Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-214-2014.pdf
PDF · 101.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/214/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa CreditONE, s.r.o., C. XX XXX XXX, so sídlom v V., M. ul.č. 49, právne zastúpený L.. F. B., advokátkou, so sídlom v V., Y. ul.č. XX proti odporcovi Y. O., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom O. Y., Z. 77/6 o zaplatenie XXX,XX € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 220,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 220,- € od 18.09.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2,35 € titulom súdneho poplatku z návrhu, trovy právneho zastúpenia vo výške 7,584 €, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.08.2014 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 399,32 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 19.08.2013 k uzatvoreniu Zmluvy pôžičke č. XXXXX. O. súčasťou K. boli aj X. obchodné podmienky spoločnosti N. s. r. o. s kódovým označením R XX-XX-XXXX. P. vyššie uvedenej K. bol záväzok veriteľa poskytnúť spôsobom a za podmienok dohodnutých v K. pôžičku vo výške XXX,- € bezhotovostným prevodom na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradil registračný poplatok X,XX €, pričom zároveň potvrdil žiadosť o pôžičku ako aj súhlas s ustanovenými zmluvnými podmienkami v súlade s postupom uvedeným v čl. 2. bod X.X. a čl. XX. a XX. K.. X. svoj záväzok zo zmluvy splnil dňa XX.XX.XXXX. E. v zmysle čl. 9. D. X.X. sa odporca zaviazal k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov spolu s dohodnutým zmluvným úrokom za ich poskytnutie v celkovej výške XXX,XX € včas spôsobom ustanoveným v zmluve, a to najneskôr do XX.XX.XXXX (doba splatnosti). V súlade s I. X odsek X.X.X. X. podmienok sa odporca zaviazal, že úver vo výške XXX,- € splatí včas, spolu so zmluvným úrokom vrátane celkových nákladov, ktoré navrhovateľ ako veriteľ vynaložil na poskytnutie pôžičky, ako aj prípadné sankčné poplatky. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ eviduje voči odporcovi sumu v celkovej výške spolu vo výške XXX,XX € pozostávajúcej z istiny vo výške XXX,- €, zmluvného úroku vo výške XX,XX€, zmluvnej pokuty vo výške XX,- € a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- €. V zmysle vyššie uvedeného je teda odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu v celkovej výške XXX,XX € ako aj úroky z omeškania vo výške X,X% ročne zo sumy XXX,XX € od XX.XX.XXXX až do zaplatenia.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadril napriek doručenej výzve.
Súd dňa XX.XX.XXXX v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota sporu neprevyšuje sumu 1.000 €.
Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe písomných vyjadrení účastníkov konania a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a to najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu odporcu v F., a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti N. s. r. o. s kódovým označením R XX-XX-XXXX a zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 19.08.2013 s navrhovateľom zmluvu o pôžičke. Zmluva bola uzavretá na diaľku, na základe elektronickej komunikácie medzi účastníkmi konania. Pri uzatváraní zmluvy záujemca o úver vyplní registračný formulár, uvedie svoj súhlas s nakladaním s osobnými údajmi, potvrdí registráciu a uhradí registračný poplatok zo svojho osobného účtu, na ktorý účet mu je poukázaný úver po zaslaní potvrdzujúcej SMS a potvrdzujúceho emailu. Odporcovi bola poskytnutá bezúčelová pôžička vo výške 220,- €. V zmluve bola stanovená celková výška úroku 64,32 € a odporca tak bol povinný vrátiť celkovú sumu XXX,XX € v jednej splátke splatnej XX.XX.XXXX. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov XXXX,XX%, ročná úroková sadzba XXX,XX%, priemerná E. nie je stanovená. Na základe zmluvy navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX poukázal na účet odporcu sumu XXX,- €.
Podľa čl. 16 ods. 16.2. Všeobecných podmienok zmluvy ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti viac ako 50 kalendárnych dní odo dňa splatnosti pôžičky alebo jej časti, veriteľ má právo na jednorazovú pokutu vo výške 75 Eur za poskytnutú pôžičku vo výške XXX Eur - XXX Eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.05.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.05.2014 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.05.2014 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 1 ods. 3 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 € a viac ako 75 000 €; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
V tomto smere súd považuje za potrebné aj uviesť, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že táto pôžička mala byť vrátená do 1 mesiaca od jej poskytnutia, nevzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len "zákon č. 266/2005 Z. z."/ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 2 Obchodného zákonníka Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 19.08.2013 k uzavretiu zmluvy o pôžičke uzavretej na diaľku, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 220,- €, ktorú sa odporca zaviazal zaplatiť do 30 dní v jednej splátke. Odporca navrhovateľovi poskytnutú pôžičku nevrátil. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom elektronickej komunikácie a to vyplnením formulára na webovej stránke navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva diaľku upravená z.č. 266/2005 Z.z. Pri posudzovaní sporov zo spotrebiteľských zmlúv má súd ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť ochrane práv odporcu ako spotrebiteľa a to aj vtedy, keď sa spotrebiteľ týchto práv nedomáha, ak sa konanie poskytovateľa javí ako nečestné. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia dlžnej istiny (poskytnutej sumy úveru vo výške 220,- € a dlžného zmluvného úroku vo výške 64,32€, zmluvnej pokuty vo výške XX,-€, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,- € ako aj úroku z omeškania z dlžnej sumy XXX,XX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia. P. ide o poskytnutie sumy úveru XXX,- € odporcovi, ktorú sumu odporca v
lehote splatnosti nevrátil, navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, keď mal súd tieto skutočnosti v konaní jednoznačne preukázané. D. nespochybnil tvrdenia navrhovateľa právne relevantnými skutočnosťami, ani nepreukázal, že dlžnú sumu navrhovateľovi uhradil. P. súd dospel k záveru, že nárok bol v tejto časti uplatnený dôvodne.
Podľa § 559 ods. X D. zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
P. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia D. zákonníka, účinného od XX.XX.XXXX výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba W. centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
D. je v omeškaní s plnením nesplateného peňažného dlhu XXX,-€ odo dňa nasledujúceho po uplynutí dojednanej splatnosti pôžičky, t.j. od XX.XX.XXXX. P. ustanovenia § 517 ods. X D. zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. má navrhovateľ proti odporcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. K. úroková sadzba W. k prvému dňu omeškania bola X,XX%, a po pripočítaní X percentuálnych bodov patrí úrok z omeškania v sadzbe X,XX% ročne. P. súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania v rozsahu X,XX % ročne z priznanej sumy XXX,- € od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
F. vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný v časti, v ktorej sa proti odporcovi domáhal zaplatenia úroku vo výške XX,XX€. J. je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky. E. tento úrok predstavuje XXX,XX% a istina pôžičky XXX,- €. P. prostriedky boli odporcovi poskytnuté iba na obdobie do XX dní. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý úrok je v porovnaní s výškou pôžičky a lehotou splatnosti zjavne neprimeraný. P. štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených O. bankou F. pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v auguste XXXX s dobou splatnosti do X roka bola priemerná úroková miera vo výške XX,XX % ročne. J. dojednaný v predmetnej zmluve viac ako XX násobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. K. ustanovenie o úroku z pôžičky je podľa § 39 D. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné.
F. považoval za absolútne neplatné aj ustanovenie čl. XX ods. XX.X. X. podmienok zmluvy, ktoré upravuje povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške XX €, ak je odporca v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti viac ako XX dní odo dňa splatnosti, v prípade, že bola pôžička poskytnutá vo výške XXX € až XXX € . Z. sankcia je uvedená aj v zmluve o pôžičke. V. dodržaná písomná forma zmluvnej pokuty v zmysle § 5X4 ods. X D. zákonníka v spojení s § 40 ods. 4 D. zákonníka, pretože právny úkon bol urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. O. o individuálne vyjednanú zmluvnú klauzulu. D. tohto zmluvného ustanovenia nemohol odporca ako spotrebiteľ ovplyvniť, keďže sa jedná o zmluvu uzavretú na diaľku, ktorú odporca musel prijať v predloženom znení so všetkými podmienkami, ktoré zmluva obsahovala. O. využil svoje postavenie, zmluvnú pokutu zakomponoval do zmluvných podmienok, a teda spotrebiteľ bol nútený zmluvné podmienky bezvýhradne prijať. P. zmluvné ustanovenie obsahuje povinnosť iba odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu navrhovateľovi v prípade omeškania sa s úhradou úveru. V zmluve nebola dojednaná zmluvná pokuta, ktorú by bol povinný zaplatiť navrhovateľ odporcovi pre prípad porušenia zmluvných povinností dodávateľa. C. o zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa - odporcu, nakoľko táto jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. F. poukazuje na to, že pokuta vo výške XX € je pri pôžičke v sume XXX€ ( požičanej na 30 dní) neprimerane vysoká vo vzťahu k istine. Nevyváženosť pokuty je zrejmá aj pokiaľ je vyhodnotená v spojení s inými sankciami, ktoré môže veriteľ od odporcu požadovať v prípade omeškania so zaplatením pôžičky v lehote splatnosti, konkrétne podľa čl. 16 ods. 16.1. všeobecných podmienok je odporca povinný v takomto prípade zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 2% zo splatnej sumy za každý deň omeškania. Porušenie tej istej zmluvnej povinnosti je tak sankcionované viacerými sankciami. Nevyváženosť zmluvnej pokuty
vyplýva aj z toho, že je zakaždým nárokovateľná v celej sume, a teda nezohľadňuje situácie, keď spotrebiteľ sa dostane do omeškania s úhradou len nepatrnej časti pôžičky, a aj v takomto prípade vzniká dodávateľovi právo od spotrebiteľa žiadať pokutu v celej výške. Súd s poukazom na uvedené dôvody uzavrel, že toto dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch na neprospech odporcu ako spotrebiteľa, čím je daná neprijateľnosť takéhoto dojednania o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Preto súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi nepriznal.
Uvedené zmluvné ustanovenia, ktoré súd vyhodnotil ako absolútne neplatné je možné podľa § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od zvyšku zmluvy, ktorá ostáva platnou. Preto súd nárok v týchto častiach zamietol, a to aj v časti príslušenstva.
V časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov, ktoré si navrhovateľ vyčíslil vo výške 40,- €, pričom z predloženej zmluvy právo na uvedené náklady nevyplýva súd považoval nárok za neopodstatnený. Vznik tohto nároku nepovažoval za preukázaný, keď navrhovateľ jasne a určite neuviedol, z čoho táto suma pozostáva (z akých položiek) a ani súdu nepreukázal, kedy a akým spôsobom uvedené náklady vynaložil. Navrhovateľ naviac požadoval od odporcu paušálnu náhradu nákladov s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorých výšku 40,-€Eur bez ohľadu na dĺžku omeškania stanovuje § 2 nariadenia vlády SR č. 2X/2013 Z.z.. Podľa § 369c ods. 2 D. zákonníka sa ustanovenie 369c ods. 1 Obchodného zákonníka o práve veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v prípade omeškania dlžníka, nepoužije, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ. V danom prípade uplatnené právo navrhovateľa na peňažné plnenie vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke a dlžníkom je spotrebiteľ. F. v tejto časti návrh navrhovateľa preto nepovažoval za dôvodný.
S poukazom na uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov vyhovel návrhu v rozsahu ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a výrokom II. návrh zamietol v nedôvodne uplatnenej časti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 14X ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov. V konaní bol odporca úspešný v časti o zaplatenie sumy XXX,XX €(v XX%) a navrhovateľ úspešný v časti o zaplatenie XXX,- €(v XX%), z čoho vyplýva, že úspešnejším účastníkom konania bol navrhovateľ, jeho čistý úspech má hodnotu XX%(XX-XX). O. v rámci trov konania si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške XX,XX € a trovy právneho zastúpenia vo výške XX,XX €. Z. právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § XX ods. X vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške XX,XX € a paušálnej náhrady režijných výdavkov. F. priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za X úkony právnej služby,( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie - návrh na začatie konania). F. v zmysle § 16 ods. X X. č. XXX/XXXX Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške X/XXX výpočtového základu za každý úkon právnej služby priznal právnemu zástupcovi paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške X,XX € za každý úkon právnej služby v roku XXXX, t. j. vo výške XX,XX € (X,XX € x X). Trovy konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., a to vo výške jeho čistého úspechu t.j. vo výške 10% zo súdneho poplatku t.j. vo výške 2,35 € a 10% z trov právneho zastúpenia t.j. vo výške 7,584 €.
Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 160 ods.1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.