Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/82/2015

Uznesenie

Vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: X. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. R. V. XXX, t. č. na bližšie nezistenom mieste v H. a W. I., nar. XX.X.XXXX, t. č. v M., C. č. XX, U., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

rozhodol:

Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2015 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. Z.. Podľa otca, maloletá sa zdržiava u matky v Nemecku od roku 2009 trvale, kde maloletá aj navštevuje školu.

Podľa (ďalej len „OSP“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ešte pred tým, akoby sa súd začal meritórne zaoberať s návrhom otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X., súd v zmysle skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby mohol v predkladanej veci konať a rozhodnúť. Medzi základné podmienky konania na strane súdu patrí právomoc, čo predstavuje oprávnenie a zároveň povinnosť súdu konať a rozhodnúť o určitej veci.

Z dôvodu výskytu medzinárodného cudzieho prvku v osobe maloletého dieťaťa, ako aj jeho matky, keď spomínaní bývajú mimo územia Slovenskej republiky, súd pri skúmaní svojej právomoci v danej veci s poukazom na o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyvodil povinnosť na predmetný právny vzťah aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako nariadenie Rady).

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa Článku 8 nariadenia Rady, 1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa Článku 17 nariadenia Rady, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa tvrdení otca, matka žije s maloletou v Nemecku na adrese E., I. XX, R., kde maloletá navštevuje školské zariadenie. Podľa udania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, v čase šetrenia úradu sa na adrese trvalého bydliska matky (U. R. V. XXX) matka, ani maloleté dieťa nenachádzali. Podľa výpovede švagra matky maloletého dieťaťa C. C., nar. XX.X.XXXX, matka maloletého dieťaťa a maloleté dieťa už tri roky bývajú v Holandsku, kde matka spolu so svojim partnerom pracujú v závode na výrobu mäsa.

Článok 8 nariadenia Rady právomoc súdu vo veciach vyživovacej povinnosti viaže na obvyklý pobyt oprávnenej osoby (v danom prípade maloletého dieťaťa). Termín obvyklý pobyt je jeden z významných pojmov medzinárodného práva súkromného. Ide nielen o jeden z hraničných určovateľov v oblasti kolízneho práva, ale zároveň o jedno zo základných kritérií justičných pravidiel v oblasti medzinárodného procesného práva. Pojem obvyklý pobyt je považovaný nie za pojem právny, ale skutkový, faktický, ktorý nie je vnímaný, ani interpretovaný jednotne. Pojem obvyklého pobytu nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky a jednoznačne ani v medzinárodných predpisoch a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ustálenej súdnej praxe obvyklým pobytom osoby je žitie na území predmetného štátu a žitie viac, či menej trvalého charakteru. Záver o tom, v ktorej krajine má účastník konania obvyklý pobyt, závisí od vyhodnotenia všetkých okolností v danej veci s prihliadnutím na miesto bydliska, dôvod, pracovné zaradenie, osobné a rodinné väzby, prípadne ďalšie súvisiace okolnosti. Pre určenie miesta obvyklého pobytu účastníka konania nie je dôležité, kde má tento účastník (formálne) registrovaný trvalý pobyt, rozhodujúce je miesto jeho faktického (skutočného) pobytu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorá podľa vedomostí otca sa s maloletou už od roku 2009 nezdržiava na Slovensku a podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno posledné tri roky pracuje v Holandsku, kde aj býva a má partnera, súčasne s poukazom na to, že súd nezistil existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v článkoch 9, 10 a 12 nariadenia, mal súd za preukázané, že miestom súčasného obvyklého pobytu maloletej (rovnako, ako jej matky) je Holandsko.

S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj citované ustanovenia nariadenia Rady, súd konštatuje, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. Z., nar. XX.XX.XXXX, nemá právomoc konať. Právomoc v predmetnej veci majú súdy Holandska. Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

onania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ešte pred tým, akoby sa súd začal meritórne zaoberať s návrhom otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Ildikó, súd v zmysle skúmal, či sú splnené všetky zákonné

podmienky na to, aby mohol v predkladanej veci konať a rozhodnúť. Medzi základné podmienky konania na strane súdu patrí právomoc, čo predstavuje oprávnenie a zároveň povinnosť súdu konať a rozhodnúť o určitej veci.

Z dôvodu výskytu medzinárodného cudzieho prvku v osobe maloletého dieťaťa, ako aj jeho matky, keď spomínaní bývajú mimo územia Slovenskej republiky, súd pri skúmaní svojej právomoci v danej veci s poukazom na o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyvodil povinnosť na predmetný právny vzťah aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako nariadenie Rady).

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa Článku 8 nariadenia Rady, 1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Podľa Článku 17 nariadenia Rady, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa tvrdení otca, matka žije s maloletou v Nemecku na adrese EMMERICH, Stays 39, Nemecko, kde maloletá navštevuje školské zariadenie. Podľa udania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, v čase šetrenia úradu sa na adrese trvalého bydliska matky (Zlatná na Ostrove 374) matka, ani maloleté dieťa nenachádzali. Podľa výpovede švagra matky maloletého dieťaťa Vojtecha Veszprémyho, nar. 17.1.1962, matka maloletého dieťaťa a maloleté dieťa už tri roky bývajú v Holandsku, kde matka spolu so svojim partnerom pracujú v závode na výrobu mäsa.

Článok 8 nariadenia Rady právomoc súdu vo veciach vyživovacej povinnosti viaže na obvyklý pobyt oprávnenej osoby (v danom prípade maloletého dieťaťa). Termín obvyklý pobyt je jeden z významných pojmov medzinárodného práva súkromného. Ide nielen o jeden z hraničných určovateľov v oblasti kolízneho práva, ale zároveň o jedno zo základných kritérií justičných pravidiel v oblasti medzinárodného procesného práva. Pojem obvyklý pobyt je považovaný nie za pojem právny, ale skutkový, faktický, ktorý nie je vnímaný, ani interpretovaný jednotne. Pojem obvyklého pobytu nie je zadefinovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky a jednoznačne ani v medzinárodných predpisoch a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ustálenej súdnej praxe obvyklým pobytom osoby je žitie na území predmetného štátu a žitie viac, či menej trvalého charakteru. Záver o tom, v ktorej krajine má účastník konania obvyklý pobyt, závisí od vyhodnotenia všetkých okolností v danej veci s prihliadnutím na miesto bydliska, dôvod, pracovné zaradenie, osobné a rodinné väzby, prípadne ďalšie súvisiace okolnosti. Pre určenie miesta obvyklého pobytu účastníka konania nie je dôležité, kde má tento účastník (formálne) registrovaný trvalý pobyt, rozhodujúce je miesto jeho faktického (skutočného) pobytu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorá podľa vedomostí otca sa s maloletou už od roku 2009 nezdržiava na Slovensku a podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno posledné tri roky pracuje v Holandsku, kde aj býva a má partnera, súčasne s poukazom na to, že súd nezistil existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v článkoch 9, 10 a 12 nariadenia, mal súd za preukázané, že miestom súčasného obvyklého pobytu maloletej (rovnako, ako jej matky) je Holandsko.

S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj citované ustanovenia nariadenia Rady, súd konštatuje, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Ildikó Góthovej, nar. 18.11.2001, nemá právomoc konať. Právomoc v predmetnej veci majú súdy Holandska. Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.