Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15C-203-2015.pdf
PDF · 120.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/203/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO 36 862 711, proti odporkyni: H. G., nar. XX.X.XXXX, Q., C. č. XXX/XX, t.č. bytom Q., prechodne bytom Q., G.. X. Y. Č.. XXX/X, t.č. bytom U., I. J. X/XX, C., o zaplatenie 885,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným 27.11.2014 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 885,62 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. Bratislava postúpila pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa, a to zmluvou o postúpení pohľadávok z 24.6.2013. Odporca uzavrel s jeho právnym predchodcom zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytol od účinnosti zmluvy služby elektronickej komunikácie prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval servisné a iné služby. Odporca sa zaviazal okrem iného riadne a včas platiť za poskytnuté služby cenu podľa Cenníka v závislosti od zvoleného programu služieb. Odporcovi boli vystavené jednotlivé faktúry celkom na sumu 885,62 eur, pričom odporca na uvedené nereagoval ani čiastočnou úhradou.
Súd vydal v zmysle návrhu navrhovateľa platobný rozkaz sp. zn. 13Ro/257/2014 z 30.1.2015, ktorý bolo potrebné zrušiť pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporkyni.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že je si vedomá svojho dlhu, žiada povoliť splátky po 100,- eur mesačne; žije vo U..
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení z 25.11.2008, dodatkom k zmluve, faktúrami, podrobnými mesačnými výpismi, živnostenským listom, písomným vyjadrením odporkyni, písomným vyjadrením navrhovateľa z 6.8.2015, výpisom zo živnostenského registra, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Zmluvou o pripojení z 25.11.2008 sa zaviazala spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. poskytovať odporkyni služby vo zvolenom účastníckom programe Podnikateľ 150 prostredníctvom SIM karty č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a priradeného telefónneho čísla XXXXXXXXX; Dodatkom k zmluve zo dňa 25.11.2008 došlo zároveň k aktivácii programu Služieb a k predaju zľavneného mobilného telefónu za podmienok uvedených v dodatku, pričom kúpna cena mobilného telefónu bola 1,- Sk a dojednaná zmluvná pokuta 20.000,- Sk. Faktúrou zo dňa 25.11. 2008 fakturoval odporkyni poplatok za aktiváciu a mobilný telefón spolu v sume 300,- Sk.
Faktúrou č. 7012117440 zo dňa 22.12.2010 fakturoval dodávateľ odporcovi cenu služieb za obdobie od 22.11.2010 do 21.12.2010 v sume 88,- eur, so splatnosťou 11.1.2011, k uvedenému obdobiu pripojil navrhovateľ aj podrobný mesačný výpis pre tel.číslo XXXXXXXXX.
Faktúrou č. 7100866121 zo dňa 22.1.2011 fakturoval dodávateľ odporcovi cenu služieb za obdobie od 22.12.2010 do 21.1.2011 v sume 108,44 eur so splatnosťou faktúry 9.2. 2011, k uvedenému pripojil aj podrobný mesačný výpis pre tel.číslo XXXXXXXXX.
Faktúrou č. 7101939532 zo dňa 22.2.2011 fakturoval dodávateľ odporcovi cenu služieb za obdobie od 22.1.2011 do 22.2.2011 v sume 22,80 eur, so splatnosťou 19.3.2011, k uvedenému obdobiu pripojil navrhovateľ aj podrobný mesačný výpis pre tel.číslo XXXXXXXXX.
Faktúrou č. 7103061771 zo dňa 22.3.2011 fakturoval dodávateľ odporcovi poplatok za upomienku 2,50 eur so splatnosťou faktúry 9.4.2011.
Faktúrou č. 7113232015 zo dňa 22.12.2011 fakturoval dodávateľ odporcovi zmluvnú pokutu 663,88 eur, splatnosť faktúry 9.1.2012.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že i v spotrebiteľskej zmluve je prípustné dohodnúť zmluvnú pokutu, pričom musí ísť o primeranú zmluvnú pokutu. Neobstojí názor o nevyvážení dohody o zmluvnej pokute a poukázal na rozsudok NS SR č. 4 Obdo 4/1999 z 1.9.2000. Ďalej poukázal na uhradzovaciu a sankčnú funkciu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytuje právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať za služby, následne bola SIM karta vypojená z prevádzky, čím odporca porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti. Zmluvná pokuta plní aj funkciu preventívnu. Výška zmluvnej pokuty je závislá od rizika, ktoré môže dodávateľovi vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nezaplatí právnemu predchodcov žiadnu platbu. Odporca mal možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu, pretože pri dojednávaní zmluvnej pokuty mal značnú účasť. Zmluvná pokuta je primeraná i s poukazom na § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. V prípade ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu, je potrebné zobrať do úvahy i skutočnosť, že dodávateľovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého mobilného telefónu. K uvedenému pripojil cenník mobilných telefónov a cenník služieb.
Z výpisu zo živnostenského registra odporkyni vyplýva, že odporkyňa ukončila podnikateľskú činnosť dňom 9.3. 2009.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 25.11.2008 zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporkyni službu v programe Podnikateľ 150 za dohodnutých podmienok a v rámci zmluvy došlo i k predaju koncového zariadenia mobilného telefónu Nokia N 95 8GB variant za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Sk. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil zákonu č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že túto uzatváral a odporkyňa ako podnikateľ pod obchodným menom H. G.. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že odporkyňa bola podnikateľským subjektom v období od 1.11.2008 do 9.3.2009, kedy ukončila svoju podnikateľskú činnosť. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy túto uzatvárala ako podnikateľ, i keď následné plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy od 9.3.2009 nemožno považovať za plnenie z „nespotrebiteľskej zmluvy“, pretože podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. I keď v čase uzatvárania zmluvy odporkyňa konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti čo vyplýva i zo zvoleného účastníckeho programu, následne pri plnení tejto zmluvy však stratila postavenie podnikateľa a pri plnení zmluvy od 9.3.2009 už konala ako spotrebiteľ /viď zánik živnostenského oprávnenia od 9.3.2009/. Zo zmluvy vyplývala, že odporkyňa bola viazaná predmetnou zmluvou po dobu 24 mesiacov, pričom zmluva bola uzatvorená 25.11.2008. V prvom rade súd udáva, že odporkyňa po dobu dohodnutej doby viazanosti si zrejme svoje povinnosti plnila, pretože prvá neuhradená faktúra, ktorá je predmetom konania je za obdobie od 22.11.2010 do 21.12.2010, teda za dobu po uplynutí dohodnutej doby viazanosti. Zo zmluvy nevyplýva, či a akým spôsobom sa zmluva spravovala po uplynutí doby viazanosti, je však zrejmé, že po uplynutí doby viazanosti mala odporkyňa preukázateľne už postavenie spotrebiteľa.
Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah a na prípadnú dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadol, pretože ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože táto nebola individuálne dojednaná a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná, napr. vo vzťahu k premlčaniu /uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 20/2009 z 25.1.2011/. Pokiaľ teda právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporkyni cenu neuhradených služieb za dobu od 22.11.2010 do 21.12.2010 v sume 88,- eur s lehotou splatnosťou faktúry 11.1.2011, návrh vo veci samej podal dňa 27.11.2014, je zrejmé, že uvedený návrh podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá pre uvedenú faktúru uplynula dňom 11.1.2014. I následné faktúry, ktorými fakturoval odporkyni cenu služieb, pričom išlo o faktúry tak ako súd uvádza prehľadne vyššie so splatnosťou 10.2.2011, 10.3.2011, 10.4.2011 sú uplatnené na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby vzhľadom na dátum podania návrhu 27.11.2014. Skutočnosť, že na uvedený zmluvný vzťah je vzhľadom na žalované obdobie, ktoré je predmetom konania, treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva nielen z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale i z uvedeného uznesenia NS SR sp.zn. 5 Mcdo 20/2009. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka pritom v súlade s § 100 ods. 1 a 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť splatnosťou jednotlivých faktúr a márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby. Súd preto z uvedeného dôvodu návrh v tejto časti zamietol. Rovnako súd zamietol návrh aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Navrhovateľ pokutuje odporkyňu v čase, keď dojednaná doba viazanosti odporkyni preukázateľne uplynula, pričom zmluvnú pokutu uplatňuje v súvislosti s porušením povinnosti platiť cenu služieb za dobu od novembra 2010 do marca 2011. Vzhľadom na obsah dojednania o zmluvnej pokute v čl. 2.bod 5 Dodatku k
zmluve o pripojení je zrejmé, že zmluvná pokuta nebola viazaná na fakturáciu, ale na samotné porušenie povinností. Navrhovateľ v konaní jednak nepreukázal v súvislosti s ktorou povinnosťou a kedy vzniknutou uplatňoval jeho právny predchodca uvedenú zmluvnú pokutu. Je však zrejmé vzhľadom na dátum porušenia povinností odporkyni plniť cenu a právo navrhovateľa na zmluvnú pokutu pri porušení povinností, že i zmluvná pokuta je uplatnená na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa mala porušiť povinnosť najneskôr vo februári 2011, preto mal právny predchodca navrhovateľa právo na uplatnenie zmluvnej pokuty od tejto doby. Návrh na súd podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd zamietol návrh aj v tejto časti predovšetkým z dôvodu uplynutia premlčacej doby. V súvislosti s posúdením premlčania, keďže išlo o plnenie zo vzťahu, ktorý mal už charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliadol na premlčanie podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa i bez ohľadu na pasivitu odporkyni. Uvedený výklad citovaného ustanovenia je súlade s už ustálenou rozhodovacou praxou súdov.
V súvislosti so zmluvnou pokutou ešte súd navyše konštatuje i nasledovné:
V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký konkrétny prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta dojednaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už vykonaná.
Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.
Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Nie je možné ani posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty, ktorá v dojednanej sume 20.000,- Sk môže rovnako platiť pri cene za službu napríklad v sume 10,- eur, ako i pri sume 100,- eur za jedno zúčtovacie obdobie.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom. Po vykonanom dokazovaní i keby súd neprihliadol na premlčanie dospel by k záveru, že ani náhradu škody neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa navrhovateľa rozdiel medzi predajnou cenou koncového zariadenia odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 14.789,- € /správne SK/ a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vznikla na strane jeho právneho predchodcu škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov, pričom navrhovateľ nezotrvanie odporcu v zmluvnom vzťahu v dobe viazanosti nepreukázal. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení navyše ani nevyplýva povinnosť odporcu splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu koncového zariadenia, preto podľa názoru súdu ani nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby odporca nezotrval s právnym predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody navrhovateľa by podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky právny predchodca navrhovateľa predáva mobilné telefóny a koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu, alebo platne dojednanou zmluvnou pokutou). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou koncového zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu.
Čo sa týka prípadného nároku na náhradu škody, tu navrhovateľ podľa názoru súdu nepreukázal ani aktívnu vecnú legitimáciu na takýto nárok, pretože zmluvou o postúpení pohľadávok bola postúpená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty a nie z titulu náhrady škody. Ide o dve odlišné pohľadávky, v zmluve o postúpení pohľadávok bola riadne špecifikovaná pohľadávka, ktorá bola postúpená navrhovateľovi, išlo o pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty a teda čo sa týka nároku na náhradu škody, navrhovateľ nepreukázal, že je nositeľom takéhoto hmotnoprávneho nároku (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda či vo vzťahu k odporcovi je osobou poškodenou. Na uvedenom nič nemení ani ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, pretože medzi tieto práva patria najmä práva zo zabezpečenia pohľadávky a nie práv na náhradu škody, ktoré by muselo byť v zmluve o postúpení pohľadávok výslovne uvedené.
Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol v celom rozsahu ako neopodstatnený.
Odporkyňa bola v konaní úspešná, náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že je náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.