Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. 09. 2015 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovanej Y. G., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, takto

rozhodol:

Podľa súd

obžalovanú Y. G. W. T. Á. Z. D. X. Ú., nar. XX. XX. XXXX v Martine, trvale bytom Z. Z., E. XXX/XX, živnostníčku

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. zo dňa 07.02.2013, pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 15.02.2012 v čase o 08.05 hod. z mobilného telefónu s telefónnym Č. XXXX XXX XXX z presne nezisteného miesta telefonicky kontaktovala starostu obce M. C. P., nar. XX.XX.XXXX a to na jeho služobný mobilný telefón s číslom XXXX XXX XXX, kde pri rozhovore so starostom obce C. P. mu oznámila nepravdivé informácie o U.. U. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V., D. X, a to, že je „úchyl“, bisexuál, drogový díler, mafián, že sú voči nemu vedené tri trestné oznámenia, že trpí pohlavným ochorením - kvapavkou, že jeho priateľku W. X. dostane do takých problémov ako už pred ňou dostal šesť dievčat, pričom starostu obce požiadala, aby tieto informácie sprostredkoval rodičom W. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je priateľka U.. U. Ď., na čo po telefonáte uvedené nepravdivé údaje o U.. U. Ď. starosta obce uviedol najskôr sestre W. X. - U.. R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a následne aj rodičom W. X., čím takto o Mgr. U. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V., D. X oznámila nepravdivé údaje, ktoré sú spôsobilé značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa , súd poškodeného U.. U. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V., s jeho nárokom na náhradu škody ho odkazuje na občianske súdne konanie.

O d ô v o d n e n i e

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. -05 dňa 07.03.2013 obžalobu na obvinenú Y. G., pre prečin ohovárania podľa Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Okresný súd svojím prvotným rozhodnutím dňa 26. 11. 2014 obžalovanú spod obžaloby prokurátora oslobodil postupom podľa ustanovenia , pretože mal za to, že skutok nie je trestným činom z dôvodu nepreukázania obžalobou najmä následkov spôsobených predmetným trestným činom a predpokladaných (t.j., že predmetnými výrokmi uvedenými v telefonáte starostovi obce nebola závažnou mierou ohrozená vážnosť poškodeného u spoluobčanov, nebol poškodený v zamestnaní, podnikaní, neboli ohrozené jeho rodinné vzťahy, nebola mu spôsobená ani iná vážna ujma ). Odvolací súd rozhodnutie I. stupňového súdu zrušil a vec okresnému súdu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Okresnému súdu v zdôvodnení rozhodnutia vytkol, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovanej, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, keď sa predovšetkým nevysporiadal so základnou otázkou, či obžalovaná kritického dňa telefonovala a kontaktovala starostu obce Kriváň. Krajský súd poukázal na to, že sa nemožno stotožniť so závermi okresného súdu v tom, že by predmetnými výrokmi nebola poškodenému závažnou mierou ohrozená jeho vážnosť u spoluobčanov a to či už v zamestnaní alebo v podnikaní, resp. že by mu neboli značnou mierou ohrozené jeho rodinné vzťahy. V tomto smere krajský súd poukázal napr. na tú skutočnosť, že poškodený bol vystavený okolnosti, že pracovník OO PZ Detva od neho požadoval zabezpečenie od jeho obvodnej lekárky potvrdenia o tom, že netrpí pohlavným ochorením. Rovnako došlo k rozpadu jeho vzťahu s priateľkou, ku komplikáciám v práci, k postoju jeho priateľov k nemu. Okresnému súdu uložil povinnosť vyriešiť predovšetkým otázku, či skutočne došlo k telefonátu zo strany obžalovanej a v prípade, že okresný súd dospeje k takémuto záveru, zváži, či jej konaním boli naplnené pojmové znaky prečinu ohovárania podľa Tr. zákona. Rešpektujúc zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, jeho zdôvodnenie a uloženú povinnosť, súd vykonal hlavné pojednávanie a to bez prítomnosti poškodeného, ktorého pobyt súdu toho času nie je známy. Súd sa snažil jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní zabezpečiť, avšak bezvýsledne ( na adrese uvedenej v obžalobe - Okružná 1, Banská Bystrica podľa poštového doručovateľa je neznámy, ďalej z tohto spisu súd mal vedomosť o jeho inom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. , kde evidujú adresu U. Ď. totožnú ako v obžalobe, súd sa mu pokúšal doručiť predvolanie aj na adresu zistenú z registra obyvateľov - V., Š. XX- rovnako bezvýsledne, pričom na túto adresu sa mu súd pokúšal predvolanie doručiť aj prostredníctvom OO PZ Slovenská Ľupča - , z ktorej správy súd zistil, že na pobyt ho na túto adresu prihlásila jeho teta dňa 15. 04. 2015 a to len z administratívnych dôvodov s tým, že im teta uviedla, že sa tu poškodený nezdržiava a ani nevedela uviesť miesto jeho terajšieho pobytu, napokon súd sa ho pokúšal skontaktovať aj telefonicky na ním uvedených telefónnych číslach v tomto trestnom konaní - , rovnako bez výsledku ). Po vrátení veci odvolacím súdom na hlavnom pojednávaní obhajoba návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Prokurátor navrhol dopočuť poškodeného na okolnosti, ako sa cítil po predmetnom telefonáte, po tom, čo musel zadovážiť potvrdenie od svojho lekára ohľadom toho, či trpel/netrpel pohlavnou chorobou, aké z toho pre neho boli následky u jeho priateľov, či ho hneď napadlo, že takýto telefonát mohla učiniť jedine obžalovaná, či pripúšťal možnosť, že ho mohla vykonať aj iná osoba a podobne. Prokurátor na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť adresu pobytu poškodeného. Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle , a v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho právneho názoru opätovne zhodnotil na hlavnom pojednávaní zistený skutkový stav veci, keď odvolací súd okresnému súdu neuložil povinnosť určitého dopočutia strany či inej osoby, obhajoba návrhy na doplnenie dokazovania nemala a obžaloba len navrhla dopočuť poškodeného na skutočnosti vyššie uvedené, ktorý návrh súd odmietol jednak z dôvodu, že uvedené otázky už poškodený zodpovedal na hlavnom pojednávaní predchádzajúcom prvotnému rozhodnutiu okresného súdu a jeho odpovede sú obsiahnuté v jeho výpovedi uvedenej nižšie v tomto rozsudku ( ako aj v prvotnom rozsudku ), navyše súd miesto jeho terajšieho pobytu nepozná a obžaloba ho súdu uviesť nevedela, súd návrh obžaloby preto považoval za nedôvodný, nadbytočný, nehospodárny.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprela. Vo svojej výpovedi dokazovala, že nemala žiadny dôvod poškodenému uškodiť. Uviedla, že intímny pomer s poškodeným ukončila začiatkom leta 2011 po naliehaní z jeho strany k tomu, aby viedli spoločný život, aby sa rozviedla, čo ona urobiť nechcela, pretože mala rodinu a uvedomila si, že je to to najdôležitejšie v jej živote. S rodinou žije aj v súčasnej dobe. Od rozchodu s poškodeným sa s ním nestretávala a to ani pracovne, hoci poškodený jej telefonovával a snažil sa o jej návrat do vzťahu. S firmou, v ktorej spoločne pracovali, rozviazala z organizačných dôvodov pracovnoprávny vzťah približne v rovnakom čase ako poškodený ( august 2012 ). Potvrdila, že v čase keď pracovala na živnosť v spoločnosti R. F. R..F.., používala služobný telefón s číslom XXXX XXX XXX a tento mala voľne položený na stole v jej kancelárii, ku ktorému malo prístup množstvo jej podriadených (30-40 ľudí), najmä ženy. Tento mobilný telefón mnohí z jej kolegov služobne používali a to aj vo februári 2012. Takto telefón necháva v kancelárii po dobu aj 5

- 6 hodín počas pracovných dní. Následne zmeškané hovory počas obedňajšej prestávky si prezrela a potom ho opäť položila na stôl a ďalej pracovala a to aj mimo jej kanceláriu. Poprela akýkoľvek dôvod na telefonát starostovi obce M. a vyslovila domnienku, že konanie poškodeného si vysvetľuje tým, že tento sa jej chce pomstiť za to, že sa s ním rozišla. Nevie si však vysvetliť časový odstup od ich rozchodu do podania trestného oznámenia ( viac ako pol roka ). Rovnako poprela, že by si po rozchode s poškodeným o ňom nejaké informácie zisťovala. Obhajca obžalovanej dokazoval, že obžaloba stojí od počiatku iba na domnienkach o osobe páchateľa, ktoré však neboli v konaní preukázané. Podľa obhajoby rovnako nebolo preukázané ani naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu ohovárania, pretože obžaloba v konaní nepredložila žiadny dôkaz o spôsobení vážnej ujmy na právach poškodeného, o znížení jeho cti a dôstojnosti v značnej miere, či poškodení vzťahov tak rodinných, ako aj profesionálnych.

Poškodený U.. U. Ď. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pomer s obžalovanou mali už pred jeho nástupom do firmy a trval asi 2 roky. Aj keď obžalovaná bola vydatá, mala záujem sa rozviesť, on ich vzťah však hodnotil len ako intímny, z jeho strany tento nepovažoval za vážny. Práve on uvedený vzťah ukončil po tom, čo sa o rodine obžalovanej, o jej minulosti, dozvedel určité informácie, aké na hlavnom pojednávaní neuviedol a toto sa udialo niekedy v máji 2011. Dokazoval, že po rozchode sa obžalovaná na neho informovala prostredníctvom jeho známych. Na požiadanie súdu však identifikačné údaje o týchto osobách poškodený na hlavnom pojednávaní, ani na dodatočnú písomnú výzvu, neuviedol, nechcel uviesť. Potvrdil, že k služobnému mobilu obžalovanej mali v jej kancelárii prístup aj iné osoby v počte cca 20-30 ľudí. Podotkol však, že číslo, z ktorého bol uskutočnený hovor starostovi obce M., podľa neho bol súkromným číslom obžalovanej a tento mobilný telefón si vždy nosila so sebou. Po rozchode s obžalovanou nadviazal vzťah s W. ( neskôr W. ) X.. Tento až do predmetného telefonátu starostovi bol podľa poškodeného normálny, následne došlo k jeho zhoršeniu a tiež sa naštrbil aj jeho vzťah s rodinou W. X.. Okrem uvedeného sa zhoršili aj jeho vzťahy s okolím, priatelia sa mu vyhýbali, neprijímali jeho telefonické hovory, utrpelo aj jeho spoločenské postavenie, pretože ľudia ( aj obchodní partneri ) s ním prestali komunikovať, z čoho pramenila jeho následná znížená výkonnosť v práci a strata na zárobku. Rovnako vplyvom informácií uvedených v predmetnom telefonáte mal problémy aj v nadväzovaní nových vzťahov, pretože ľudia sa o ňom dopočuli rôzne negatívne veci. Aj keď sa s W. X. rozišiel asi po jednom roku od predmetného telefonátu, skutočnosti uvedené v tomto telefonáte sa medzi nimi neustále premieľali. Poškodený je presvedčený, že jeho neúspech v rodinnom aj pracovnom živote zapríčinila práve obžalovaná svojim telefonátom, pretože dovtedy požíval v spoločnosti určitú vážnosť, ktorú si za roky vybudoval. Pokiaľ ide o vzťah s W.O. X., poškodený veril v jeho budúcnosť aj napriek značnému vekovému rozdielu, čo však po telefonáte obžalovanej už nebolo možné. Na hlavnom pojednávaní poškodený dokazoval, že sa snažil po telefonáte obsah týchto nepravdivých informácií pred rodičmi priateľky vyvrátiť, ale na základe vypočutých informácií si už jej rodičia vytvorili o ňom skreslený obraz a ich vzťahy zostali až do ukončenia vzťahu s W. napäté. Ďalej uviedol, že po rozchode so slečnou X., mal ďalší vzťah, ktorý bol ukončený z dôvodu, že 22-ročná dcéra jeho družky im oznámila, že sa v meste dopočula o pohlavnej chorobe, ktorou mal poškodený trpieť a táto informácia bola dôvodom na skončenie tohto vzťahu. Na záver pokiaľ poškodený hodnotil výpoveď svedka P. Š., na hlavnom pojednávaní poukázal na jeho platonickú zamilovanosť do obžalovanej. Titulom ušlého zisku, nákladov vynaložených v súvislosti s touto trestnou vecou, si poškodený na hlavnom pojednávaní uplatnil škodu vo výške 4.883,23,- Eur s tým, že nemajetkovú ujmu si bude uplatňovať v občianskom súdnom konaní.

Svedok C. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.02.2012 mu ako starostovi obce M. telefonovala na služobný mobilný telefón neznáma pani, ktorá sa mu aj predstavila, určite nie menom

G. a uviedla mu, že je asistentkou polície. Ďalej mu uviedla o osobe poškodeného skutočnosti uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku ( v skutkovej vete ). Svedok tieto informácie na požiadanie telefonujúcej ženy sprostredkoval rodine W. X. a to najskôr jej sestre U.. R. X. a následne aj obom rodičom. Takýto postup pokladal za svoju povinnosť, ako starostu obce a tej skutočnosti, že mu telefonovali z polície, z ktorého dôvodu považoval oznámené informácie za hodnoverné. Počul, ako W. X. sa k vzťahu s poškodeným pred rodičmi priznala, tiež potvrdila, že poškodeným na jej meno bolo založené občianske združenie, aj na leasing zadovážené motorové vozidlo. Po oboznámení rodinných príslušníkov s poskytnutými informáciami ešte v ten istý deň svedok telefonoval na volajúce číslo späť s tým, že uvedené údaje o poškodenom rodine X. odkázal, za čo mu neznáma žena poďakovala. Svedok nevedel uviesť, či telefonát vykonala práve obžalovaná, nakoľko od telefonátu už uplynul dlhší čas a podľa hlasu cez telefón a na živo, po tom, čo obžalovanú počul či už v rámci úkonov v prípravnom konaní alebo aj na hlavnom pojednávaní, identifikáciu učiniť nevedel. Ďalej uviedol, že obžalovanú nikdy predtým nevidel, rovnako poškodeného, avšak poškodený ho po telefonáte jeden krát navštívil na obecnom úrade v súvislosti s prejednávanou vecou, kedy pred svedkom vyslovil podozrenie, že skutok zrejme spáchala obžalovaná, pretože iba ona o ňom mohla uviesť také informácie. Na záver vypovedal, že predmetné informácie o poškodenom ďalej nikomu okrem rodiny X. neuviedol.

Svedok P. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného aj obžalovanú pozná z práce. Obžalovaná pôsobila ako jeho priama podriadená a poškodený bol podriadený jej. Potvrdil, že služobný telefón obžalovanej používali aj iní zamestnanci spoločnosti, vrátane neho, pretože obžalovaná ho nechávala na stole v kancelárii. Nezasahoval do súkromného vzťahu medzi obžalovanou a poškodeným, aj keď vzťah na pracovisku neuznáva. Poškodený mu však viackrát ohľadom vzťahu s obžalovanou telefonoval, jednalo sa o dlhé telefonáty, v rámci ktorých svedok len načúval. Po ich rozchode počul od každého z nich inú verziu dôvodu skončenia ich vzťahu. Takto poškodený svedka v prvej polovici roka 2012 kontaktoval a uviedol mu, že obžalovaná bude pre svoje konanie obvinená z ohovárania, že ju to bude stáť veľa peňazí a energie. Na hlavnom pojednávaní deklaroval tvrdenia uvedené v jeho čestnom prehlásení ( čl. 19 spisu ), z ktorých vyplývajú telefonické vyjadrenia poškodeného na adresu obžalovanej, pričom poškodený telefonáty ukončil slovami, že: „od lásky je len krok k nenávisti a to sa práve deje“. Následne sa už spolu na túto tému nerozprávali. Svedok dokazoval, že poškodený po rozchode s obžalovanou nebol v pohode, jeho pracovné výkony v roku 2012 rapídne klesli. Pokiaľ sa aj poškodeného na pokles jeho výkonov v roku 2012 pýtal, nedostal od neho žiadnu odpoveď. Poprel tvrdenie poškodeného, že by bol platonicky do obžalovanej zamilovaný, poukázal na svoj 23 - ročný harmonický manželský vzťah a na skutočnosť, že obžalovanú iba obdivoval za to, že sa dokázala porozprávať s osobou na úrovni ale aj s bezdomovcom a zároveň mala schopnosť podnietiť svojich podriadených k dosiahnutiu čo najvyšších pracovných výkonov, čo bola jej kladná vlastnosť, z ktorej aj svedok mal osoh v podobe prínosu vyšších ziskov. Takto dokazoval, že v čase spolupráce obžalovanej a poškodeného, títo patrili medzi jeho najvýkonnejších pracovníkov, dosahovali najväčší obrat so 100 % prekročením plánu.

Svedkyňa U.. R. X. uviedla, že je sestrou W. ( W. ) X.. Dokazovala, že poškodeného nepozná, tohto prvý krát videla na polícii v súvislosti s úkonmi v tejto trestnej veci. Vypovedala ku skutočnostiam, ktoré jej oznámil starosta obce Imrich Paľko s tým, že zadovážené informácie o poškodenom spoločne oznámili jej rodičom. Pred ostatnými ľuďmi ich nepreberali, nerozširovali a to ani ona sama. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či tieto informácie o poškodenom sú pravdivé alebo nie, keďže pred skutkom a to ani jej rodičia poškodeného nepoznali. Nemala vedomosť o tom, že jej sestra v tom čase vôbec mala nejakého priateľa, preto k poškodenému ani nemala vytvorený žiadny vzťah. Ďalej vypovedala, že sestra s poškodeným sa ani po skutku nerozišli, ich vzťah pretrvával, pričom spolu viedli aj spoločnú domácnosť. Kedy sa ich vzťah skončil, uviesť nevedela. Čo sa týka vzťahu poškodeného s ich rodinou, i napriek tomu, že sa o vzťahu sestry s poškodeným dozvedeli, že po skutku sestra tento vzťah neukončila, nie je možné hovoriť o nejakom vzájomnom rodinnom vzťahu, lebo tento sa nijako nerozvinul. Na záver podotkla, že rodičia boli zásadne proti tomuto vzťahu, veci okolo neho sa snažili aj riešiť ( prostredníctvom právnika riešili to, aby sestra už ďalej nefigurovala v občianskom združení, tiež ohľadom leasingu vozidla a podobne ).

Matka W. ( W. ) X. - svedkyňa R. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodeného pred skutkom nepoznala, dnes ho pozná len z videnia. Z informácií, ktoré jej sprostredkoval starosta obce C. P.Ľ., sa ťažko spamätávala, bola z nich v šoku, avšak ich pravdivosť si nikdy neoverovala. Dcéra im však potvrdila, že je konateľkou občianskeho združenia, že na jej meno na leasing bolo zadovážené motorové

vozidlo ( pričom svedkyňa podotkla, že dcéra ani vodičský preukaz v tej dobe nemala ), že rovnako na jej meno poškodený zadovážil mobilný telefón, že jej aj kúpil čižmy, pričom na takomto konaní dcéra nevidela nič zlé. Keďže za správanie dcéry sa hanbila, predmetné informácie nikomu ďalšiemu neuviedla. Dcéra W. i napriek tomu, že na ňu naliehala sa s poškodeným po skutku nerozišla. Uvedenú situáciu sa preto snažili zmierniť aspoň tým, že dosiahli vyňatie dcérinho mena z podnikateľských aktivít poškodeného ( podarilo sa im zrušiť jej postavenie ako konateľky v občianskom združení, tiež prevzatie leasingu inou osobou ). Podľa svedkyne ich vzťah skončil v januári 2013. Počas trvania tohto vzťahu kvalita ich rodinného života sa podstatne zhoršila ( nielen medzi dcérou a svedkyňou ale aj medzi svedkyňou a jej manželom ). Po ich rozchode sa tieto rodinné väzby zlepšili, dcéra býva s nimi v spoločnej domácnosti, avšak len pod podmienkou, že o poškodenom sa v ich domácnosti nebude rozprávať. V minulosti bol jej vzťah s dcérou veľmi dobrý. Pokiaľ ide o ich rodinu a nejaký vzťah k poškodenému, svedkyňa uviedla, že žiadny neexistoval, tohto pred skutkom nepoznali a ani po skutku sa tento vzťah nerozvinul i napriek tomu, že dcéra pokračovala v tomto vzťahu.

Svedok Jozef Vrana - otec svedkyne W. X., na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď svojej manželky R. X., popísal priebeh situácie, kedy im starosta C. P. oznámil skutočnosti týkajúce sa ich dcéry a poškodeného, pričom potvrdil, že dcéra W. sa s poškodeným aj po skutku naďalej stretávala, začala u neho bývať a ani na žiadosť oboch rodičov sa s ním nerozišla. Dokazoval, že s poškodeným nie je, ani nikdy nebol v žiadnom a to ani rodinnom vzťahu. K jeho osobe nevedel nič bližšie uviesť, oznámené informácie o ňom nikomu neuviedol. Pred skutkom poškodeného nepoznal, nevedel, že dcéra má nejaký vzťah.

Svedkyňa W. (W.) X. - bývalá priateľka poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o skutku sa dozvedela od rodičov a aj napriek ich zákazu vzťah s poškodeným neukončila. Tento trval asi od augusta 2011 a skončil sa až po niekoľkých mesiacoch od spáchania skutku. Dôvodom rozchodu boli najmä ich rozdielne záujmy, nie obsah informácií, ktoré sa o poškodenom dozvedela. Ďalej uviedla, že nevie o tom, že by predmetné informácie boli ešte niekde, niekým riešené, riešili sa len v rámci ich rodiny. Ona tieto nikomu ďalšiemu nepovedala. Dokazovala, že v čase chodenia, či spolužitia s poškodeným a ich účasti na rôznych spoločenských, kultúrnych akciách, si nevšimla, že by pod vplyvom uvedených informácií z telefonátu bola nejakým spôsobom znížená jeho dôstojnosť u jeho kamarátov, či známych. Rovnako nebola narušená ani intenzita jeho spoločenského života. Po skutku došlo však k zhoršeniu jej rodinných vzťahov, na druhej strane však svedkyňa uviedla, že aj bez ohľadu na skutočnosti vyplývajúce z uskutočneného telefonátu by poškodeného rodičom nepredstavila, pretože aj ona sama si uvedomovala značný vekový rozdiel medzi nimi, s poškodeným spoločnú budúcnosť neplánovala. Od poškodeného vedela, že tieto informácie mohla starostovi obce povedať len obžalovaná, lebo sa nevie zmieriť s ich rozchodom a chce sa mu pomstiť. Potvrdila, že na prosbu poškodeného bola konateľkou občianskeho združenia.

Na hlavnom pojednávaní sa súd ďalej oboznámil s lustráciou aktívnych mobilných telefónov obžalovanej, s údajmi o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke z telefónneho čísla 0915866381 od telekomunikačnej spoločnosti Orange. Z obsahu zabezpečených údajov o prichádzajúcich a odchádzajúcich hovoroch zo služobného telefónu obžalovanej vyplýva, že dňa 15.02.2012 bol z tohto telefónneho čísla o hod. uskutočnený hovor v trvaní 392 sekúnd na telefónne číslo patriace služobnému úradu starostu obce M. C. P., pričom následne v ten istý deň v čase o 12:48:03 hod. uskutočnil telefonát starosta obce späť na uvedené číslo a tento hovor trval 495 sekúnd. Ďalej sa súd oboznámil so zápisnicou o konfrontácii svedka C. P. s obžalovanou /č.l. 52/, správou od telekomunikačnej spoločnosti /č.l. 56-58/, lustráciou mobilných telefónov /č.l. 65-66/, e-mail poškodeného adresovaného svedkovi P. Š. /č.l. 67/, správou U.. U. ohľadom zdravotného stavu poškodeného /č.l. 69/, listinami predloženými poškodeným ohľadom občianskeho združenia, či leasingu motorového vozidla /č.l. 70-76/, výpisom z obchodného registra /č.l. 79/, správou od X. k leasingovej zmluve /č.l. 82/, správou spoločnosti C. G. /č.l. 83/, správou o povesti na obžalovanú /č.l. 122/, zoznamom jej priestupkov /č.l. 123/ a odpisom z registra trestov /č.l. 124/.

Podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Je potrebné k vyššie uvedenému zneniu ustanovenia § 373 Tr. zákona uviesť, že jednotlivé možné následky sú uvedené alternatívne. Vždy však musí ísť o nepravdivý údaj, pričom v trestnom konaní je

nevyhnutné dokázať jeho nepravdivosť. Navyše takýto údaj musí byť spôsobilý vyvolať ďalej uvedené alternatívne následky, čo tiež musí byť v trestnom konaní dokázané. Nepravdivým údajom je taký údaj, ktorý nezodpovedá skutočnosti, môže byť oznámený rôznou formou, aj telefonicky, pričom stačí, že je oznámený páchateľom len jednej osobe odlišnej od ohováraného. Ohrozenie vážnosti u spoluobčanov môže spočívať v oznámení údaja, že napr. trpí určitou sexuálnou deviáciou a pod.. Jedná sa o ohrozovací delikt, nebezpečenstvo nehrozí bezprostredne, ale má charakter tzv. vzdialeného nebezpečenstva a toto ani nemusí vzniknúť. Podstatné je, že tento trestný čin je dokonaný už samotným oznámením nepravdivého údaja spôsobilého značnou mierou ohroziť vážnosť iného u spoluobčanov, resp. spôsobiť ďalšie zákonom predpokladané následky.

Pri takto vykonanom dokazovaní, v zmysle zdôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho pre okresný súd zaväzujúcich pokynov a právneho názoru, keď odvolací súd okresnému súdu vytkol, že sa predovšetkým nevysporiadal so základnou otázkou a to, či obžalovaná v kritický deň telefonovala a kontaktovala starostu obce Kriváň, súd tak učinil a nanovo vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním vyvstala pochybnosť v tom, či práve obžalovaná takýto telefonát uskutočnila. Obžalovaná od počiatku uskutočnenie predmetného telefonátu starostovi obce poprela. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že starostovi sa síce volajúca osoba a to žena aj predstavila, avšak podľa starostu uviedla iné meno, než je meno obžalovanej, tento sa podľa hlasu nevedel vyjadriť k tomu, či predmetný telefonát jednoznačne vykonala práve obžalovaná a ďalej dokazovaním bolo preukázané ( či už výpoveďou obžalovanej, tiež poškodeného a aj svedka Š. ), že mobilný telefón, z ktorého bol predmetný telefonát vykonaný bol položený v kancelárii obžalovanej a malo k nemu prístup viacero ľudí v počte 20 až 40, najmä žien. Aj keď poškodený vypovedal, že jedine obžalovaná mohla takýto telefonát učiniť, lebo sa mu chcela takto pomstiť za to, že sa s ňou rozišiel, súd poukazuje na to, že sa jednalo len o jeho domnienku a nemožno v tomto smere opomenúť okolnosti, ktoré dokazovaním vyšli najavo a to, že nebolo preukázané, z ktorej strany došlo k rozpadu ich vzťahu ( keď obžalovaná tvrdila, že sa s poškodeným rozišla ona, keď po nej poškodený požadoval, aby sa rozviedla a keď si uvedomila, čo pre ňu rodina znamená, pričom aj v súčasnej dobe žije so svojou rodinou, naopak poškodený trval na tom, že sa s obžalovanou rozišiel on po tom, čo sa o nej dozvedel určité skutočnosti, ktoré na hlavnom pojednávaní uviesť nechcel, že tento vzťah od počiatku hodnotil len ako intímny, nepovažoval ho za vážny, pričom aj svedok Š. poznal dve verzie ich rozchodu, jednu podľa obžalovanej a jednu podľa poškodeného, keď ďalej tento svedok vypovedal aj to, že práve poškodený mu viackrát telefonoval, boli to dlhé telefonáty a týkali sa ich vzťahu, t.j. vzťahu poškodeného s obžalovanou a jednalo sa o monológ poškodeného a tiež svedok uviedol, že poškodený mu povedal, že obžalovaná bude obvinená z ohovárania, že ju to bude stáť veľa peňazí a energie, že od lásky je len krok k nenávisti a že to sa práve deje ). Je potrebné z hľadiska hodnotenia dôkazov prihliadať aj na chronológiu ich vzťahu, rozchodu, čas spáchania skutku a je potrebné poukázať na to, že sa rozišli pred letom roku 2011, že dlhé telefonáty medzi poškodeným a svedkom Š.M. prebiehali pred dňom spáchania skutku, že začiatkom roka 2012 svedkovi poškodený uviedol vyššie uvedené slová a že skutok sa stal 15. 02. 2012, čo je doba viac ako 8 mesiacov od ich rozchodu. Poškodený pritom na hlavnom pojednávaní vypovedal o žiarlivostnom konaní zo strany obžalovanej po ich rozchode, čím sa snažil poukázať v tomto trestnom konaní na jej motív na spáchanie toho trestného činu, avšak i napriek tomu, že ohľadom umocnenia takéhoto jeho tvrdenia aj navrhol vypočuť svedkov ( keď na hlavnom pojednávaní uviedol len ich mená, bez adries a na hlavnom pojednávaní mu bola uložená povinnosť oznámiť súdu ich adresy ), i napriek následnej výzve súdu na oznámenie ich identifikačných či kontaktných údajov, požadované súdu neoznámil. Preto súd horeuvedené skutočnosti na rozdiel od poškodeného vyhodnotil tak, že práve poškodený nebol uzrozumený s ich rozchodom, keď po rozchode o ňom so svedkom Š. viedol dlhé rozhovory, v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nemal snahu na posilnenie svojich tvrdení dostatočným spôsobom označiť svedkov, či zúčastniť sa ďalších pojednávaní. Naopak takéto žiarlivostné prejavy zo strany obžalovanej neboli dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázané, obžalovaná sa vrátila ku svojej rodine a súd po tak dlhej dobe od jej rozchodu s poškodeným do času spáchania skutku, nevidel na takom konaní, aké je popísané s skutkovej vete výroku rozsudku, motív. Preto na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že v danom prípade existujú pochybnosti ohľadom páchateľa žalovaného trestného činu a preto s poukazom na zásadu in dubio pro reo obžalovanú spod obžaloby prokurátora oslobodil, lebo nebolo jednoznačne na hlavnom pojednávaní dokazovaním preukázané, že predmetný telefonát vykonala práve obžalovaná.

Pokiaľ aj okresný súd pri svojom prvom rozhodovaní obžalovanú oslobodil z iného dôvodu ( podľa písm. b) ), keď už v tomto rozhodnutí uviedol, že ak by aj obžalovanú nebol oslobodil z tohto iného dôvodu, učinil by tak podľa písm. c) , s poukazom na zdôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, v ktorom sa krajský súd nestotožnil s dôvodmi oslobodzujúceho rozhodnutia prvostupňového súdu v tom smere, že poškodenému predmetnými výrokmi uvedenými v telefonáte starostovi obce nebola značnou mierou ohrozená jeho vážnosť u spoluobčanov a nebol poškodený či už v zamestnaní alebo podnikaní a neboli značnou mierou ohrozené aj jeho rodinné vzťahy, a ktorým právnym názorom krajského súdu je okresný súd viazaný, preto dospel súd k záveru, že skutok je trestným činom, oznámené údaje boli nepravdivé a boli spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, či spôsobiť mu inú vážnu ujmu, avšak tak, ako je o už vyššie uvedené, z dôvodu pochybností v osobe páchateľa, súd obžalovanú postupom podľa spod obžaloby oslobodil.

O nároku poškodeného U.. U. Ď. súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.