Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa Slovenská republika - Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, F. Lehára 18, Lučenec, IČO: 30 794 536 proti odporcovi JUDr. Viliam König, súdny exekútor, Hlbiny 2, Zvolen, o zaplatenie 1 201,98 € takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 17. 2. 2015 domáhal zaplatenia sumy 1 201,98 Eur s príslušenstvom na tom základe, že právny predchodca navrhovateľa Národný úrad práce - Okresný úrad práce Lučenec podal dňa 26. 10. 2001 na exekútorský úrad Viliama Königa so sídlom vo Zvolene, Hlbiny 2 návrh na vykonanie exekúcie - peňažné plnenie. Predmetom exekučného konania, vedeného pod číslom Ex 1375/2001 bolo vymoženie pohľadávky Národného úradu práce - Okresného úradu práce Lučenec vo výške 217 300,- Eur (7 213,04 Eur), ktorú evidoval voči povinnej B. O., nar. XX. 8. XXXX, trvale bytom R. XX, U.. Dňa 11. 1. 2002 bolo oprávnenému doručené upovedomenie o začatí exekúcie Ex 1375/2001 zo dňa 19. 12. 2001, v ktorom je uvedené, že exekúcia sa vykonáva zrážkami zo mzdy, predajom hnuteľných vecí alebo prikázaním pohľadávky z účtu. Dňa 27. 3. 2002 boli oprávnenému doručené exekučné príkazy na vykonanie exekúcie, prikázaním pohľadávky z účtu v banke Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a VÚB, a.s. Bratislava. Minister spravodlivosti SR pozastavil JUDr. Viliamovi Königovi súdnemu exekútorovi výkon exekútorského úradu so sídlom vo Zvolene, Hlbiny 2 s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 7. 2009. Zástupca súdneho exekútora Mgr. Milan Somík dňa 6. 3. 2013 požiadal oprávneného o oznámenie, či eviduje nejaké úhrady od povinnej, resp. od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa. Žiadosť bola doručená oprávnenému dňa 13. 3. 2013. Oprávnený zaslal dňa 14. 3. 2013 súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi oznámenie, v ktorom uviedol, že počas exekučného konania zaznamenal platbu vo výške 800,- Sk (26,57 Eur) od povinného a platbu vo výške 6,55 Eur od súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny požiadal dňa 16. 7. 2013 súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka o oznámenie, či povinná počas výkonu exekúcie poukazovala nejaké finančné prostriedky pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi, nakoľko túto vedomosť nemal a v prípade, že vznikla úradu škoda bolo potrebné ju prihlásiť do prebiehajúceho trestného konania, vedeného proti JUDr. Viliamovi Königovi. Dňa 5. 8. 2013 bolo Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec doručený prípis súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka, v ktorom oznámil, že povinná poukázala finančné prostriedky pôvodnému súdnemu exekútorovi od roku 2002 do februára 2013. Prílohou tohto prípisu bolo prehľad úhrad, evidovaných k spisu Ex 1375/2001. Súčasne oznámil, že povinná od marca 2013 poukazuje mesačné platby vo výške 17,- Eur na účet súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka. Z predloženého prehľadu úhrad evidovaných k spisu

Ex 1375/2001 vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Viliam König prijal od povinnej od roku 2002 do februára 2013 finančné prostriedky v celkovej výške 1 208,53 Eur a oprávnenému z uvedenej sumy poukazuje iba časť 6,55 Eur (uhrádzané dňa 5. 2. 2010), napriek tomu, že v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a uplynutí ďalších zákonov v znení neskorších predpisov bol súdny exekútor povinný do 7 dní odo dňa prijatia plnenia vykonať výplatu finančných prostriedkov oprávnenému. Na základe uvedených skutočností mal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec oprávnené podozrenie, že JUDr. Viliam König použil finančné prostriedky vo svoj prospech. JUDr. Viliam König si týmto konaním prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak Úradu práce sociálnych vecí a rodiny škodu vo výške 1 201,98 Eur. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec preto podal dňa 13. 8. 2003 na Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Pôvodne bola oznámená škoda vo výške 1 208,53 Eur a ďalšie šetrenie bolo zistené, že suma vo výške 6,55 Eur, ktorá bola dňa 5. 2. 2010 poukázaná oprávnenému súdnym exekútorom nebola poukázaná od náhradníka Mgr. Milana Šupu a od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa. Nakoľko suma 6,55 Eur bola poukázaná na účet oprávneného v čase, keď už mal Viliam König pozastavený výkon exekútorského úradu vo Zvolene, oprávnený bol v tom, že ich poukázal Mgr. Milan Somík.

Odporca vzniesol námietku premlčania , pretože pohľadávka je premlčaná, nakoľo právo na náhradu škody žalobcu sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa a neprichádza do úvahy už skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subscituárne . Právny vzťah súdneho exekútora účastníka konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. Ustanovenie Exekučného poriadku odkazuje na zákon o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu a ktorú spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať škody podľa tohto zákona proti štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Z tohto dôvodu odporca žiadal návrh zamietnuť v plnom rozsahu.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z návrhu na exekúciu, z upovedomenia o začatí exekúcie, z exekučného príkazu, z prípisu oprávneného, z oznámenia oprávneného, z dožiadania oprávneného, z oznámenia súdneho exekútora, z prehľadu úhrad, z oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu, z výpisu z účtu, z fotokópie doručeniek zistil tento skutkový stav:

Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 10. 2001 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa Národný úrad práce- Okresný úrad práce Lučenec na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec , ktorým uznal súd vinnou Andreu O. zo spáchania trestného činu podvodov, uložil jej povinnosť nahradiť Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce Lučenec spôsobenú škodu vo výške 220 000,- Sk a z tohto dôvodu navrhli, aby súdny exekútor Viliam König vymohol pohľadávku. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie Ex 1375/2001-4 vyplýva, že odporca ako súdny exekútor vydal toto upovedomenie o začatí exekúcie na vymáhanie pohľadávky vo výške 217 300,- Sk. Z exekučného príkazu Ex 1375/2001-12 a Ex 1375/2001-11 vyplýva, že odporca ako súdny exekútor vydal tieto exekučné príkazy na vymoženie pohľadávky 217 300,- Sk a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke Slovenská sporiteľňa, a.s. a VÚB, a.s. Z listu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 6. 3. 2013 vyplýva, že súd vyzval Mgr. Milana Somíka, súdneho exekútora, ktorý zastupuje JUDr. Viliama Königa, súdneho exekútora, aby oznámili, či evidujú nejaké úhrady od povinnej pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Königovi. Z oznámenia Mgr. Milana Somíka súdneho exekútora, ktorý zastupoval JUDr. Königa zo dňa 23. 7. 2013 vo veci Ex 1375/2001 vyplýva, že povinná poukazovala finančné prostriedky pôvodnému súdnemu exekútorovi od roku 2002 do februára 2013 a od marca 2013 poukazuje pravidelné mesačné splátky vo výške 17,- Eur na ich exekučný úrad. Z prehľadu úhrad evidovaných k spisu Ex 1375/2001 vyplýva, že od 21. 2. 2002 do 19. 11. 2009 povinná splácala dlžnú

sumu. Z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 9. 8. 2013 vyplýva, že podali na Okresnom riaditeľstve PZ vo Zvolene oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu voči odporcovi, ktorý ako súdny exekútor prijal v danej veci platby od povinnej, avšak tieto oprávnenému nepoukázal. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec a z výpisu z účtu potom vyplýva, že odporca poukázal sumu 6,55 Eur v prospech navrhovateľa dňa 26. 1. 2010.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne, nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku 7 ods. 2 a 5 SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších zmien a doplnkov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) Nezákonným rozhodnutím, b) Nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) Rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, d) Nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 horecitovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu, Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Národný úrad práce, Okresný úrad práce Lučenec podal dňa 26. 10. 2001 na exekútorský úrad Viliama Königa so sídlom vo Zvolene, Hlbiny 2, t.j. u odporcu návrh na vykonanie exekúcie - peňažné plnenie a to na vymoženie pohľadávky vo výške 217 300,- Sk (7 213,04 Eur) voči povinnej B. O.. Následne na to súdny exekútor vo veci Ex 1375/2001-4 vo veci oprávneného právneho predchodcu navrhovateľa voči povinnej Andrey O. vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky 217 300,- Sk. Náseldne na to súdny exekútor Viliam König vo veci vydal exekučné príkazy Ex 1375/2001-11 a Ex 1375/2001-12 a to príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov v banke Slovenská sporiteľňa, a.s. a VÚB, a.s. Následne na to súdny exekútor Mgr. Milan Somík ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa vo veci Ex 1375/2001 oznámil Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, že povinná poukázala finančné prostriedky pôvodnému súdnemu exekútorovi od roku 2002 až do februára 2013 a od marca 2013 začala poukazovať pravidelné mesačné splátky vo výške 17,- Eur na ich exekučný úrad a to vo veci Ex 1375/2001. Ďalej do spisu bolo predložené aj prehľad úhrad, evidovaných k spisu Ex 1375/2001 o tom, ako povinná posielala platby na účet súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa. Z vyjadrení navrhovateľa, z výpisu z účtu navrhovateľa potom vyplýva, že sumu 6,55 Eur poslal odporca ako súdny exekútor navrhovateľovi dňa 26. 1. 2010. Nakoniec tieto skutočnosti nepopieral ani odporca. Sporom v tomto konaní zostala otázka, či v konaní je pasívne legitimovaný odporca. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohu štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom substituárne . Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. V zmysle Exekučného poriadku súdny exekútor

však zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa exekučného poriadku. Ustanovenie Exekučného poriadku odkazuje na o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody podľa proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takto však nebol uplatňovaný nárok zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR kde k postaveniu súdneho exekútora Ústavný súd SR uviedol, že podľa Exekučného poriadku „exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“)“ Podľa Exekučného poriadku „exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydanom v exekučnom konaní“. Z tejto legálnej definície postavenie exekútora vyplýva, že exekútor sa podieľa na výkone súdnej moci v rozsahu kompetenčného , ktorý ustanovuje, že súdy rozhodujú v občiansko-právnych a trestno-právnych veciach. K občiansko- právnym veciach sa radí aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor je podľa trestno- právnych predpisov dokonca považovaný za verejného činiteľa. Podiel exekútora na súdnej moci v rozsahu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je podľa názoru Ústavného súdu základným východiskom pre úpravu právneho postavenia exekútora, ktoré má svoj základ v exekučnom poriadku. Právne postavenie exekútora je termínované tým, že vykonáva úlohy (orgánu verejnej, štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenia subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 v rozsahu ustanovenom zákonom (, ). Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť ani spod režimu ustanoveného v článku 2 ods. 2 . Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj v spojení s bodom 3 o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalší nález Ústavného súdu SR č. -45, kde v odôvodnení bode 34 sa okrem iného uvádza, že Ústavný súd nespochybňuje svoje predchádzajúce závery, vyplývajúce z Nálezu sp. zn. v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora prenáša na štát, aplikuje sa naň právny režim V bode 32 sa uvádza, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava ( Exekučného poriadku) a konštatuje to aj Ústavný súd vo svojej uvedenej judikatúre. Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa Pri realizácii úkonu exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania.

Na základe týchto skutočností mal súd za to, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže navrhovateľ si mal na základe tohto skutkového stavu uplatniť náhradu škody voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a nakoľko v konaní mal plný úspech odporca, ktorý si neuplatnil náhradu trov konania a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).