlasne
rozhodol:
Mení uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozhodnutím rozhodol, cit.: „Súd konanie zastavuje. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“
Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že v konaní bol žalobca stranou sporu, ktorý zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. K argumentácii žalobcu, aby súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania, lebo sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v tom, že predmetný byt, ktorý žalobca žiadal vypratať, nadobudol v dobrej viere a dobromyseľne od Okresného stavebného bytového družstva Poprad a nemohol predpokladať, že jeho vlastnícke právo je sporné z dôvodu na strane predávajúceho, súd uzavrel, že žalobca nadobudol byt od Okresného stavebného bytového družstva Poprad, avšak minimálne od februára roku 2011, mu muselo byť zrejmé, že prevod predmetného bytu je sporný. Žalobca predmetný byt neužíval, avšak mal vedomosť o tom, že zmluva o prevode vlastníctva bytu je predmetom samostatného konania vedeného pred Okresným súdom Poprad, pod sp. zn. 13C/93/2012. Je teda zrejmé, že žalobca nie je obeť súdnych sporov, o spornosti prevodu bytu vedel od počiatku, a preto mal súd za to, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré by odôvodnili nepriznanie trov konania žalovaným.
Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ak by pri kúpe predmetného bytu mal akékoľvek minimálne pochybnosti o tom, že o byt môže prísť, a to na základe predchádzajúceho nesprávneho konania predávajúceho, Okresného stavebného bytového
družstva Poprad, tak by predmetný byt nikdy nekupoval. Zdôraznil, že sa stal prakticky a nepochybne obeťou sporov medzi Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad a žalovanými, ktoré objektívne nevyvolal, dôsledkom ktorých o byt nie z vlastnej viny, resp. vlastného pochybenia prišiel. Nie je správne konštatovanie súdu, že žalobca vedel o spornosti bytu od počiatku. Žiadna racionálne zmýšľajúca osoba by logicky nekúpila byt, keby si reálne bola vopred vedomá, že o predmetný byt môže prísť, resp. že tu existuje riziko straty vlastníckeho práva k bytu. Žalobca nie je osobou, ktorá má finančné prostriedky navyše a bol by ochotný akceptovať akékoľvek riziko kúpy pochybného bytu. Žalobca bol dobromyseľný v tom, že mu byt objektívne patrí, a to aj z dôvodu zápisu vlastníckeho práva k predmetnému bytu v katastri nehnuteľností v jeho prospech. Je jediným poškodeným subjektom a súčasne obeťou v dôsledku sporov medzi žalovanými a Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad. Navrhol, aby odvolací súd výrok II. napadnutého rozhodnutia zmenil a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovaná v 2. rade k podanému odvolaniu navrhla uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že žalobca požiadal o pridelenie bytu žiadosťou zo dňa 08.10.2010, žiadosť bola prejednaná predstavenstvom OSBD Poprad 27.10.2010 a 12.11.2010 bola so žalobcom uzavretá zmluva o prevode vlastníctva k bytu. Z toho vyplýva, že od napísania prvej žiadosti o pridelenie bytu, k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, uplynulo 40 kalendárnych dní. Okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu sa javili súdu ako nanajvýš pochybné, preto tvrdenie žalobcu o jeho dobromyseľnosti vyznievajú takisto veľmi nevierohodne. Žalobca pred podaním žaloby o vypratanie bytu nekontaktoval žalovanú, aby mu táto mohla predložiť svoje argumenty, čím by sa predišlo vzniku sporu. Zákon síce nevyžaduje predsúdny kontakt žalobcu so žalovanou, avšak všetky okolnosti nadobudnutia bytu, ako i to, že vlastnícke právo k bytu bolo žalobcovi zapísané do príslušného listu vlastníctva v decembri 2010 a žaloba o vypratanie bytu bola na súd doručená 19.01.2011 hovoria o tom, že žalovaná ku dňu podania žaloby nebola ani informovaná o tom, že žalobca je vlastníkom bytu. Žalobca bol v predmetnom konaní upozornený na skutočnosť a vedel o tom, že je žalovanou stranou v spore 13C/93/2012 Okresného súdu Poprad o neplatnosť zmluvy o prevode bytu. Z opísaných skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k bytu neštandardným spôsobom, na základe čoho Krajský súd v Prešove v konaní 12Co/16/2017 rozhodol, že zmluva o prevode bytu zo dňa 18.11.2010 je neplatná. Toto rozhodnutie v dovolacom konaní v celom rozsahu uznal i Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 7Cdo/26/2019. Najneskôr od uvedeného rozhodnutia žalobca musel vedieť, že súdny spor je založený bez právneho základu a ak bol dobromyseľný ako tvrdí, tak mal svoju žalobu zobrať späť, resp. sa pokúsiť so žalovanou dohodnúť ohľadom trov konania. Pokiaľ žalobcu svojim konaním poškodilo OSBD Poprad (ako tvrdí v odvolaní), nič mu nebráni domáhať sa voči nemu náhrady škody. Nie je dôvod, aby žalovaná znášala náklady konania, ktorých vznik ani v najmenšom nezapríčinila.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti je potrebné zmeniť.
Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom prípade sa žalobca žalobou doručenou súdu 19.01.2011 domáhal vypratania bytu č. XXX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu I., na ulici G. J. XXXX/XX I. C. (ďalej len predmetný byt). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v byte bývajú protiprávne, bez platnej nájomnej zmluvy, za byt neuhrádzajú náklady spojené s užívaním bytu (tieto hradí žalobca) a žalobca im ponúkol uzavretie nájomnej zmluvy, taktiež náhradný byt, avšak žalovaní túto ponuku odmietli bez udania relevantného dôvodu a naďalej protiprávne predmetný byt obývajú. Rozhodnutím Správy katastra Poprad zo dňa 16.12.2010 bol žalobcovi povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnému bytu pod číslom vkladu I. XXXX/XX s tým, že právne účinky vkladu nastávajú dňa 29.11.2010. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť vzhľadom na skutočnosť, že Najvyšší súd SR právoplatne rozhodol o dovolaní v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode predmetného bytu a to tak, že dovolanie odmietol. O trovách konania navrhol rozhodnúť s poukazom na ust. § 257 CSP vzhľadom na skutočnosť, že predmetný byt, ktorý žiadal vypratať nadobudol v dobrej viere a dobromyseľne od Okresného stavebného bytového družstva Poprad s tým, že pri
kúpe predmetného bytu nemal žiadne pochybnosti o tom, že o byt môže prísť, a to na základe predchádzajúceho nesprávneho konania predávajúceho Okresné stavebné bytové družstvo Poprad. Žalovaná v 2. rade súhlasila so späťvzatím žaloby a uplatnila si voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci aplikácie právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).
Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná.
Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).
Je nepochybné, že v konaní procesne úspešní sú žalovaní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd je toho názoru, že sú tu dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odvolací súd pri aplikovaní voľnej úvahy súdu, ktorá je v danom prípade prípustná, konštatuje, že v danej veci existujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní prihliadnuť. Významnými z hľadiska ust. § 257 CSP sú okolnosti sporu. Problémom tohto
sporu je, že uvedenému konaniu predchádzalo konanie o neplatnosti zmluvy o prevode bytu, v ktorom terajšia žalovaná v 2. rade vystupovala ako žalobkyňa. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 03.08.2016, č. k. 13C/93/2012-260 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.04.2018, č. k. 12Co/16/2017-306 bolo určené, že zmluva o prevode predmetného bytu uzavretá medzi žalovaným Okresným stavebným bytovým družstvom Poprad ako predávajúcim a A. B. ako kupujúcim je neplatná. V uvedenom konaní sa riešila otázka účinnosti doručovania výpovede z nájmu bytu žalovanej v 2. rade, ktorú právnu skutočnosť žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Tiež žalobca nijako nemohol (v čase podania žaloby 19.11.2011) mať pochybnosti o účinnosti doručenia výpovede z nájmu bytu žalovanej a tým o platnosti výpovede. V konaní 13C/93/2012 Okresného súdu Poprad bolo konštatované, že výpoveď z nájmu bytu žalovanej v 2. rade doručená účinne nebola, lebo v konaní nebolo preukázané, aby v čase doručovania výpovede, sa žalobkyňa H. F. určite zdržiavala v mieste trvalého bydliska (údaj o dni doručovania výpovede bol na obálke prepisovaný a nevyplýva z neho čas doručovania, čo znižuje jeho dôveryhodnosť a vylučuje mať za preukázané, že v čase pred odchodom žalobkyne sa dňa 22.12. uskutočnilo doručovanie výpovede). Súd uzavrel, že nezanikol nájom k predmetnému bytu, a preto zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá v čase trvania nájmu žalovanej v 2. rade je pre rozpor s ust. § 16 ods. 1 z. č. 182/1993 Z.z. neplatná.
Z vyššie uvedených dôvodov s prihliadnutím na priebeh sporu 13C/93/2012 Okresného súdu Poprad odvolací súd nepovažoval za spravodlivé a bolo by to neprimerane tvrdé, aby žalobca znášal trovy konania žalovanej v 2. rade, ktoré jej v predmetnom konaní vznikli.
Odvolací súd má za to, že na základe použitej sudcovskej úvahy v spojení s účelom práva na náhradu trov konania, nepriznanie tohto nároku, i keď je výnimočným, v tomto prípade obstojí, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. V danej veci odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách prvoinštančného konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na základe vlastnej úvahy. Z uvedeného dôvodu by odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, pokiaľ by zaviazal žalovanú ako stranu neúspešnú v odvolacom konaní na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).