Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-20-2022.pdf
PDF · 88.98 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: R. B., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX M. V. Č.. X, o zaplatenie 438,23 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 438,23 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 77,64 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 46,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou na Okresný súd Banská Bystrica podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 438,23 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 77,64 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 46,36 eur a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.11.2020 žalobca vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese M. V. X, pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. 0XXXXX. Listom zo dňa 01.12.2020 zaslal žalobca žalovanému výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia výzvy, pričom mu ponúkol možnosť odpustenia 15% dlhu v prípade úhrady do 31.12.2020, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach, t.j. dlh vo výške 562,23 eur. Žalovaný škodu neuhradil. Žalovanému bola zaslaná predžalobná výzva na zaplatenie škody. Žalovaný škodu do dňa podania žaloby neuhradil.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 16.12.2021 platobný rozkaz sp. zn. 41Up/1451/2021, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby sa v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 14.04.2022 upovedomil žalobcu o postúpení veci Okresnému súdu Galanta. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 19.04.2022.
3. Žaloba a ostatné písomnosti boli žalovanému doručené postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, § 106 ods. 3 CSP dňa 05.10.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 438,23 eur, išlo
o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 20.09.2022. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Protokol č. XXXXXX o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 09.11.2020, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny s Prílohou č. 1 (detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny) zo dňa 9.11.2020, výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov zo dňa 1.12.2020, ktorej súčasťou bol aj príkaz na úhradu, predžalobná výzva na zaplatenie škody zo dňa 06.09.2021,s fotokópiu doručenky s poznámkou, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 9.11.2020 bola žalobcom vykonaná kontrola odberu elektriny na odbernom mieste: M. V. X, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy.
7. V Protokole o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX zo dňa 9.11.2020 bolo uvedené, že na mieste neoprávneného odberu overovacie plomby elektromeru boli neporušené a zabezpečovacie plomby na svorkovnici elektromera boli porušené. Odberné miesto bolo bez platnej zmluvy. V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenal spotrebu.
8. V predloženom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 9.11.2020 bolo uvedené, že neoprávnený odber trval od 11.5.2020 do 9.11.2020 (počet dní 183; počet hodín denne 12). Vzniknutá škoda v celkovej sume 562,23 eura, bola vypočítaná v súlade s ustanoveniami Vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a pozostáva z ceny za neoprávnene odobratú elektrinu v rozsahu 2 495,000 kWh vo výške 438,23 eura, z nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu vo výške 77,64 eura a z DPH z nákupnej ceny elektriny vo výške 46,36 eura. Náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu boli k výške škody pripočítané podľa ustanovenia § 1 ods. 7 vyššie uvedenej vyhlášky a DPH z nakúpenej ceny elektriny podľa ustanovenia § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
10. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
11. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
12. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
13. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy. ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
14. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
15. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
16. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
17. Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
18. Súd vykonaným dokazovaním mal v danom prípade preukázané, že na strane žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, bez platne uzatvorenej zmluvy o odbere, a to v období od 11.5.2020 do 9.11.2020. Uvedeným konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ktorú mu žalobca riadne, v zmysle platných a účinných zákonných ustanovení, vyčíslil a žalovaného vyzval na jej úhradu. Vyčíslená škoda bola zároveň zvýšená o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny a o DPH. Žalovaný škodu neuhradil, pričom žiadnym spôsobom nereagoval ani na výzvy žalobcu, ktorými jeho tento na úhradu vzniknutej škody vyzýval. Žalovaný ostal pasívny aj v priebehu celého súdneho konania. Súd teda mal za to, že nárok žalobcu je nesporný, preukázaný a dôvodný, preto podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.