Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-118-2014.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/118/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II vo veci starostlivosti o maloletú A. H., R.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, dieťaťa rodičov neb. J. I., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX a S. H., R.. X.X.XXXX, D. H. X, J., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletej A. H. R.. XX.X.XXXX v Reedukačnom centre U.É. K., N. X, XXX XX U. K..
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 30% životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona, vždy do 20.-dňa v mesiaci vopred na účet W. P. U.É. K., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 13.8.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II doručil Okresnému súdu Košice II návrh na vydanie predbežného opatrenia pred nariadením ústavnej starostlivosti na umiestnenie mal. A. H., R.. XX.X.XXXX do Reedukačného centra I.. J. Č.. XX, Č., W. I.. Dôvodom pre umiestnenie bola skutočnosť, že otec jej výchovu nezvládal a požiadal úrad o pomoc. Mal. A. bola v školskom roku 2013/14 žiačkou ôsmeho ročníka na U. I. X C. J.. A. je žiačkou so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v dôsledku špecifických vývinových porúch učenia: dysgrafia ľahkého stupňa, dyslalkúlia stredného stupňa a dysorografia. Jej pedopsychiatričkou je K.. W.. V roku 2013 bola hospitalizovaná v Liečebno- výchovnom sanatóriu v D.. Vo februári 2014 bola zadržaná políciou a hospitalizovaná v Detskej fakultnej nemocnici v J.. Od 18.3.2014 do 26.6.2014 bola hospitalizovaná v Detskej psychiatrickej liečebni v H.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice s otcom mal. A. vykonal opakované pohovory. kde ho dôrazne upozornil na dôsledky záškoláctva. Dohovory neboli úspešné, nedocielili nápravu správania maloletej.
Uznesením zo dňa 14.8.2014 č.k. 45P/118/2014-10 súd predbežným opatrením umiestnil maloletú A. H., R.. XX.X.XXXX do Reedukačného centra I.. J. XX, Č..
Uznesením zo dňa 15.10.2014 č.k. 45P/118/2014-15 tunajší súd začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti z úradnej moci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Správou ÚPSVaR, rodným listom dieťaťa, lekárskou správou, vysvedčením, uznesením o ustanovení opatrovníka,
uznesením o nariadení predbežného opatrenia, zápisnicou z pojednávania a zistil tento skutkový stav vecí:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.3.2015 vyplýva, že maloletá A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov nebohej J. I. O. S. H. .Otec je dlhodobo nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Košice. Jeho príjem pozostáva iba z dávky v hmotnej núdzi v sume 117,40 eur. Otec s A. žili v prenajatom jednoizbovom byte na H. B. Č.. X. Neskôr otec sa zdržiaval pri tete v S.. V súčasnosti býva v podnájme v J. - K.. Vzťah medzi otcom a dcérou je dobrý. Otec jej výchovu však celkom nezvládal a požiadal úrad o pomoc. Na návrh úradu bola A. umiestnená predbežným opatrením Okresného súdu Košice II dňa 26.8.2014 do RC F.. A. H. je v školskom roku 2014/15 žiačkou 9. ročníka na Základnej škole pri W. P. C. Č.. Adaptácia na podmienky RC prebiehala u žiačky s menšími problémami. Prejavuje sa pokojne, nemá sklony k impulzívnym reakciám. V triednom kolektíve je obľúbená, smerom k spolužiakom je otvorená a nekonfliktná. V mimoškolskej činnosti je taktiež aktívna. Vo vyhrotených situáciách je občas instabilná, iritabilná, po odznení efektu však ovplyvniteľná aj pozitívnym smerom. Má nízke sebavedomie a sebahodnotenie. Vyžaduje láskavé a chápavé vedenie. Kvôli emočnej labilite sa snaží problémom vyhýbať, nedokáže sa im postaviť priamo. Hodnotový rebríček ešte nemá rozvinutý. V osobných veciach má neporiadok, a o svoj zovňajšok veľmi nedbá. S otcom a tetou udržiava občasný telefonický kontakt. Bola uvoľnená do rodinného prostredia na obdobie vianočných prázdnin 2014/15, z ktorých sa nevrátila. Na úteku bola až do dňa 19.2.2015, kedy bola Políciou SR zaistená a dovezená opäť do Reedukačného centra Č. v značne zanedbanom fyzickom a psychickom stave. Reedukačné centrum konštatuje, že pobyt v zariadení jej prospieva, že v rodinnom prostredí má A. sklony k záhaľčivému spôsobu života a otec jej výchovu nezvláda. Z dôvodu ukončenia 9. ročníka ZŠ v tomto školskom roku by mala byť preradená do Reedukačného centra pre mládež v U. K., kde by pokračovala v štúdiu na Odbornom učilišti od 1.9.2015.
V správe zo dňa 3.6.2015 kolízny opatrovník navrhol umiestniť maloletú A. do Reedukačného centra C. U. K..
Otec na pojednávaní dňa 24.4.2015 vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že súhlasí s navrhovanou ústavnou starostlivosťou, rovnako súhlasí s tým, aby bolo rozhodnuté o nariadení ústavnej starostlivosti už v zariadení, kde bude maloletá v zmysle potrieb jej ďalšieho štúdia preradená. Predniesol, že v čase, keď nebol známy pobyt A., keďže sa nevrátila po vianočných sviatkoch naspäť do zariadenia v Č., sa nenachádzala u neho, on ju mal v posledný deň prázdnin resp. pobytu u neho odviesť do zariadenia, avšak mu ušla, nemal ani telefón, ktorý mu zobrala a nemohol ani dať vedieť, čo sa stalo, vôbec nepoznal jej pobyt.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že je v záujme mal. A., aby jej bola nariadená ústavná starostlivosť. Uviedol, že má byť preradená do Reedukačného centra pre mládež v U. K., kde sa nachádza Odborné učilište zamerané na výrobu konfekcie. Toto zariadenie sa javí ako najvhodnejšie pre mal. A..
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ust. § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rod., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení je súd povinný skúmať, či mal. dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti (napr. starým rodičom alebo iným príbuzným) alebo do pestúnskej starostlivosti a tak predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého je vážne ohrozená alebo jeho výchova je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Súd však môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť, aj vtedy ak jej nariadeniu nepredchádza iné výchovné opatrenie. Jedná sa najmä o prípady, keď je výchova maloletého tak vážne narušená, že aplikácia niekoľkých opatrení by sa minula účinku alebo v prípade, keď sa rodičia o maloletého nestarajú a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby. O vážnom narušení výchovy maloletého hovoríme aj vtedy, ak negatívne vplyvy výchovného prostredia
sa prejavujú v negatívnom správaní maloletého (pácha trestnú činnosť, túla sa, nechodí do školy, požíva alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a pod.)
V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil mal. A. ústavnú starostlivosť, nakoľko mal za to, že otec nemá vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o dieťa. Preto súd bol toho názoru, že je v záujme maloletej, aby bola umiestnená do reedukačného centra. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň určil povinnosť otcovi prispievať na výživu mal. A. v minimálnej zákonom stanovenej výške po 30 % zo sumy životného minima, čo toho času (od 1.7.2013) činí 27,12 eur, keďže dlhodobo nie je zamestnaný, poberá iba dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.